OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Saviour or a killer? - part five

25.08.2013 (17:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 3× • zobrazeno 1132×

- part five

Hľadela som na mojich rodičov, ktorí na mňa vytriešťali oči, akoby som sa práve dopustila hrdelného zločinu.

„Allison?“ hlesla mama so slzami v očiach, ktoré nechcela pustiť von.

„Čo to robíš,?“ nechápal otec. „Prečo mu chceš pomôcť?“

Stisla som pery a hľadala nejak možné riešenie. No tento raz tu ale žiadne nebolo. Jediné, čo mi ostávalo, bolo povedať pravdu. Alebo... ukázať im ju.

Sklonila som hlavu a zhlboka sa nadýchla. Chcela som vyvolať premenu. O to som sa ešte nikdy len tak nepokúšala. Vždy to prišlo samo. Zo zlosti, alebo keď som sa vyhrážala... no nikdy nie len takým lusknutím prstov.

Pocítila som, ako sa mi predĺžili zuby a dvihla som hlavu k rodičom. Keď som si všimla ich zarazené pohľady, došlo mi, že toto naozaj nečakali. A že pre mňa to nebude znamenať nič dobré.

„Tak preto ju pustil preč,“ šepla mama a drgla do otca, aby sa konečne pohol.

„Prosím, pustite ho,“ žiadala som pekne. Nechcela som ísť proti svojím rodičom, nakoľko som ich milovala.

„Chris!“ okríkla ho mama. „Vieš, čo musíš urobiť.“

Otec vykrivil tvár, no nič jej na to nepovedal. Bleskurýchlo si vybral spod bundy pištoľ a namieril ju na mňa.

„Už ani krok,“ varoval ma. „Ináč vystrelím.“

Vypúlila som na otca oči.

„To... to nemyslíš vážne! Ale... ale veď som tvoja dcéra!“

Nechcela som veriť vlastným očiam. Môj otec na mňa mieril pištoľou a v tvári nemal žiadnu čitateľnú emóciu. Akoby ma ani nevidel. Akoby pred ním stál niekto iný, nie ja.

Mama medzitým odišla hore, asi skontrolovať stav, ako sú na tom tí dvaja. Teraz som si želala, aby ich Derek zabil.

Tak počkať! Keď oni dvaja prišli dole bez problémov, čo je s Derekom?

„Oci... veď to som ja, Allison!“ skríkla som plačlivo.

„Je to Lovec,“ zachripel Damon. „Riadi sa len svojím kódexom.“

Aj cez uslzené oči som hľadela na muža, o ktorom som si doteraz myslela, že je to môj otec a nikdy by neurobil nič, čo by mi ublížilo.

„Nenúť ma ublížiť ti,“ varovala som ho.

„A ty ma nenúť vystreliť,“ opätoval mi rovnako chladne, síce vyzeral nerozhodne. 

Hľadeli sme si do očí a ja som vedela, že on rozhodne neustúpi. Vždy bol neoblomný, no dúfala som, že mi predsa len dá šancu.

Pustila som Damona a vycerila zuby.

„Najprv ma musíš zamerať,“ šepla som a rozbehla sa k nemu. Nešla som však rovno, ale zo strany na stranu, aby ma nemohol chytiť. Keď som už bola pri ňom, preskočila som ho a chytila ho pod krk.

Skôr, než som ho stihla odhodiť, vystrelil a chodbou sa ozval môj výkrik. Zapotácala som sa dozadu a otec spadol na zem.

„Už ani krok,“ zasipel, no tento raz sa mu v očiach konečne odrazila aspoň na sekundu nejaká emócia. Smútok a žiaľ.

A to som chápala. Veď ani ja som si to dobrovoľne nevybrala. Hádam si nemyslí, že som chcela byť upírom z vlastnej vôle?!

Avšak nedostalo sa mi času skúmať to, nakoľko môj otec odrazu preletel celou chodbou a tak prudko narazil do steny, že keď dopadol na zem, ocitol sa v bezvedomí. No a predo mnou stál Damon.

„Prepáč, ale tvojmu ockovi som sa asi nepáčil,“ prehodil a odišiel ku mne. Kľakol si a dal mi preč ruky od rany.

„To nevyzerá pekne,“ zhodnotil.

„Myslíš?!“ prižmúrila som oči.

Damon nepovedal nič, len strčil prst do rany a snažil sa vytiahnuť mi guľku. Zasipela som od bolesti, no ani som sa nemykla. Bolo to nepríjemné, ale čakala som, že sa moje telo samo vylieči. Upír tú guľku vytiahol a hneď ju odhodil preč.

„Prečo sa to hojí pomaly?“ zaujímalo ma, keď som vyskočila na nohy.

„Nielenže to bola drevená guľka, bola napustená železníkom,“  vysvetlil. „A nastavená tak, že keď nastala zmena teploty, tak sa železník začal uvoľňovať. To ochromilo tvoju schopnosť liečenia,“ vysvetľoval rýchlo.

Pomohla som mu postaviť sa a spolu sme rýchlo vyšli von.

„Rýchlo,“ súrila som ho, keď sa mierne zapotácal.

„Nabudúce, keď ma budeš chcieť predstaviť vašim, radšej len pri rodinnej večeri,“ zavtipkoval  vôbec si ma nevšímal.

Ten chlap bol otravný a odhodlaný robiť si srandu aj v situácii, že mu išlo o život.

„Derek!“ skríkla som, aby som ho našla. Viem, že som sa o neho nemala starať, no nedalo mi to. Potrebovala som vedieť, či je v poriadku.

„Ten pes je tu!“ ozvalo sa odniekiaľ. Prudko som sa otočila a všimla si ho na poschodí. Ležal na zemi schúlený do klbka a nevedela som, či vôbec žije. Nad ním stála mama a v ruke zvierala niečo iskriace.

„Mami, nechaj ho, prosím,“ šepla som slabo.

Nechápala som, odkiaľ sa v nej berie toľká nenávisť. Som predsa to, čo stvorila a mala by ma preto milovať, nie?

Ona sa však len zasmiala.

„Ja mu nič nerobím. To ty,“ ukázala na mňa. „Priviedla si mi ho tu, akoby si si myslela, že sa ti to naozaj môže podariť. Vieš, mala som podozrenie, že s tebou niečo je.“ Pomaly prešla k schodom a schádzala k nám.

„Najprv som si myslela, že ťa ovplyvnil a že k nemu niečo cítiš, no teraz je mi všetko jasné.“

Zaškrípala som zubami a bojovne vystrčila bradu.

„A čo ak k nemu naozaj niečo cítim?“ vyštekla som. „Síce ma ten upír zabil, za ten čas, čo som s ním mi nespôsobil také utrpenie ako vy! A to som tu len pár hodín!“ vrieskala som uslzene. Všetky emócie boli silnejšie ako ja a nedokázala som sa im ubrániť.

Pustila som Damona a on sa snažil ostať na nohách.

„Choď do auta a počkaj, kým neprídem aj s Derekom,“ šepla som tak potichu, že jediné, čo mohla mama vidieť, bol akurát rýchli pohyb mojich pier.

Upír len prikývol a v sekunde ho nebolo.

„Vyzerá to, že ťa opustil,“ usmiala sa mama.

Zahryzla som si do pery a v duchu si nadávala za to, čo som mala v pláne urobiť. Za toto sa budem nenávidieť...

„On ma neopustil,“ zamrmlala som a v sekunde som sa k nej rozbehla.

Vytasila na mňa tú iskrivú palicu, avšak v poslednej chvíli som sa obrátila na pravo a vyskočila na poschodie rovno k Derekovi.

„Si v poriadku?“ hlesla som, keď mi došlo, že je nažive a dýcha. Síce dýchal nejako zvláštne a jeho telo teraz vyzeralo, akoby bol v kŕči, chcela som mu pomôcť.

„Postav sa!“ zavelila som a pomohla mu vstať.

Akosi sa mu podarilo pozviechať sa a aj napriek tomu, že jeho nohy ho veľmi neposlúchali, došli sme až ku schodom, no cestu nám zastala žena, ktorú som celé roky s hrdosťou volala mama.

„Nechaj nás,“ požiadala som slušne. „Si sama proti dvom. Nechcem ti ublížiť.“

Za to som si od nej vyslúžila výsmech. Ukázala na Dereka a pokračovala v smiechu.

„Myslíš, že ti tento pomôže? Ešte ťa spomaľuje!“

On však dvihol hlavu a odrazu... bol z neho vlkolak. Okamžite som ho pustila a on sa vrhol dopredu. Vystrel ruky pred seba a udrel mamu do hrude tak silno, až preletela všetky schody a pristála dole na podlahe.

„Nie!“ skríkla som. „Čo si jej to urobil?“

„Prežije to. Len som nám uvoľnil cestu,“ odvetil vyčerpane a keď a mňa pozrel teraz, už bol ako človek.

Preglgla som a snažila sa ignorovať fakt, že toto je asi posledný krát, čo ich vidím. Pretože ak sa náhodou stretneme nabudúce, bude to už môj koniec.

Rýchlo som sa rozbehla dole aj s Derekom, ktorému som trocha pomohla a nastúpili sme k Damonovi do auta. V garáži bol ale jeden mŕtvy a všimla som si, že ma roztrhané hrdlo.

„Damon!“ okríkla som ho, keď štartoval.

On len pokrčil plecami a zatváril sa ako neviniatko.

„Nechcel mi dať kľúče,“ odôvodnil.

Nadvihla som obočie. „A preto si ho zabil?“

„Nie!“ bránil sa. „Zaškvŕkalo mi v bruchu.“

Všimla som si, ako sa Derek vzadu uchechtol a ja som sa len snažila skryť úsmev. Neúspešne.

„Zaškvŕkalo,“ zopakovala som po ňom.

„Kam to bude, pán...“ Upír sa otočil dozadu, aby sa pozrel, komu vďačí za záchranu a zarazil sa

„Hale?“ hlesol.

„V celej svojej kráse,“ zamrmlal Derek a tiež na neho vytriešťal oči.

„Poznáte sa?“ nedochádzalo mi.

Damon sa rýchlo otočil a uprel svoj pohľad znova na cestu. Vyzeral zamyslene, no mlčal.

„Ja... poznal som jeho sestru...“ začal vyhýbavo

„Poznal?“ skočil mu do reči Derek. „Vyspal si sa s ňou!“ obvinil ho.

Pozrela som sa na neho. Prečo ma to vlastne neprekvapilo?

„Neznie lepšie to, že sme sa poznali?“ spýtal sa Damon. „Bola to len jedná noc.“

„Detaily vynechaj,“ požiadala som.

„A navyše... bolo to dávno,“ bránil som sa. „A počul som, že zomrela,“ dodal.

Okamžite som sa k Derekovi otočila.

„To mi je ľúto,“ povedala som úprimne. Ak mu zomrela sestra... viem si predstaviť, ako sa musí cítiť.

„Nechaj si svoju ľútosť. Pretože stále si myslím, že za to môže on,“ ukázal na šoféra.

„Toto na mňa nezvalíš!“ oboril sa na neho. „Vtedy som bol už aj s bratom preč!“

„Jasné, máš na mysli to, ako on odišiel s Kali a ty si šiel za ním, aby si ich všetkých pozabíjal, keď pôjde do tuhého?“ odfrkol si.

„No namiesto toho nás našli Lovci a zabili mi brata!“ skríkol Damon rozzúrene a ten volant zvieral v rukách tak silno, až som nechápala, ako je možné, že sa ešte nerozpadol.

„Tak mu treba!“

Damon prudko odbočil a dupol na brzdu. Vyskočil z auta a Derek tiež. Upír na nič nečakal a päsťou mu strelil do nosa.

Začali sa mlátiť, nevšímajúc si okolitý svet. Ja som len prevrátila očami. AK so si doteraz myslela, že si môže nájsť niekoho normálneho, asi by bol najvyšší čas prehodnotiť, čo do pojmu “normálny“ zaradím. 

Vyšla som z auta a podišla k nim.

„Prestaňte!“ okríkla som ich, ale mali ma totálne v paži. No čo som si aj myslela?

Od nervov som zaškrípala zubami a ruky som zaťala do pästí. Nechať ich dvoch spolu bolo niečo horšie, ako časovaná bomba! Toto bol skôr odistený granát, pri ktorom neviete, kedy vybuchne.

Behom sekunde som sa premiestnila za Damona a odhodila ho preč. Derek zastal, aby ma neudrel, no naštvane na mňa hľadel.

„Nepleť sa do toho. Toto je len medzi ním a mnou!“

„Budem sa do toho pliesť, lebo ak sa chcete pozabíjať, tak to urobíte potom a nie teraz, keď po nás určite všetci pôjdu!“ ziapala som na neho. 

Medzitým sa k nám pripojil Damon.

„Urob to ešte raz a prisahám, že ti to vrátim,“ zasipel a pošúchal si krk.

Pokrčila som plecami.

„Kedykoľvek ťa očakávam,“ usmiala som sa a vrátila sa do auta, tento raz na miesto šoféra.

Damon na mňa vytrieštil oči a hneď ma nasledoval.

„Nikto okrem mňa nebude šoférovať moje auto!“

„Nebuď tak staromódny,“ spravila som grimasu. „Je proste čas na zmenu.“

Derek nasadol znova dozadu a Damonovi neostávalo nič iné, ako sa zmieriť s tým, že ja som jednoducho neoblomná.

„Kam to teda bude?“

„Kam len chcete, slečna,“ precedil cez zuby Damon a tváril sa, akoby som mu práve zobrala jeho jedinú hračku.

„Nezabúdaj ale, že po nás nepôjdu len Lovci, ale aj Kali so svojimi,“ vsunul sa Derek a tváril sa nanajvýš vážne. „Budú ťa chcieť zabiť.“

„Fajn,“ prikývla som „Nakoľko by bolo lepšie, ak by sme teraz boli spolu, myslím, že by sme si všetci traja mali niekam vyraziť,“ vyhlásila som. „Niekde, kde som ešte nebola.“

„A to je?“ zaujímalo Dereka.

Pozrela som na cestu a sama pre seba sa usmiala.

„Ide sa do Vegas!“

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Saviour or a killer? - part five: