OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Prízrak minulosti - 2. kapitola

13.09.2012 (11:00) • Killy • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 4× • zobrazeno 1350×

Keď Jeremy otvoril oči, unavene si vzdychol a prevalil sa na druhý bok. Neskutočne ho bolela hlava od nedostatku spánku. Rozospatými očami zaostril na budík vedľa seba. Bolo skoro ráno, niečo pred piatou. Potichu zastonal. Už nezaspí. Tie štyri hodiny spánku mu museli stačiť. V noci celé hodiny premýšľal. Zistenie, že je Via mŕtva... a že jej vnučka je tu, v Mystic Falls, mu nedopriala ani jedinú pokojnú minútu. Stále musel myslieť na Lýviu, na jej žiarivé hnedo-zelené oči, ktoré sa toľko podobali tým Viiným.

Nemohol tomu uveriť. Nemohol uveriť, že je to pravda. Skutočnosť, že Via nežije, mu drásala vnútro, no popritom cítil aj určité znepokojenie. Bol si istý, že keby... Keby sa to stalo tak, ako Lývia povedala, tak by to cítil... Nevedel ako, no určite by zistil, že je jeho jediná láska už toľké roky po smrti. Prudko otvoril oči. Bolo to smiešne, detinské, no vniesla mu tá myšlienka do srdca nádej. Možno... možno to nie je tak, ako Lývia povedala. Možno si to len z nepochopiteľných príčin vymyslela, všetko ešte môže byť inak. Jeremy sa tej myšlienke pousmial. Stále rovnako pobláznený. Pobláznený do Vii.

Vedel, že je to skoro nemožné. Nepravdepodobné. No musel to skúsiť... musel! Neodpustil by si, keby sa s Lýviou aspoň osobnejšie neporozprával. Prudko sa posadil, až samu zatočila hlava. Nedbal na to, bolesť bola z väčšej časti preč a tak sa postavil a narýchlo obliekol. Kašľal na nejakú rannú hygienu, to môže spraviť aj potom, veď je len päť hodín. V sekunde už stál pred vchodovými dverami a pre istotu sa započúval. Nepotreboval, aby ho Elena či dokonca Damon sledovali. Bolo ticho, matne začul dva tiché a pravidelné dychy. Na nič teda nečakal a potichu otvoril dvere, ktoré za sebou následne aj rovnako potichu zatvoril. Upírskou rýchlosťou sa dostal pred Lýviin dom. Už-už chcel zazvoniť, keď mu to odrazu došlo.

Je päť hodín ráno. Veľmi nepravdepodobné, aby bola o takomto čase hore. No napriek tomu sa pokúsil otvoriť dvere. Na jeho veľké prekvapenie neboli zamknuté. Chcel sa otočiť, nie je predsa slušné, aby jej takto vtrhol do domu. Nemal by... nemal! No musel. Jeho zvedavosť bola až príliš veľká. Zhlboka sa nadýchol a vstúpil dnu.

Parkety pod ním nepríjemne zavŕzgali. Privrel oči a zaklapol za sebou dvere. Opäť sa započúval. Prekvapilo ho, ako málo v tomto dome dokázal vnímať zvuky. Jeho ostré zmysly nadobudnuté upírskym životom sa otupili, ledva dokázal rozpoznať, či sú s Viou v dome sami. Boli. Našťastie. No okrem toho začul aj zvuky, ktoré sa šírili z horného poschodia. Pomaly sa vydal za Lýviinym hlasom, ktorý rozpoznal takmer okamžite. Bol totožný s tým Viiným.

Hore pred jednou z izieb si uvedomil, že sa Lývia s niekým rozpráva. Pravdepodobne telefonuje, napadlo mu. Bez zahanbenia priložil hlavu ku ťažkým, bukovým dverám a snažil sa zachytiť každé jej slovo. Darilo sa mu to skoro bezchybne.

„Dobre, o to sa postarám. Nie, nechcem, aby sem prišla. Zvládnem to aj sama, nemusíš sa o mňa báť. Nie, to určite nie, ešte sem nechoď! Viem, účel to splní tak či tak, no prídem o zábavu. Nesmej sa mi. Mal si vidieť Damonov výraz, keď ma uvidel. Mala som čo robiť, aby som sa spokojne neusmiala,“ povedala tlmene Via.

Jeremy sa zamračil. Tento rozhovor sa mu ani trošku nepáčil. V každom prípade bolo jasné, že o nich vedela viac, ako priznala. Žeby vedela o Viinej minulosti viac? Žeby vedela o tom, čo sa stalo medzi Viou a Damonom? Jeremy už chcel odísť, no Via pokračovala a tak ostal na mieste. Už len chvíľočku...

„Ach, Stefan, prestaň. Neboj sa, tvojej milovanej Elene neublížim. Aspoň nie fyzicky. A povedz Klausovi, nech sa do toho nemieša. Maj sa,“ povedala. Jer zamrzol. Čože to povedala?

V tej chvíli sa dvere otvorili a Jeremy mal čo robiť, aby sa udržal na nohách, keďže sa o dvere opieral celou svojou váhou. Keď sa vystrel, konečne zbadal Viin vystrašený pohľad.

„Jeremy?“ hlesla potichu. „Čo tu robíš?“ opýtala sa ho viac nahlas. Možno nič nepočul, ešte nie je nič stratené, predsa...

„Poznáš sa so Stefanom?“ vyhŕkol nevšímajúc si Viinu otázku. Via sa zamračila, no potom sa spamätala a opäť nasadila neutrálnu masku.

„So Stefanom? Ktorým?“ odvetila nechápavo. Jeremy prižmúril oči.

„Ty vieš s ktorým. Počul som ťa. A čo máš spoločné s Klausom?“ odsekol. Táto Lývia Nicková sa mu páčila stále menej a menej. Via sa na neho chladne usmiala.

„Ešte šťastie, že teba do toho nič nie je,“ povedala a venovala mu žiarivý úsmev.

V tej chvíli bolo Jeremymu jedno, že je to Viina vnučka. Spomenul si na Elenu a na to, aká bola nešťastná, keď sa Stefan stratil. A teraz... Lývia niečo vedela. Bez váhania ju chytil pod krkom a pritlačil ju o stenu. Automaticky to robil tak, aby jej neublížil, no stále pôsobil hrozivo. Via mu chytila ruku a s námahou ju od seba začala odstrkávať. Jeremy sa zamračil. Teraz to bola ona, ktorá zvierala jeho. Ako... mohla mať toľko sily? Je silnejšia ako on – upír? Ibaže by bola... tiež upírkou.

„Via?“ hlesol. Via mu pustila ruku a o pár krokov odstúpila.

„Teraz sa na niečom dohodneme, Jeremy. O tom, čo sa tu stalo, nikomu nepovieš. Rozumel si?“ zasyčala. Bola prezradená! A to hneď tretí deň, čo je v meste! Takto si to určite nepredstavovala.

„Ale... ja tomu nerozumiem! Ak nie si človek, čo si? Upír? Ako to, že som to necítil?“ opýtal sa jej bez náznaku, že by zobral na vedomie jej hrozbu, ktorou ho obdarovala. Via naštvane zaškrípala zubami.

„Som upír, fajn? Ako je možné, že to necítiš, ti nepoviem, nemusíš predsa vedieť všetko. A teraz mi odprisahaj, že budeš mlčať, inak ťa osobne zabijem!“ kričala. No Jeremy len mlčky pokrútil hlavou. Ak bola upír, a bola silnejšia on, znamenalo to len jediné... Jeho Via je späť. Bez varovania ju chytil okolo pásu a pritisol svoje ústa na jej pery. Via zmeravela. Čo sa to...

„Jeremy,“ zamumlala do jeho pier. Čo robí? „Jeremy, no tak... Pusti ma,“ zaprosila potichu. Jer jej okamžite vyhovel. Jeho tvár žiarila šťastím. Bolo mu jedno, čo počul. Bolo mu jedno, prečo je Via v meste, ako sa stala upírom či čo má spoločné s Klausom. Bola tu... Konečne bola tu!

„Via,“ zašepkal a pohladil ju po líci. Via sa zamračila. Potom pokrútila hlavou. S otázkou „city“ už predsa skončila, nie?  A to od chvíle, čo všetko vypla... Úplne.

Trochu smutne si uvedomila, že jediné, čo ju s týmto chlapcom spája, sú spomienky. Spomienky plné smiechu a priateľstva. Tak to bolo. Boli priatelia. Kedysi. A teraz? Chcela zničiť Elenu, jeho sestru. Síce nie úplne ako Damona, no predsa. A k Jerovi už aj tak nič necítila. Možno v jej vnútri svietila iskrička dávneho priateľstva, no to už bola minulosť. Veľmi vzdialená minulosť.

„Jeremy... Musíš odísť. Nikomu nepovedz, čo si sa tu dozvedel, dobre? Sľubujem, že sa tvojej sestre nič nestane. Teraz len... Zabudni, že si tu niekedy bol,“ povedala Via. Jeremy sa zamračil. Čo to tu hovorí?

„Je mi jedno, prečo si tu. Je jasné, že kvôli pekným spomienkam to nebude. Čo sa stane s Damonom mi je jedno. Ak neublížiš Elene, nebudem proti tebe bojovať. Len... chcem ťa o niečo požiadať,“ odvetil. Via sa zamračila. Vedela, že jej to neprejde len tak. „Chcem, aby si mi povedala všetko o tvojich plánoch a o tvojej minulosti... aby som ti mohol pomôcť,“ hlesol po chvíli. Via musela zalapať po dychu. Zdá sa jej to, alebo jej Jeremy práve ponúkol svoju pomoc?

Ešte v ten deň ju prišla navštíviť Elena. S menším zachvením ju pozvala na večeru a Via okamžite súhlasila. Bolo jej jasné, komu za túto príležitosť môže byť vďačná. Jeremymu – jej novému spojencovi.

…................

O dva dni neskôr sa konala večera, na ktorú ju Elena pozvala. Ale ešte pred tým sa dohodli, že jej Via pomôže s prípravou jedla. Bol to jej nápad. Prečo si s Elenou nevytvoriť priateľské vzťahy? Ako sa hovorí, priateľov si drž blízko, nepriateľov ešte bližšie.

„Lývia! Som rada, že si prišla. Poď ďalej!“ pozdravila ju Elena neprirodzene piskľavým hlasom. Via sa zhovievavo usmiala a vošla dnu.

„Páni. Vyzerá to ako skutočný palác,“ predstierala ohromenie Via, keď vošli do honosnej obývačky. Elena sa nervózne pousmiala.

„Nič to nie je, Via. Naša rodina ho vlastní už celé roky. Tadeto sa ide do kuchyne,“ a ukázala na dvere, ktoré Via tak dobre poznala.

„Lyvi,“ povedala odrazu. Elena zmätene zažmurkala. „Hovor mi Lyvi. Via znie príliš... divne. Via bola prezývka mojej babičky,“ dokončila.

Elena prikývla a mlčky za nimi zavrela dvere. Jeremy s Damonom odišli do Grillu (ktorí na počudovanie ešte stál) a mali sa vrátiť až o niekoľko hodín. Mala pocit, že sa niečo s Damonom deje. Čo sú v Mystic falls, správa sa zvláštne napäto. Takého ho nepoznala. No tušila, že to má niečo spoločné s Lyvi... s Viou.

„Tak, Lyvi, toto je kuchyňa. Viem, že nie je veľmi moderne zariadená, no dúfam, že ti to nevadí. Čo povieš na mäso zapečené v brokolici?“ opýtala sa Elena. Via prikývla a vytiahla z chladničky kura a zeleninu. Elena sa automaticky načiahla pre mäso. Servírovať ho bude radšej ona. Nebude riskovať, že je Via... teda Lyvi nešikovná. A aby konverzácia nestála, ihneď sa začala vypytovať na Lyvin život. Ani netušila, akú veľkú chybu spravila. „S kým žiješ? Ako pozerám, tak si v Mystic falls sama čo ma privádza k ďalšej otázke – koľko máš rokov?“ začala Elena. Via sa nenápadne usmiala.

„Bývala som v Londýne s tetuškou Rose. Na moje sedemnáste narodeniny mi kúpili tohto... hm... obra a ja som si povedala, že sa na rok osamostatním. Idem do posledného ročníka na strednej,“ odvetila Via. Elena prikývla.

„To my s bratom tiež. Takže máš sedemnásť?“ spýtala sa jej.

„Nie, pred mesiacom som oslávila osemnáste narodeniny. A čo ty a Damon? Zdá sa mi to, alebo tvoríte pár?“ vyhŕkla Via. Spokojne si všimla, ako sa Elena zarazila a vzápätí na to zachvela.

„Ehm, áno. Sme pár už niekoľko r... mesiacov,“ odpovedala váhavo. Tón v jej hlase jasne naznačoval, že sa už o tom nemieni baviť, no Via to ignorovala a pokračovala.

„A ako ste sa dali dokopy?“

„No, vieš, on...“ habkala zaskočená Elena, „On sa rozišiel s jedným dievčaťom a... tak akosi sme sa spolu začali viac rozprávať. Pred tým sme boli len priatelia, no zaiskrilo to a veď to poznáš,“ uškrnula sa Elena, no vyšla z toho len nejaká grimasa. Via chápavo prikývla.

„Áno, poznám. Chudák dievča. Viem, aké to je, keď sa s tebou chlapec rozíde. A, predstav si, podvádzal ma s mojou najlepšou kamarátkou! No už som sa poučila. Nikdy mu už nebudem dôverovať. Ani jej,“ dodala. Elena sa opäť zachvela – tento raz strachom. Nevedela prečo, no Lyvina prítomnosť jej spôsobovala zvláštne zimomriavky na rukách...

O tri hodiny neskôr si už všetci štyria sadali za stôl, ktorý sa prehýbal pod náporom jedla. Via čírou náhodou sedela medzi Damonom a Jeremym – Elena sedela oproti. Vymenila si s Jerom jeden krátky letmý pohľad a potom sa žiarivo usmiala na Damona. Ten jej na jej prekvapenie úsmev nadšene opätoval a sebavedome sa usmial. Stále rovnaký, pomyslela si Via.

„Takže, Via...“ začal Damon, no Elena ho automaticky prerušila.

„Chce, aby sme jej hovorili Lyvi.“ Damon sa zarazil.

„Môžeš mi hovoriť aj Via, mne to nevadí,“ povedala a nevšímala si Elenin ukrivdený pohľad, ktorý jej venovala. Pozerala sa do Damonových žiarivých modrých očí a snažila sa vyčítať každú jednu emóciu a myšlienku, ktorá sa v nich zračila.

„Chcel som sa ťa opýtať ako si sa sem dostala? Myslím do Mystic falls,“ usmial sa Damon. Elena už radšej nič nehovorila.

„Ten dom som dostala ako darček na sedemnáste narodeniny od tety a strýka,“ odvetila. Jeremy sa nechápavo zamračil.

„Tety a strýka?“ spýtal sa naoko prekvapene. Via sa usmiala a prikývla.

„Áno. Teta Rose a strýko Thomas. Neviem, čo by som si bez nich počala...“ rozplývala sa Via pri čom sa tvárila, že si nevšimla udivené pohľady, ktoré ju začali prebodávať.

„Teta Rose a strýko Thomas,“ zopakoval po nej Damon neveriacky.

„Áno. Vlastne to nie sú moji pokrvní príbuzní, kedysi boli najlepší priatelia mojich rodičov. No a keď sa stala tá nehoda tak sa ma ujali a berú ma ako vlastnú,“ povedala Via a vložila si do úst vidličku. Jedlo bolo výborné. Škoda len, že boli všetci v miestnosti upíri.

„Aká nehoda?“ nechápala Elena. Via sa ospravedlňujúco usmiala a potom posmutnela.

„Moji rodičia zomreli pred pár rokmi pri požiari.“ Damon s Elenou naraz zalapali po dychu. Jeremy sa zabudol tváriť, že je rovnako ohúrený a tak to rýchlo napravil.

„Pri akom... požiari? Ako sa to stalo?“ opýtal sa Damon. Jer len s úctou v očiach pozoroval, ako perfektne to Via začala na tých dvoch hrať. Keby nevedel pravdu, možno by jej aj uveril.

„Neviem, čo zapríčinilo požiar. Zrejme ho niekto v našom dome založil náročky, no polícia nikdy nenašla vinníka. Na druhý deň ráno som v mojej skrinke v škole našla nejaký odkaz. Mohol byť od toho človeka, aj keď... myslím si, že si zo mňa len chcel niekto vystreliť,“ odvetila a mávla rukou na znak, že to nie je dôležité.

„Ehm... Ak sa smiem spýtať, tak o aký lístok sa jednalo?“ chopil sa šance Jeremy. Bol už pridlho ticho, nesmeli si nič podozrivého všimnúť.

„Nerozumela som obsahu. No odkaz znel presne takto: Toto je moja pomsta. Ešte sa vrátim, on je totiž môj. - Katherine. Viete, ja ani neviem, kto to presne Katherine je,“ zachichotala sa Via a odpila si z vína. 

........................ 

Čo bude v nasledujúcich kapitolách?

Damonove myšlienky a úvahy budú na začiatku nasledujúcej kapitoly. A čo sa Klausa týka tak bude vo štvrtej - osobne dorazí až do Mystic Falls, aby sa presvedčil, že je jeho Via ešte stále jeho! No pokiaľ čakáte, že celá séria bude len o tom, ako Via uskutočňuje svoju pomstu tak sa mýlite. Jej tajomstvo praskne už v 6. kapitole a nasledujúce udalosti neprezradím - sú plné spolierov, vďaka ktorým prídete o čerešničku celej poviedky. :) Možno len poviem že som urobila druhý trailer k PM - a uverejním ho na konci 9. kapitoly, ktorá bude naozaj zlomová.

Tak, vzrušila som vás, čo sa deja týka? To dúfam, pretože to ešte neviete že sa druhá polovica poviedky bude točiť okolo Klausa, Michaela ale hlavne Lýviinej minulosti.

Killy

P. S.: Nechajte mi komentáre s názorom na dej, ktorý bude nasledovať, prosím! :)

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Prízrak minulosti - 2. kapitola: