Killy
Na začiatku budú Damonove sľúbené pocity. Potom bude časť s Jeremym a hneď po nej opäť Damon - Viin plán predsa pokračuje.
18.09.2012 (19:00) • Killy • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 5× • zobrazeno 1252×
EDIT: Článok neprešiel korerekciou!
Damon nervózne pochodoval po izbe. Ruku mal zaborenú vo vlasoch a neustále zamračený výraz naznačoval, že nad niečim tuho premýšľa. Okrem toho bol aj nesmierne nervózny – on, Damon, bol nervózny! Táto Viina návšteva v jeho živote spôsobila, že sa cítil... tak ako celé storočia nie. Jeho svedomie sa začínalo ozývať, čomu sa vôbec nepotešil. Neustále mal pred očami Viinu tvár, keď jej povedal, že je koniec. A ako počul, keď plakala... Unavene zavrel oči. Uvidel Viu, ako sa smeje vedľa neho a zahanbene skrýva tvár pod perinou. Jej nežné ruky, hebké pery, žiarivé oči... Damon, na čo to ty myslíš? pomyslel si viac smutne ako nahnevane. Máš predsa Elenu.
Elenu! Tú, po ktorej celé tie roky túžil a nemohol ju mať, lebo ju mal jeho mladší brat. Svätý Stefan. A nebolo to práve preto? ozvalo sa jeho otravné druhé ja. Nechcel si Elenu práve preto, že ju mal Stefan?
V tej chvíli vošla do miestnosti Elena a to ho prinútilo, aby sa opäť začal sústreďovať na prítomnosť. Elena k nemu bez váhania podišla a položila mu hlavu na rameno.
„Viem, že to, čo sme počuli v jedálni, bolo strašné,“ začala opatrne, no Damon ju okamžite prerušil.
„Strašné? Strašné, Elena? Nielen, že Via kvôli nám zomrela hneď po tom, čo odišla z Mystic Falls, ale teraz sa jej ešte aj takto pomstila Katherine. Kvôli nám! Ja...“ Damonovi sa hlas zasekol v hrdle a ďalej už nemohol pokračovať. Začal strácať chladnú hlavu, bol z toho viac ako rozrušený, vlastne jediné, čo chcel urobiť bolo prísť k Vii a objať ju. Ospravedlniť sa za to, čo urobil, prosiť o odpustenie a... a čo? Veď je mŕtva! To dievča vo vedľajšej miestnosti nie je Via!
„Ja viem,“ pritakala Elena. „K tomu tu je ešte aj tá vec s Thomasom a Rose. Čo si o tom myslíš? Čo ak Lýviu klamú aby jej neskôr mohli povedať celú pravdu o tom, ako to bolo? A čo ak ju sem poslali... práve preto? Aby sme pykali?“ šepla Elena. Damon pokrútil hlavou. Možno mala pravdu, no nemal si to ako overiť. Hľadať ich po celých kontinentoch nemalo zmysel a len tak sa na to opýtať Vii tiež nie. Nemohol ju ani ovplyvniť lebo pokiaľ mala Elena pravdu, tak je isté že má v sebe železník. Dopekla!
„Skús sa s ňou porozprávať. Možno z nej niečo dostaneš,“ navrhol po chvíli. Elena si vzdychla.
„Tak dobre. Teraz sa ale musíme vrátiť ku stolu. Nie je slušné, aby sme ju tam s Jeremym nechávali samú,“ povedala. Damon prehltol poznámku o tom, že je mu absolútne jedno, čo je a čo nie je slušné a potichu ju nasledoval.
„Zatiaľ nám to vychádza,“ povedal na druhý deň Jeremy. Sedeli vo Viinej izbe a sledovali dom oproti, pri čom rozoberali Viine nasledujúce plány.
„Máš pravdu. Bolo to jednoduchšie ako som si myslela,“ prikývla a chladne sa usmiala. Jeremyho Viino správanie desilo. Za tie roky, čo ju nevidel... zmenila sa. O dosť. Akoby stratila tú iskru, ktorá žiarila v jej očiach. Prestala sa smiať, vtipkovať... prestala byť ľudská.
To bolo ono. Stratila svoju ľudskosť tým, že vypla všetky emócie. Už to nebola jeho Via. Bola to len žiaľom zničená upírka.
Dosť! zahriakol sa v duchu Jeremy. Nesmie si dovoliť takéto myšlienky. Stále to bola ona, veď pred ním sedela a rozprávala! Nič sa nezmenilo, teda skoro nič. Žila... žila a to bolo hlavné!
„Je tu jedna vec, ktorú by som chcela urobiť,“ ozvala sa Via a tým pretrhla Jeremyho myšlienky. Kývol hlavou na znak, nech pokračuje. „Chcem svoj náhrdelník späť. Keď som ho naposledy videla mala ho Bonnie a akosi mi ho zabudla vrátiť.“
„Ale Bonnie je už štyri roky mŕtva,“ pokrútil hlavou Jeremy. Via si vzdychla.
„Viem. Preto mi ho pomôžeš nájsť – pri troche šťastia ostal vo vile. V tom horšom prípade bude niekde inde a ja nemám potuchy kde, keďže sa Mystic Falls od čias môjho pobytu dosť zmenilo,“ odvetila. Jer sa tváril, že nad tým tuho premýšľa, no pri tom bol hlavou niekde úplne inde.
Na jeho pomery bola Via až nebezpečne blízko – príliš blízko na to, aby sa vedel sústrediť. Cítil jej vôňu, počul jej zamatový hlas, videl jej hlboké, no aj tak studené oči. Bol v pokušení... V pokušení urobiť niečo, čo by neskôr ľutoval. Presnejšie by to ľutovala Via. A to... to nechcel dopustiť. Sľúbil si, že sa pokúsi prinútiť ju opäť niečo cítiť, zobudí ju k životu. No nie takto, zbytočne by ju vyplašil, stratil by jej dôveru... No tak!
No bolo to stratené, nezvratné. Jeremy stratil kontrolu nad svojim telom a naklonil sa dopredu. Striedavo preskakoval očami z jej očí na pery, ktoré sa rýchlo približovali.
Via skamenela, nevedela, čo si má o tom myslieť. V jednej chvíli sa spolu normálne rozprávali a v tej druhej... čo to vlastne robia? Už dávno prestala takýmto veciam rozumieť. Láska, city, priateľstvo... Ostala už len túžba, ktorá v nej práve začala horieť. Chcela sa ho dotýkať, prahla po jeho ústach. No čo ten druhý pocit? Ten, ktorý pálil v jej srdci?
„Jeremy,“ snažila sa ho šeptom zastaviť no už bolo neskoro. Ich pery sa stretli, vpili do seba tak rýchlo že nestačila dopovedať. Zatočila sa jej hlava, keď nežne jazykom vkĺzol do jej úst. Boli to už roky, čo sa takto cítila naposledy. Prišlo jej to tak zvláštnym spôsobom známe... Spomínala si. Na Damonove dotyky, na horúce noci, ktoré s tým mužom strávila. Spomienky.
To ju prebralo a razom sa od Jeremyho odtrhla. Vystrašeným pohľadom preskakovala z Jeremyho na dvere a napokon sa prudko postavila a zbabelo ušla do kúpeľne.
Jeremy sa smutne usmial. Odmietla ho. Predsa len v nej zobudil nejaký ľudský pocit. Bol to strach. Takto si to nepredstavoval.
Ešte v ten deň sa Via rozhodla, že pátranie po náhrdelníku nebude odkladať. Keďže jej Jeremy odmietol pomôcť, skúsi ešte jednú a viac-menej zúfalú alternatívu. Bez otáľania zaklopala na dvere a z domu bratov Salvatorových vyšiel Damon.
„Ehm, ahoj. Prepáč, že otravujem, ale nemal by si na mňa chvíľku čas?“ spýtala sa ho nesmelo a nervózne si okusovala spodnú peru. Damon vykúzlil jeden z tých jeho povestných neodolateľných úsmevov a prikývol.
„Samozrejme. Len poď ďalej, nehanbi sa. Sme predsa susedia, rád ti so všetkým pomôžem,“ odvetil a vpustil ju do domu. Via sa tvárila, že váha, no napokon predsa len prekročila prah a zamierila známou cestou do obývačky. „Tak,“ ozval sa Damon vedľa nej. „Čo by si potrebovala?“
„Neviem, či mi budeš vedieť pomôcť, no... Keď sme sa prvýkrát stretli tak Jeremy hovoril niečo o starých rodinných denníkoch. Chcela by som niečo nájsť. Niečo, čo je pre mňa a moju rodinu veľmi cenné,“ povedala zdráhavo a začala si točiť pramienok vlasov na prste. „Je to starý Lestrangovie náhrdelník, približne z 19. storočia. Samozrejme je veľmi cenný, sú v ňom vložené rubíny a dá sa otvárať. Nečítal si o ňom niečo?“
Damon sa zarazil. Samozrejme, že vedel, o čom to Via rozprávala. Pred očami uvidel Viu – jeho Viu, ako sa smeje a červený prívesok v tvare srdca jej poskakuje na krku.
„No, ja,“ odkašľal si, „Asi viem, o čom rozprávaš. Vlastne to viem celkom presne. Pred pár rokmi ho tvoja babička požičala jednej rodinnej známej. Keď Via odišla tak ho dala nám,“ odvetil a automaticky zamieril na poschodie. Via ho mlčky nasledovala. „No a teraz ho mám tak akosi ja,“ dodal a vošiel do svojej izby. Via tíško pozorovala ako otvára starú vzácnu truhlicu a vyťahuje z nej saténovú škatuľku. Celé tie roky... Celé tie roky ho mal pri sebe? napadlo Vii.
Damon škatuľku otvoril a opatrne z nej vytiahol náhrdelník, ktorý Via tak dobre poznala.
„Asi sa za tie roky zaprášil... Počkaj, vyčistím ho,“ hlesol a otočil sa jej chrbtom. Nenápadne prívesok otvoril a vysypal z neho železník, ktorý v ňom ešte stále bol. Via sa za ním pobavene pousmiala. Takže ju má v pláne ovplyvniť.
Damon sa ku nej konečne otočil a so slovami, že jej ho zapne sa za ňu postavil. Via znervóznela, čomu sa musel pousmiať a jemne jej odhrnul vlasy z krku. Automaticky si ich nadvihla a čakala, čo sa bude diať. Damon sa nad ňu naklonil tak, že cítila jeho chladný dych na svojom krku a nechtiac sa zachvela. Položil jej chladný prívesok do jamky pod krkom a zvlášť pomaly jej ho zapol tak, aby sa jeho prsty otierali o jej pokožku. Via sa k nemu pomaly otočila – delilo ich od seba len zopár milimetrov. Stačilo by sa nakloniť a pobozkal by ju. Na jeho prekvapenie sa Via postavila na špičky a sama mu venovala letmý bozk na líce. Do ucha mu pošepkala tiché „Ďakujem,“ a rýchlo za sebou zavrela dvere.
..................
Pomalšie pridávanie!
Áno, dospeli sme až do bodu že sa zo mňa budú kapitoly doslova tlačiť. Škola, škola a ešte raz škola. Plus krúžky. A ste tu aj vy - teraz myslím tých lenivých ktorí nekomentujú. Ak´ú má podľa vás človek motiváciu? Písanie ma baví no ja narozdiel od vás koniec poviedky poznám - ja to nepotrebujem mať aj na "papieri", ako som už raz vysvetľovala. :)
No kapitoly budú (dúfam) raz za týždeň, to maximálne! Viac po mne, prosím, nechcite, robím čo môžem. :(
Strašne ma to mrzí, no inak to nepôjde. :(
Prcek
Následující díl »
Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction
Sdílet
Diskuse pro článek Prízrak minulosti - 3. kapitola:
Čožeeee ja som asik oslepla a ohluchla. Raz týždene?no to ma picne ale na druhej strane ja tiež nestíham odkedy je škola. No každopádne konec dobrý všechno dobre :P kraásne a tešim sa na ďalšiu 
To nám nedělej, víš jak jsem já závislá na Tvých povídkách??
Ne, já to chápu, taky toho mám teď moc, že nějak nestíhám chodit na internet a celkově není čas. Každopádně se těším na další kapitolu, a Damonovi pocity byly úžasně popsané :-)
Bolo super, že sa v nej ozvali city, i keď iba strach. 
Je zaujímavé aj to, že Damon, upír bez citu, konečne citi niečo (ľútosť) a ni len lásku k Elene. 
Je mi veľmi ľúto, že budeš pridávať tak málo, no plne ťa chápem. I tak dúfam, že ďalšiu kapitolu, pridáš čo najskôr a veľmi sa na ňu tesím. 
Perla: koniec som zmenila. o dosť
To akože naozaj??? Vieš, aká som ja zavíslá od tvojich poviedok, darling?? Ale nie... no nejako to prežijem... snáď.
No ku kapitole. Bola úžasná, ale zdala sa mi, akási krátka. Neviem či mi to tak rýchlo zbehlo alebo čo. Proste som sa rozčítala a zrazu koniec.
No tak čo už s tebou. Bola krásna a veľmi sa mi páčila. Myslím si, že Damon sa tam pri nej psychicky zloží. 
Nie doslova, samozrejme. Ale som zvedavá, aká bude ďalšia. Síce koniec viem, ale chcem vedieť aj to, ako sa dopracujú ku koncu.
Přidat komentář:
- English Gentleman - 1. kapitola
- Smrťák 3 (1. část)
- Setkání v lese
- The Killing Past (Prolog)
- Smrťák 2 - Kylův život za tajnými dveřmi 1/2
- Zdrávas Maria
- Smrťák 2 (1. část)
- Smrťák 1/2
- Who He Really Is
- Priznanie
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!