OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Prízrak minulosti - 5. kapitola

02.10.2012 (17:00) • Killy • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 5× • zobrazeno 1355×

Via stála pred oknom. Posledné dni ju pripravili skoro o všetku energiu a teraz si to chcela sčasti vynahradiť. Postaviť sa pod sprchu a nechať horúce kvapky, aby dopadali na jej pokožku... to bude raj. A vylezie odtiaľ najskôr o dve hodiny. Rozhovory s Jeremym boli dokonca aj nad jej sily. Zvlášť, keď ten chlapec reagoval úplne inak, ako si o predstavovala. Kde boli obvinenia? Zlosť? Ukrivdenosť? Zlomená pýcha???

To by nemohol byť Jeremy, aby sa nesprával úplne opačne. Ospravedlnenie, smútok, pocit viny. Pche! Bol tak strašne naivný a hlúpy! Viu tie jeho nevinné hnedé očká vytáčali do nepríčetnosti. Hlavne preto, že sa v nich po každom jednom pohľade topila...

Bolo to smiešne. V horúcej čokoláde sa nedá topiť, dokonca upír sa nemôže utopiť vôbec. Tak prečo mala pocit, že sa pod jeho bystrým a nežným pohľadom stále roztápa? Úbohé ľudské metafory.

Mala teraz chuť urobiť úplne niečo iné. Ísť do domu naproti. Vojsť do jeho izby. Pobozkať ho.

Výborne, Jeremy! Môžeš sa postaviť do radu! pomyslela si tak trošku zúfalo Via a privrela oči. Bozkávať sa. Kedy sa naposledy bozkávala, samozrejme ak nepočítala Jeremyho chabý pokus? Mohol to by Elijah alebo Stefan spred pár rokov, keď sa „na smrť“ opili a vyvádzali. Len dúfala, že to nebola Rebeccah... Hlúpa predstava.

No bozkávanie s Damonom, to bolo niečo úplne iné. Presne ako s očami. V tých sa totiž topiť mohla. Boli tak... Modré. Až príliš na Viin vkus. Niekedy tmavé, hlavne vtedy, keď ju prepaľoval roztúženým pohľadom plným vzrušenia a vášne. A niekedy svetlé – také ich videla len raz. Nechce aby sa to opakovalo. Pretože to na ňu hľadel s nenávisťou, krutosťou hodnou samotného vraha. Boli tak ľadové, chladné. Aj keď už bola prakticky vyliečená, jej srdce malo jazvy. Pokiaľ, samozrejme, vôbec mala srdce.

V tom niečo zbadala. Modré oči, tmavé zamračené obočie a havranie vlasy, ktoré mu vždy padali do očí. V okne naproti sa na ňu spoza závesov pozeral Damon. Zmeravela. Ako dlho tam asi stojí?

Bola len v dlhšom tričko a spodnej bielizni – rifle si už stihla vyzliecť. Zaváhala. Mala by pokračovať? Vyprovokovať ho? A vyprovokovať... seba? Možno ho prestala milovať, no stále ju fyzicky priťahoval. A vlastne viac ako to. Neskutočne po ňom túžila, chcela, aby sa jej dotýkal. Tak ako kedysi. Nemala na mysli ich príchod do Mystic Falls – spomínala si na New York. Aké smiešne, vždy si myslela, že na to miesto bude mať len samé otrasné a smutné spomienky. A predsa... Tu boli priatelia. Bol tu Damon a ich prvá spoločná noc, ktorá síce neskončila úplne happy endom no napriek tomu bola niečím... kúzelná.

A teraz mala šancu ho vydráždiť natoľko, aby nadprirodzenou rýchlosťou vošiel do jej domu a vzal si ju tak prudko a vášnivo ako kedysi. Ale to by... nebola zábava, v duchu sa uškrnula Via. Momentálne túžila viac po teplej sprche ako po Damonových horúcich bozkoch. Ale šance sa predsa majú využívať, či nie?

A tak si po kratšom zaváhaní dala dole tričko. Na okamih privrela oči a keď ich opäť otvorila tak zbadala Damonove oči. Tmavli. Zreničky sa rozširovali. Fungovalo to.

Teraz by sa mala Via otočiť a utiecť. Nechať ho, nech si hlavu plní svojimi predstavami a chúťkami. No ona akosi... nemohla. Páčil sa jej jeho pohľad na svojom tele, cítila ho, rozochvel jej každú bunku, každý nerv či pór v tele.

Prehnanou opatrnosťou, ktorú si nadmieru vychutnávala si siahla zozadu na chrbát a prstami nahmatala zapínanie podprsenky. Stačilo by urobiť jeden krátky a zbytočný pohyb a čierna čipkovaná podprsenka by sa jej už váľala pri nohách. Via opäť zomkla viečka k sebe a potiahla. Ramienka na ramenách sa uvoľnili a skĺzli jej na lakte. Vystrela ruky. Kus zamatovej látky spadol na zem.

Kto vie, či tuší, že viem o jeho prítomnosti? napadlo Vii. No potom jej došlo že Damon je momentálne tak rozrušený, že nemá čas si všímať jej zvláštne plaché a pomalé zaobchádzanie so spodnou bielizňou. Otvorila oči a uvidela Damona, ako sa opiera o rám okna a sprudka sa nadychuje a vydychuje. Jeho oči boli zapichnuté kdesi na jej hrudi. Už to nevydržala. Omamný opar sa pred jej očami vyparil akoby mávnutím čarovného prútika a ona si teraz uvedomovala, čo to vlastne spravila. Vyľakane prudkým pohybom zatiahla závesy a upírskou rýchlosťou sa dostala do kúpeľne. Bez otáľania zapla sprchu a nechala horúce kvapky, aby jej padali na vlasy a do očí, do úst či na vzrušením stuhnuté prsia. Potrebovala schladiť. No akosi nemala silu opäť zdvihnúť ruku a pustiť na seba ľadovú vodu. Napriek teplote jej stekajúca voda po jej tele pomohla a ona si prečistila myseľ. To, čo cítila ped oknom... hádam to nebola... Túžba?

Hlúpe, hlúpe, hlúpe! Ach, Via... pomyslela si zmorene a sklonila hlavu. Veď si predsa sľúbila, že... Sľúbila si to! No napriek tomu... napriek tomu cítila. A v tej chvíli jej to prišlo viac ako len prirodzené, bolo to tak krásne.

No malo to jeden háčik. Prečo všetky príjemné veci sú tak drahé? Ona za to zaplatila vlastným srdcom, vlastnou dušou... Svojím životom! Ľudským životom! A nemala v pláne to nejako opakovať.

Na pravej ruke ucítila niečí dotyk. Via zmeravela. Niekto ju chytil za ruku.

Damon sa k nej zozadu pritisol svojím polonahým telom a pobozkal ju na krk. Via cítila, ako sa jej vlhkosť vkráda do očí a nemalo to nič spoločné s tekúcou vodou. Vedela to. Musela zaplatiť.

Prudko si ju k sebe otočil a vášnivo ju pobozkal na pery. Nebral si žiadne servítky, bol surový a priami. Kam sa podela nežnosť? Asi... asi ju zabila. Ona sama, tam pred oknom. Mohla si za to sama.

Damon si nemohol pomôcť. Vedel, že by nemal... Sakra, samozrejme, že by nemal! Mal predsa Elenu – Elenu Gilbertovú. To dievča, ktoré chcel každý druhý muž, či už to bol človek alebo upír. No ešte nikdy nepocítil takú túžbu, aká sa ho zmocnila teraz. Vlastne... pocítil. Kedysi. No nebolo to pri Elene. Ale opäť pri Vii a to v ten večer, keď si mu sadla na kolená a nežne ho začala bozkávať.

Teraz sa cítil podobne. Aj keď už vedel, že to dievča, ku ktorému sa teraz tak náruživo tíska, nikdy nebude jeho Via. Tú šancu už prepásol. No túto neprepásne.

Damon sa ku nej trochu váhavo sklonil a spojil ich pery v jedny. Chutila sladko, tak, ako si to pamätal. Jej mokré vlasy mu šteklili tvár a svalnaté ramená, ktorými ju objímal. Bolo mu jedno, čo si o ňom myslí, či to chce alebo nie. Chcel ju... tak veľmi ju chcel! A ona sa mu nebránila. Neexistovala moc, ktorá by ho od nej teraz odtrhla.

Via cítila, ako jeho odvážne ruky smerujú z jej chrbta na jej zadoček a mierne rozkročené stehná. Nebránila sa, no nie preto, že by nemohla. Nechcela. Navzdory všetkému, čo si vtedy nahovárala, po ňom túžila rovnako ako on po nej. Ak nie viac. No narozdiel od neho si uvedomovala ten rozdiel. Myseľ mala až prehnane jasnú. Veľmi dobre cítila jeho ruky dole na svojich stehnách, jeho jazyk, ktorý sa neustále dobýval do jej úst.

„Via,“ šepol, keď mu zaborila dlane do vlasov a pritiahla si ho bližšie. Bolo to šťastie a smola zároveň, že mal na sebe džínsy. Inak by to zašlo určite ďalej, ako by sama chcela. No ona, narozdiel od neho, bola úplne nahá. A nič nebránilo jeho prstom aby sa pomaličky posúvali vyššie... a vyššie.

Damonove ruky sa zastavili, pri čom neprerušoval ich dlhý a vášnivý bozk. Cítil, ako pod jeho prstami Viina pokožka vibruje a trasie sa. Myslel si, že vzrušením. No Via sa triasla strachom.

Konečne vnikol prstami do jej vnútra a Via slastne i bolestne zároveň privrela oči a zaklonila hlavu. Damon sa pokochal pohľadom na jej odhalené prsia a váhavo sa k nej sklonil. Ešte nikdy si neprišiel tak... živý. Niekto by povedal že to on spôsobuje slasť jej no pravda bola niekde úplne inde – ani jeho šikovné prsty nedokázali urobiť to čo Viina prítomnosť ako taká.

Via otvorila oči. Cítila, ako jej srdce bije splašenou rýchlosťou ale nevedela presne povedať, prečo tomu tak je. Možno vzrušením, možno vášňou alebo strachom. V jej vnútri sa odohrával boj, ktorý nemala šancu vyhrať ani jedna strana. Buď sa Damonovi poddá – úplne sa poddá, alebo ho od seba odstrčí. No to akosi... nedokázala. Všimla si, ako Damon skláňa svoju hlavu a očakávala jeho pery na svojich bradavkách. No zmýlila sa. Nežne, takmer s posvätnou úctou začal bozkávať jej krk, pričom z nej opatrne vytiahol prsty a chytil ju okolo pása. Perami sa zastavil na jej tepne.

Jeho očné zuby sa predĺžili, skôr automaticky ako preto, že by ju naozaj chcel vysať. Špičkou jedného zuba prešiel po vyčnievajúcej žile a slastne zavrnel. No práve toto Viu konečne prebralo. Ak by sa z nej napil... Prišiel by na to. Všetko by bolo odhalené. Ona by bola odhalená. Via ho od seba razom začala odtláčať. Damon zmätene sledoval, ako sa jej telo proti nemu spiera a snaží sa oddialiť. A potom mu to došlo – v jej očiach sa zračil strach. Toto nebola Via. Volala sa Lývia. A nemala potuchy o tom, že je upír.

Nezaváhal. Jeho vzrušenie a túžba išli bokom. Pozrel jej do očí. Pohľad mu bez známkami odporu opätovala. Všetku silu a žiaľ uprel do toho jediného bodu...  Nebudeš si nič pamätať.

„Pôjdeme do Grillu?“

„Nie.“

„Tak si pozrieme film?“

„Nie.“

„Nemáš náladu,“ vzdychla si Elena. Jeremy sa zamračil.

„Nie. Nemám náladu,“ prikývol a uhol pohľadom. Posledných pár minút premýšľal nad vecami, ktoré ho... nebude klamať, rozrušili. Premýšľal nad Elenou. Nad tým, ako sa chová... Nad Viou.

„Stalo sa ti niečo?“ spýtala sa ho ustarostene. Jeremy sa kyslo usmial. „

Či sa mi niečo stalo? Nič sa mi nestalo, Elena. Čo by sa mi mohlo stať? Ách, zabudol som! Vnučka mojej najlepšej priateľky býva v dome naproti a ja jej nemôžem povedať, z kade som jej starú mamu tak dobre poznal!“ odsekol. Hovoril len časť pravdy. No a čo! Aj to bolo lepšie ako dusiť to v sebe.

„Jeremy... nie je to tvoja vina,“ hlesla Elena, postavila sa a prisadla si k nemu. Jemne ho chytila za ruku a povzbudivo stisla. Jer pozoroval ich spojené ruky veľmi zamračeným pohľadom.

„Ja to viem. Nie je to moja vina. Je to tvoja,“ odvetil. Elena zalapala po dychu.

„Ako to myslíš?!“ skríkla. Toto nechcela počúvať. Všetko, len... toto nie.

„Počula si ma dobre, Elena. Je to tvoja vina. To ty si zradila svoju najlepšiu priateľku. To kvôli tebe je Via mŕtva!“ Elenina tvár dostala červenkastý nádych.

„Kvôli mne?! Nebol to náhodou Damon, čo ju tak nechutne odkopol? A vieš ty čo, Jeremy? Mal na to právo! Nevšimol si si to? Odkedy sa nám Via priplietla do života tak sa nám dejú samé hrozné veci! Zaslúžila si umrieť...!“ no to sa už Jeremy neudržal a strelil jej facku. Elena prekvapením vykríkla a prikryla si boľavé miesto rukou.

„Vážne? Zaslúžila si umrieť? Jediný, kto je v tejto chvíli hodný tak strašného trestu si ty, Elena. Zmenila si sa. Kto vlastne si? Moja malá sestrička alebo Katherine?“ opýtal sa jej skoro šeptom. Potom sa postavil a bez ďalších slov odišiel z miestnosti.

„Dúfam, že neruším,“ usmiala sa Isobel a oprela sa o rám dverí. Via sa zamračila.

„Najprv Klaus a teraz ty. Kto príde nabudúce? Stefan aj s celou armádou hybridov?“ odvrkla no napriek jej zlej nálade ju vpustila dnu. Is si bez zaváhania sadla do prázdneho kresla a usmiala sa na Viu tým svojím povestným chlácholivým pohľadom.

„Má o teba len strach,“ obhajovala Klausa Isobel. V jej hlase bola počuť značná nechuť a pohŕdanie, ktoré k tomuto upírovi prechovávala. Milá bola len... z nátlaku. Alebo z vďačnosti, ťažko povedať.

„Aha. Skvelé. Zdvihla si mi náladu,“ povedala Via a pozrela sa von oknom. Dnes nemala svoj deň. Najprv tá vec s Damonom a teraz toto. „Čo keby si Klausovi oznámila, že mám už po krk toho ako sa mi stále vnucuje do života?!“

Isobel sa zamračila.

„To nepôjde. A hneď z dvoch dôvodov,“ pokrútila hlavou Is.

„Vážne? A smiem vedieť s akých?“ spýtala sa. Isobel si vzdychla.

„Tak za prvé tu nie som na jeho príkaz a za druhé by ma aj tak nepočúval. Láska je niekedy naozaj otrasný cit,“ otriasla sa Is. Via zmeravela.

„Čože si to povedala? Láska?“ hlesla a unavene sa oprela o vankúš za sebou. Ešte to by jej chýbalo. Akoby toho nemala dosť. No bola to hlúposť... to áno... úplná!

„Takže to, čo k tebe cíti Klaus, nie je láska, mám pravdu? Prosím ťa, Lývia! Správaš sa akoby si nepoznala Pôvodných. Pretože oni bežne naháňajú jedného bezvýznamného človeka skoro dve tretiny storočia!“ odfrkla si. Via sa zamračila. Nemala rada, keď jej niekto hovoril Lývia. No musela sa nad Isobelinmi slovami zamyslieť. Klaus? A láska? A ešte k tomu k nej? Nevedela prečo, no celé to brala akosi vážne a s chladnou hlavou. Nemohla povedať, že by po Klausovi nejako extra túžila. Hoci... po rannom incidente už jej naozaj nikto neprišiel dosť dobrý. Ani Jeremy či Klaus.

„Fajn. Dajme tomu, že sa o mňa Klaus bojí, pretože som jeho Vyvolená. No a? Akoby si ma nepoznala. Niečo ako láska či priateľstvo mi je úplne ukradnuté,“ odvetila. Isobel povytiahla jedno obočie.

„Vážne? Nevyzeralo to tak, keď si stála pri Stefanovi. Alebo Elijahovi. Či dokonca Rebeccah.“

„To je niečo iné. Rodina,“ odsekla. Tak preto sem Isobel prišla? Preberať jej súkromný život? Paráda!

„Nevedela som, že je Damon tvoja rodina. Ráno sa mi zdalo, že ste sa k sebe až prehnane tisli na to, že ti na ňom vôbec nezáleží,“ prehodila akoby pomedzi rečou a milo sa usmiala. Via zalapala po dychu.

„Ako sa vôbec opovažuješ rozprávať mi niečo také?! Ako si si mohla dovoliť špehovať ma?!“ skríkla Via a postavila sa na nohy. Isobel si ju zamračene prezrela.

„Myslím, že sme odbočili od témy,“ povedala nevšímajúc si nahnevaných iskričiek, ktoré blčali vo Viinych očiach. „Skôr som ťa prišla varovať. Pred Kausom. A pred tým, čo on nazýva láskou.“

„Nepovedala si náhodou, že ma miluje?!“ odsekla, v hlase jej stále bol počuť hnev.

„To áno. No niekto ako Klaus nie je schopný čistej lásky. Vlastne je svojim spôsobom ako Katherine. Nedokáže milovať. Dokáže byť len posadnutý,“ odvetila. Via sa zamračila.

„Povieš mi konečne prečo si tu?“

„Spejem k tomu. Len som ťa chcela varovať. Zdá sa ti byť Klaus celkom milý? Nedaj sa oklamať. Netušíš, čoho je Klaus schopný. Alebo čo urobil,“ pokrútila hlavou Isobel a tiež sa postavila. Chytila Viu za ruku a pritiahla ju bližšie k sebe. Zo zadného vrecka vytiahla injekciu.

„Čo... Čo to robíš?“ hlesla Via, naraz úplne pobledlá strachom. Isobel pretočila očami.

„Nič to nie je, len ti zoberiem trošku krvi. Pre Klausa. Čarodejnica ju potrebuje na nejaký ďalší elixír,“ pokrčila plecami. Via prikývla a nechala si tú drobnú vecičku pichnúť do žily.

 .........

Za scénu s Jeremym a Elenou môžete ďakovať leainke. Prinútila ma! :D Ste radi, že Elena dostala aspoň akú-takú "nakladačku"? :)

Inak, táto kapitola sa mi - "svete div se"  -celkom páči. Hlavne ten začiatok. Tak som sa do toho vžila. :D A chcem vám pripomenúť jednu vec.

Vy, ako komentáristi, nemôžete ovplyvniť či budem písať alebo nie. No môžete ovplyvniť čas, kedy kapitolu napíšem! Pretože mňa motivujú komentáre, nie počet, koľkokrát bola táto kapitola rozkliknutá! :)

Killy

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Prízrak minulosti - 5. kapitola: