OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Prízrak minulosti - 16. kapitola

03.01.2013 (19:00) • Killy • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 5× • zobrazeno 1460×

Katherine sa škodoradostne usmiala. Keď videla, ako Via trpí... Nemohla si pomôcť. Nenávidela ju. Ukradla jej Damona. A ukradla jej aj Klausa. Ako... ako sa opovážila?!

Obidvaja patrili len jej. Nikomu inému. Nikto iný nemal právo cítiť ich lásku, ich bozky plné citov. Damonove úlety jej nikdy neprekážali. Práve preto ho mala tak rada. To, ako si dokázal užívať a nakoniec sa tak ľahko zbaviť prebytočného. No Via bola niečo iné. Zamiloval sa. Nemohla dopustiť, aby to pokračovalo. A Klaus?

Kapitola sama o sebe. Katherine v minulosti milovala už viacerých mužov. Damona. Stefana. Elijaha. Ale len kvôli Klausovi bola ochotná vzdať sa slobody. A čo urobil on? Pokúsil sa ju zabiť.

V prvom momente bola nešťastná. Až potom pochopila, že Klaus nepatrí k mužom, ktorí by sa dobrovoľne vzdali možnosti úteku. A preto sa s tým zmierila uspokojená myšlienkou, že Klaus nikdy nebude patriť nejakej žene. Opäť sa zmýlila!

„Výnimočne budem neslušný, Lývia,“ ozval sa Michael a zamieril ku dverám. Katherine ho napodobnila. „Budem ťa musieť opustiť. Však to poznáš, povinnosti volajú. Musím sa uistiť, že je všetko pripravené na Klausov príchod. Ale, aby si sa tu veľmi nenudila...“ v tej chvíli vošiel do miestnosti Mike a žiarivo sa na Viu usmial. Tá stŕpla a vydesene zalapala po dychu.

„Poznáš pravidlá, Mike. Tak aby prežila,“ usmiala sa Katherine a spolu s Michaelom vyšla z miestnosti. Zabuchli sa dvere a domom sa už len ozývalo Viino zúfalé kričanie.

...........

Klaus sa pošúchal na brade a kriticky sa zahľadel na svoj nedokončený obraz. Niečo tomu chýbalo. Chýbala tomu... šťava! Na plátne sa striedali tmavozelená so žltou farbou v rozličných odtieňoch. Vlastne ani nevedel, čo to je. Od pravého horného rohu sa postupne vytieňovala svetlo-žltá farba a postupne prechádzajúca do tmavej, až napokon celkom zhnedla a objavila sa tam zelená. Približne v desaťcentimetrových intervaloch boli namaľované biele snehové vločky. Snehové vločky na zeleno-žltom podklade. Klaus začínal pochybovať o svojom údajnom nadaní, ktorým sa tak rád pýšil na najprestížnejších výstavách a múzeách v Londýne, Kalifornii, New Yorku a okolí... Dopekla, chýba mu inšpirácia!

Oči mu preskočili na paletu položenú na nízkom stolíku. Tá farba, ktorá na nej bola... Nie, keby ju použil, celý obraz by ešte viac skazil. Aj keď... Dá sa to ešte vôbec? Klaus si vzdychol a načiahol sa za paletou. Už-už ju držal v rukách, keď v tom zazvonil mobil a on sa prudko mykol. Úžasné.

Meno, ktoré mu svietilo na displeji, ho prinútilo prekvapene povytiahnuť jedno obočie. Via. Po krátkom zaváhaní hovor prijal.

„Klaus?“ ozval sa známy mužský hlas.

„Čo chceš, Stefan?“ spýtal sa znudeným hlasom. Stefan musel vedieť, že Via je jediná osoba, s ktorou je ochotný rozprávať.

„Ide o Viu. Uniesli ju,“ odvetil Stefan rozrušeným hlasom. Klausovi vypadol z ruky štetec a zo zadunením dopadol na zem.

„Prosím?!“ skríkol.

„Myslíme si, že v tom má prsty Michael.“

Klaus si odfrkol. Ako mohol zabudnúť? Odkedy tá mrcha Katherine oslobodila jeho otca, posledných päťdesiat rokov nemôže pokojne spávať. Tušil, že sa niečo podobné stane. No nechcel do toho zapliesť aj Viu. A teraz, keď mal s ňou tie svoje plány... Nehodilo sa to.

„Mal si na starosti jedinú vec, Stefan. Jedinú vec!“ povedal nahnevane. „A to ochrániť Viu pred možným nebezpečenstvom. Kde si, dofrasa, bol, keď sa to stalo?!“

„Prepáč. Je mi to ľúto, Klaus. Teraz je dôležitejšie to, aby sme spojili naše sily a našli ju skôr, než sa niečo stane,“ odvetil. Klaus zavrel oči a zovrel mobil vo svojej dlani. Trikrát sa zhlboka nadýchol. Cítil, ako sa mu chveje spodná pera.

„Fajn. Budem tam za dve hodiny,“ zavrčal a zrušil hovor. Pod náporom emócií hodil telefón o stenu. Nechcel si to priznať, ale bolo to... zlé. Veľmi zlé. Poznal Michaela, ten sa nezastaví pred ničím.

Klaus trochu unavene začal skladať nejaké svoje veci do kufrov. Jasné, mohol by im zavolať – ak by mal z čoho – a povedať im, že sa zdrží a príde až o niekoľko dní. Lenže pri spomienke na Viu túto myšlienku okamžite zavrhol. Bol si istý, že Michael sa k Vii nespráva ako k hosťovi. Prinajmenšom ju necháva vyhladovieť. V tom horšom prípade teraz Via sedí na stoličke pred oknom na priamom Slnku. Trpí. Tvár jej zmáčajú slané slzy.

Klaus zúrivo vykríkol, schytil zo stola paletu a jej obsah hodil na nedokončený obraz. Na kus plátna vyšplechla karmínovo-červená farba. Pri pohľade na obraz sa Klaus zarazil a prižmúril oči. Trochu naklonil hlavu doprava a spravil k nemu dva kroky vpred. Niečo mu to pripomínalo. Z tohto uhla to vyzeralo úplne ako...

Z obrazu sa na Klausa pozerala karikatúra Vii so žiarivými zelenkastými očami a hnedou opálenou pokožkou. Plavé vlasy žltej farby jej padali do čela a červená farba, ktorú omylom vylial na plátno teraz pripomínala krv, ktorá jej steká po brade.

..........

Gabrielle zo seba dostala ironický úškľabok, keď sa vo dverách zjavil Klaus. Možno by sa aj zasmiala a ukázala mu neslušné gesto, no v tejto chvíli toho vôbec nebola schopná.

Odrazu sa pred Klausa postavil Stefan a zamračene ho pozdravil.

„Rád by som ti povedal že ťa rád vidím, priateľu, no momentálne mám tak akurát chuť ťa zabiť čo by zodpovedalo mojej terajšej nálade,“ odvetil Klaus a naširoko sa usmial. Gabi by mu aj uverila jeho rolu bad-boya a zlého krvi sajúceho upíra, nebiť smutného lesku, ktorý mu v očiach videla.

„Ahoj, Klaus,“ usmiala sa Riell. Klaus povytiahol obočie a zatváril sa nanajvýš prekvapene, akoby si nebol istý, či dobre vidí.

„Gabrielle. Ako som mohol zabudnúť na nebohú Isobel a jej chabý pokus uchrániť ťa predo mnou?“ povedal a vošiel do obývačky zanechávajúc za sebou Stefana.

„No to vieš. Schizofrénia u starých ľudí je veľmi ťažká choroba,“ mykla plecom Gabi a snažila sa nevšímať si Jeremyho silno poťahujúce kútiky úst. Klaus sa sprudka nadýchol a našpúlil pery v snahe nevybuchnúť. No v tej chvíli prišla do miestnosti aj Elizabeth. Nedôverčivo si Klausa premerala a následne pretočila očami.

„Ale no táák! Materská škôlka je o dom vedľa!“

To už Jeremy nevydržal a naplno sa rozchechtal. Klaus prevzal masku veľmi vyspelého dospelého muža a dramaticky roztiahol nozdry.

„Som rád, že sa zabávate, keď je vaša priateľka v rukách bláznivého starého Pôvodného upíra,“ zavrčal nazlostene. Gabi sa zamračila.

„Ale ty si predsa tu,“ odvetila naoko nechápavo. Elizabeth si priložila ruku k perám v snahe zastaviť nával škodoradostného smiechu. Prekvapivo ich všetkých utlmil Stefan.

„Klaus má pravdu. Pri troche šťastia Via ešte nie je mŕtva a je obviazaná lanami napustenými železníkom,“ povedal vážne a utrápene stiahol obočie k sebe. Riell zamrzol úsmev na perách, do očí sa jej nahrnuli slzy ale aj tie veľmi rýchlo odohnala.

„Jasné. Prepáč,“ zašepkal Jeremy a unavene si prešiel dlaňou po tvári. „Sme samé ucho,“ vyzval Klausa a skleslo si sadol na pohovku. Klaus si vzdychol, čím prekvapil všetkých v miestnosti – Klaus predsa nevzdychá – a zhlboka sa nadýchol.

„V inom prípade by som tam už dávno nabehol sám za seba. Budem k vám úprimný, toto nie je normálny prípad. Michael je nebezpečný. Veľmi nebezpečný. Hlavne preto, že podľa posledného Katherininho výsluchu má pri sebe poslednú dýku z dreva bieleho duba. Som si istý, že roky vášho hľadania spôsobu ako ma zabiť všetci viete, čo to znamená.“

„To áno. A úprimne? Nevidím v tom problém. Nikto by kvôli tebe neplakal,“ uškrnul sa Damon, ktorý bol až doteraz podivne ticho. Gabrielle sa zamračila a pozorne si prezrela jeho tvár. Pôsobil mimoriadne skleslo. Pod očami sa mu rysovali hlboké, tmavé kruhy. Akoby týždne nespal a to neprešiel ani jeden deň od Viinho zmiznutia.

„Nehovorím, že by vás moja smrť nepotešila. Viem, že by ste šli od radosti vyskočiť z kože,“ odsekol Klaus. „Ale rozmýšľaj. Ak tou dýkou zabijete mňa, čím potom zabijete Michaela? Verte mi, že ak to prežije, nedá vám pokoj pokým vás nezabije.“

„Ale to ani ty,“ ozvala sa Elena. „Kde je istota, že keď bude po všetkom, nezabiješ nás ty ?“ opýtala sa ho a hrdo zodvihla bradu.

„Moje slovo vám bude musieť stačiť,“ pokrčil ramenami. Elena nesúhlasne pokrútila hlavou. Klaus sa rozosmial. „Moja drahá Elena, mám pocit, že nemáte na výber. Buď budete veriť mne, alebo ešte môžete bláznivo dúfať, že sa nad vami Michael zmiluje. Napoviem ti. Podstatné tam je to slovo bláznivo,“ povedal a prstom ukázal na Stefana. „Len hádám, že ty budeš na rozdiel od svojej polovičky rozumnejší a uzavrieš so mnou dohodu. Obyčajne by som to navrhol Damonovi,“ strelil po ňom očami, „ale nemám pocit, že je v stave rozhodovať o niečom dôležitom.“

Stefan na krátku chvíľu zaváhal a pohľadom vyhľadal Gabrielle a Jeremyho, ktorí sa držali za ruky. Tí pomaly prikývli a tak napokon nemal na výber a chytil Klausovu ruku.

„Som rád, že sme sa pochopili,“ prižmúril oči Klaus. Damon sa pochybovačne zaškeril.

„O tom pochybujem,“ zašepkal chrapľavým hlasom. „Predstavme si, že Michaela porazíme. A čo po tom? Odídeš? Dáš nám konečne pokoj? Len tak,“ pokrútil pochybovačne hlavou. „Je čas vyložiť karty na stôl. Čo z to chceš, Klaus?“ spýtal sa zostra. Klaus sa zarazil a na chvíľu sa zamyslel.

„Veľmi dobrý postreh, Damon. No neustále ti uniká jedna vec. Nie si jediný, kto Viu miluje. Ak by umrela, rozhodne by ma to nepotešilo,“ odvetil vážne. „A nejde mi len o jej život. Skutočne chcem, aby bola šťastná. Urobím všetko preto, aby už viacej netrpela,“ prehlásil, v očiach sa mu podivne zaiskrilo. Damon sa zamračil.

„Neverím ti,“ zavrčal. Klaus sa pobavene pousmial a poobzeral sa okolo seba.

„Nuž, nemyslím si, že len tvoj „zlý pocit“ má byť dostatočným dôvodom aby som sa otočil a rozhodol nepomáhať vám. Veď toto chceš tým svojím prejavom docieliť, nemám pravdu?“

„Tak to nemyslel,“ ozval sa náhlivo Jeremy. „Počítame s tvojou pomocou. Je málo pravdepodobné, že uspejeme bez nej.“

Klaus ohrnul spodnú peru a potešene sa usmial.

„Hm. To je myslím pravda,“ pripustil po chvíli. „Tak... keď už sme si všetko vysvetlili,“ očami na chvíľu zastal na Damonovi, „kedy vyrazíme na záchrannú misiu? Rád by som bol zajtra večer doma.“

„Počkaj. To ideme dnes? Tak skoro?“ vmiešala sa do rozhovoru Elizabeth. Pôsobila machimálne nervózne.

„Áno,“ prikývla rozhodne Gabi. „ideme okamžite,“ prehlásila a postavila sa.

„Stefan, budeme potrebovať nejaké drevené koly a krvné konzervy. Pre istotu,“ otočila sa Elena na muža stojaceho po jej boku. Stefan prikývol a spolu s Jeremym a Gabrielle zišli dole do sklepa. Elizabeth sa prudko otočila ku Klausovi.

„Vieš vôbec, kde sa Michael nachádza?“ opýtala sa ho pochybovačne. No Klaus okamžite prikývol.

„Som si istý, čarodejnica, že Michael si to nemohol odpustiť a zavítal do domu, v ktorom ma osobne pred rokmi takmer zabil. Nie je to ďaleko, len zopár hodín autom,“ odvetil znudene. „Ale... prečo to práve teba zaujíma?“

„Nie som zvyknutá skákať do niečoho priamo po hlave,“ odfrkla arogantne, no veľmi presvedčivo to nevyzeralo. Panika z nej priamo sršala.

„Tak, máme všetko,“ ozval sa Jeremy. „Možeme ísť. Cestou ešte preberieme nejakú tu stratégiu.“ Za normálnych okolností by určite všetci reagovali inak. Dali by tomu čas. Prebrali všetky možnosti a plány. Lenže toto bolo iné. Vedeli, že ak sa ku Vii nedostanú čo najskôr, neprežije to. A... to ani Stefan, ani Jeremy a ani Damon nemohli dopusti. Dokonca ani Klaus. Každý z nich ju miloval. No každý iným spôsobom.

.........

Via si od bolesti nedokázala pozrieť ani na ruky. Ležala na posteli – spútaná – a nedokázala urobiť nič, Absolútne. Nič. Bola ako mŕtva. Akoby bola v pekle. Všetky jej zmysly boli otupené na maximum. Jediné, čo cítila, bola bolesť. Neutíchajúca. Neustále zväčšujúca. A popri tom pri sebe registrovala ešte niekoho. Vysokého muža, vlkolaka, ktorý jej pred pár hodinami sľuboval veľmi pomalú a nepríjemnú smrť. Vraj má vydržať pokým nepríde Klaus. A potom... Potom môže konečne umrieť. Teraz sa tomu už nebránila. Naopak, vítala smrť. Už ju nič nebude bolieť. A stretne rodičov. Bude to... krásne.

Z príjemných myšlienok ju vytrhla novo prichádzajúca vlna bolesti. Via zalapala po dychu a pootvorila oči. Cítila, ako jej z nich padajú krvavé slzy. Okolo hrdla mala hrubý obojok s ostňami. Drevenými ostňami, ktoré boli zapichnuté hlboko v jej hrdle. V hrudi mala zapichnuté ďalšie dva koly – jeden v pravom rebre a ten druhý tesne pod srdcom. Pri každom namáhavom nádychu sa jej kus dreva trel o najcitlivejší orgán.

Vlkolak nechal brucho schválne nedotknuté. Splnil svoj sľub a starobylé brko namočil do železníka. Kreslil jej ním krvavé obrazce po celom tele. Na bruchu. Na nohách. Na tvári. To preto tie krvavé slzy. Pokúsil sa jej vyškriabať oči no došlo mu, že upírovi to nedokáže urobiť. Nahnevalo ho to. Za trest jej roztiahol nohy a hrubo si ju vzal. Nezabudol ju hlboko poškriabať svojimi dlhými pazúrmi.

Via si už necítila telo. Jediné, čo vnímala boli nejasné zvuky. Počula Mikeov hnusný smiech. Jeho lačné vzdychy, keď začul bolestné stony derúce sa jej z hrdla. A splašený hnilobný dych.

Odrazu sa niečo zmenilo. Bolo to zvláštne. Počula... niečo nové. Via netušila, že je v tejto nekonečnej ničote plnej bolesti aj niekto iný okrem nej a jej mučiteľa.

„To by stačilo, Mike. Michael ma po teba poslal. Máš ísť za ním na prízemie. O pár minút sa to začne,“ ozval sa povedomí ženský hlas. Katherine, napadlo Vii okamžite. Áno... to bolo ono. Tú ženu poznala. A nemala ju rada.

Via cítila, že sa od nej vlkolak vzďaľuje až zmizol úplne. Namiesto neho si k nej na posteľ sadol niekto iný. Ľahší.

„Dúfam, že si sa doteraz bavila,“ zašepkala jej Katherine do ucha a škodoradostne sa rozosmiala. „Ach, Via, Via... Zaslúžila si si to. Damona by som ti možno odpustila. Ale Klausa? Och nie, to nie... Klaus je iba môj. Nedelím sa o neho. Bola som, som a aj budem jediná žena, ktorú kedy miloval. Ty si sa hrubo votrela medzi nás. Rozdelila si nás. Prinútila si ho, aby zabudol na našu lásku...“ Katherine sa zhlboka nadýchla, aby mohla pokračovať. „A teraz za to zaplatíš,“ dopovedala napokon. „Škoda, že mi Michael prikázal uzdraviť ťa. Vraj máš byť schopná pohybu, keď tú Klaus s Damonom a ostatnými chudákmi prúdu.“

Via zacítila sladkastý pach krvi. Výkriku radosti jej bránil len drevený obojok zapichnutý v hrdle. No aj ten zaraz zmizol. Bolestne cítila, ako z nej kolíky pomaly miznú. Veľmi pomaly. Katherne si očividne dávala záležať, aby jej bolesť trvala čo najdlhšie. Zasraná mrcha.

Keď boli všetky kusy dreva mimo jej tela, do krku jej začala tiecť životodarná tekutina. Via otvorila oči a následne ich slastne privrela. Konečne...

Cítila, ako sa jej začínajú hojiť rany. Najprv tie okolo hrdla a potom aj rany po koloch. Skôr, ako sa jej stihli zaceliť úplne, jej Katherine krv od úst odtrhla.

„To stačí. Nechceme predsa, aby si opäť nabrala na upírskej sile. To by bolo značne...“ odmlčala sa, „komplikované.“ V tom sa Katherine zarazila. Zaklipkala očami a sústredene sa zamračila. Via tú zmenu v nálade pozorovala so značnou nedôverou. „Vstávaj,“ zasyčala Katherine a silno ju potiahla za lakeť, až Via omráčene sykla.

„Kam to ideme?“ opýtala sa Via a oprela sa o dvere, aby nespadla.

„Kam asi?!“ odvetila podráždene. „Modli sa, aby tvoja smrť bola čo najmenej bolestivá. Dôležitá si len do chvíle, kým Klaus nezomrie. A ver mi, krasotinka, že ten sa nedožije rána,“ usmiala sa radostne a potisla Viu ku schodom. Zatočila sa jej hlava a ona len-len že nespadla. Katherine si otrávene vzdychla a s veľkou nechuťou Viu podoprela.

Keď sa konečne dostali na prízemie, Vii sa naskytol skutočne desivý pohľad. Rozhodne... rozhodne Michaela podcenila ak si myslela, že by ju niekedy mohli zachrániť. A rovnako ho podcenili aj oni.

V miestnosti stál Michael spolu s Mikeom po boku, ktorý pod krkom pevne zvieral Gabrielle. Museli ju zajať hneď po ich práchode sem, inak si to nevedela vysvetliť. V hrdle mala zapichnutý kolík a Via videla, ako sa jej ťažko dýcha. Vedľa Mikea stáli ďalší dvaja muži, tipovala ich na ďalších vlkolakov. A potom sa jej oči zasekli na Damonovi. Pozoroval ju zúfalým pohľadom, v tých jeho modrých hlbinách sa trblietali potlačované slzy. Via si okrajovo uvedomovala prítomnosť aj ostatných svojich priateľov. No tých vnímala naozaj len veľmi matne. Nedokázala odtrhnúť pohľad od Damona stojaceho opodiaľ. Cítila, ako sa jej do srdca zabodáva imaginárny nôž a trhá jej dušu na kúsky.

Po dni strávenom v Mikeových rukách už prestala dúfať. Prestala veriť. No napriek tomu verila, že Damon sa zachráni. Damon nesmi zomrieť! Z myšlienok ju vytrhol Michaelov pobavený hlas.

„Ako vidíš, Klaus, všetky esá v rukáve mám ja,“ usmial sa a prstom ukázal na zúboženú Viu. Tá si až teraz všimla Klausa stojaceho pri dverách. Okolo neho stáli dvaja hybridy, očividne poslední, ktorí mu ostali, aby ho chránili. Tí sa netvárili príliš nadšene.

„To by som nepovedal, Michael. Jediný dôvod, prečo moja čarodejnica ešte nezložila tých tvojich poskokov je Via v Kataríniných rukách,“ odvetil Klaus sprudka. Via cítila, ako ju Katherine silnejšie stlačila pri zaznení jej mena z Klausových úst. Via k nej trochu nechápavo zodvihla oči a všimla si Katherinin sústredený pohľad, ktorým Klausa prepaľovala. Páni. Tá ho musí veľmi nenávidieť. „Tak prečo nespraviť dohodu, Michael?“

„Akú dohodu, Niklaus! Chcem tvoju smrť. Pochybujem, že sa kvôli tejto úbohej upírke obetuješ,“ uškrnul sa Michael. „Ale... niečo by tu predsa len bolo,“ prikývol napokon. Klaus zaťal zuby. Via kmitla očami ku postavám stojacich na druhej strane miestnosti. Bol tam Stefan spolu s Elenou. Aj tí boli obkľúčení ďalšími Michaelovými spojencami. Vedľa nich stál Jeremy. Zdesenými očami pozoroval Mikea, ako sa zabáva a dlhé nechutné pazúry zabodáva do Gabinho ramena. Tá len potichu bolestne stonala a zatínala zuby, aby na seba príliš nepútala príliš pozornosti a niečo nepokazila. Via privrela oči, aby zastavila slzy, ktoré sa jej začali drať do očí. Nepomohlo to. Začali sa jej kotúľať po líciach.

„Čo chceš?“ zavrčal Klaus.

„Nezabijem ťa predsa dnes. Najprv si užijem tvoju bezmocnosť,“ povedal Michael. „Takže vymením ich životy,“ prstom ukázal na Viiných priateľov stojacich v kúte, „za Lýviin život. Samozrejme zomrie aj tuto starší z bratov Salvatore a mladučká Gabrielle.“

„Beriem,“ okamžite odpovedal Klaus.

„Nie!“ vykríkla Via a pokúsila sa Katherine vytrhnúť. Katherine zasyčala a chytila ju pod krkom. Via sa už neudržala a rozvzlykala sa naplno. Michael sa k nej pomaly otočil a venoval jej zhnusený pohľad.

„Netvár sa, že máš city. Si upír. A upíri necítia nič,“ zamrmlal hrozivo. Potom sa opäť zahľadel na Niklausa.

„Touto, nazvime to obetou, môžeš zachrániť len jediného človeka. Musíš sa rozhodnúť, či to bude dvojníčka, alebo tvoja... vyvolená,“ zatiahol ironicky. Klaus nechápavo zvraštil obočie.

„Via je dvojníčka,“ odvetil. „Neviem, čo to tu na mňa hráš, ocko.“

Michael sa potešene usmial, akoby neočakával nič iné ako Klausove protesty. Klaus to ani nevedel a nahrával mu do kariet. Správal sa presne tak ako Michael predpokladal. Rozhodol sa obetovať piatich upírov za cenu jediného života. Bol príliš priehľadný. A to nebolo dobré.

„Nuž, čo na to môžem povedať. Si lajdák, Niklaus. Nič nedokážeš urobiť poriadne. Dokonca ti tá tvoja vyvolená nestála ani za to, aby si si poriadne preštudoval jej rodokmeň a rodinné dokumenty,“ zavrčal Michael. Potom sa jeho oči stočili na Elizabeth, ktorá nervózne postávala za Klausovými hybridmi.

„Listiny hovorili jasne. Dvojníčka bude jedna z dcér Lestrangerových bratov,“ povedal Klaus jasným hlasom.

„Oh, samozrejme. No ak by si pátral poriadne do hĺbky, zistil by si, že rodné listy detí boli zamenené. Dokonca si ich rodičia pozmenili spomienky len preto, aby pravú dvojníčku uchránili. To, že obetujú iné dievča ich síce trápilo, no dôležité bolo, aby sa Pôvodní nedostali ku pravej dvojníčke,“ prikývol Michael.

„V liste sa písalo, že dvojníčka je Gabrielle. A vďaka nemocničným záznamom som zistil, že pravá dvojníčka je Lývia!“ odsekol Klaus. „Vždy si ma podceňoval, Michael. A vždy si na to doplatil,“ usmial sa víťazoslávne. Úsmev mu zamrzol na perách, keď sa Elizabeth stojaca za ním odrazu pohla a postavila sa vedľa Michaela. V očiach jej blčali plamienky rozhodnosti.

„Bolo tu ešte jedno dieťa, môj milý chlapče,“ odvetil Michael. „Ak by si pátral tak do hĺbky, ako si tvrdil, zistil by si, že Lýviin otec nepatril do rodiny aj z Lestrangeovej strany. Jeho matka, čarodejnica, mala pomer s iným mužom. Tým pádom vo Vii nemôže prúdiť dvojníčkina krv.“ Via videla, ako sa Michaelovi prudko zdvíha hruď od nastaného vzrušenia.

„Tak... Potom kto je...“ zahabkal nechápavo Klaus. Potom sa zarazil. Jeho oči spočinuli na Elizabeth, ktorá sa zrazu rozosmiala.

„Si naša sesternica,“ ozvala sa Via. Svitlo jej. Panebože. „Tvoj otec bol nevlastným bratom nášho otca. Kolovala v ňom dvojníčkina krv. A... Hovorilo sa, že dvjníčka bude jedna z dcér Lestrangeových bratov. Lenže žiadny bratia Lestrangeovci nie sú. Si len... ty.“

Nastalo hlboké ticho. Elizabeth sa povýšene usmiala a Via si spomenula, prečo jej ten úsmev prišiel tak povedomý. Podobne sa teraz za ňou usmievala Katherine. Obidve mali hebké čierne vlasy, obidve mali zákerne mačacie oči až na to, že každá trošku inej farby. A obdive boli dvojníčky.

„Elizabeth... Ako si mohla,“ zašepkala Gabi. Elizabeth len nesústredene pokrčila plecami.

„Ale no ták. Ste upíri. A ja som čarodejnica. Výraz prirodzení nepriatelia vám asi nič nehovorí, však?“

„Sme rodina! Mali by sme sa navzájom chrániť,“ odsekla Via. Michael to všetko pozoroval s veľmi spokojným úškrnom. Jeho oči sa zabodli do Klausa, ktorý nebol schopný pohybu. Všetko sa to pokazilo.

„Vy nie ste moja rodina! Nikdy ste ňou neboli. Kvôli takým ako ste vy mi zomreli rodičia! Všetci skapete,“ rozosmiala sa Elizabeth. „Dokonca aj Isobel uverila, že mi ide len o Klausa. Myslela si, že obyčajná dýka v jeho srdci a večnosť strávená v rakve bude dostatočným trestom. Mýlila sa. Ja mám oveľa vyššie ciele. Ciele, ktoré dokázal pochopiť jedine Michael. A to vyhubenie všetkých upírov. Táto budúcnosť vyzerá tak... sľubne!“

Via za sebou zaregistrovala pohyb. Nenápadne otočila hlavu a zapozerala sa na Katherine, ktorá vyzerala mimoriadne vydesene. Očami neustále behala z Elizabeth na Klausa. A Vii to odrazu došlo... tá slabina v Michaelovom pláne...

„Nedožiješ sa toho. Ešte dnes v noci umrieš. Michael nedovolí, aby posledná živá dvojníčka behala po svete, keď môžem stále tvoriť svojich hybridov,“ odsekol Klaus. Panika v jeho hlase bola zjavná.

„A smerujeme presne k tomu podstatnému. Dávam ti na výber, Klaus. Buď prežije dvojníčka, alebo Lývia,“ povedal Michael. Klaus sa zamračil.

„Prečo to všetko robíš? Máš šancu. Môžeš ma zabiť. Prečo to, dopekla, nespravíš?!“ spýtal sa namiesto odpovede.

„Ale Nik, to by predsa nebola zábava. Najprv sa budem pozerať na to, ako trpíš. Až potom ťa zabijem,“ pokrčil plecami. „A teraz... aká je tvoja voľba?“

V miestnosti opäť nastalo ticho. Klaus sklopil zrak a rýchlo zamrkal. Via za sebou cítila Katherinino rýchlo búšiace srdce. Mala šancu. Boli od nich dosť ďaleko. Ak by sa Via veľmi snažila... mohlo by to vyjsť.

„Katherine,“ šepla najtichšie ako vedela. Sotva pohla perami. „Katherine,“ zopakovala, keď sa nič nedialo. Katherine jej stlačila ruku na znak, že ju počula. „Musíme zabiť Michaela. Inak všetci umrieme,“ zašepkala. Očami sa nenápadne pozrela za seba. Upírka na ňu hľadela zdesenými očami. Určite vedela, že ak Michael vyhrá a Klaus umrie – definitívne umrie – umrú aj všetci ostatní. Spolu s ňou. Strach znenazdania vystriedalo odhodlanie a nepatrne prikývla.

„Viem kde je tá dýka. Až sa rozpúta boj, urobím to,“ povedala Katherine tichučko. Via sa nepatrne usmiala. Toto náhle spojenectvo bolo na veľmi dobrej ceste. Tak predsa len mali šancu. Stále sa môžu zachrániť.

„Lýviu. Chcem zachrániť Lýviu,“ ozval sa napokon Klaus. Michael ani na stotinu sekundy nezaváhal. Upírskou rýchlosťou sa priblížil k Elizabeth, ktorá náhle prekypovala strachom a čírim zdesením. Via vedela, že Elizabeth podcenila Klausove city. Bola si istá, že si vyberie dvojníčku kvôli krvi. Čarodejnica sa nestihla ani poslednýkrát nadýchnuť, nieto ešte čarovať. Michael jej strčil ruku do chrbta a bez známky ľútosti jej vytrhol srdce z tela. Elizabethino telo padlo na zem bez známky života. A vtedy sa to rozpútalo. Katherine povolila zovretie a trochu do Vii strčila. Tá v sebe pozbierala zvyšky síl a zlomila najbližšiemu vlkolakovi väzy. Stefan sa chopil šance, vytiahol z vrecka kôl a zabodol ho do druhého vlkolaka. A potom to nabralo extrémnu rýchlosť.

Damon sa hodil dozadu a tým uhol pred zúrivým Michaelom, ktorý sa náhle spamätal. Klaus poslal svojich hybridov dopredu ku dverám, z ktorých náhle vyšli ďalší traja vlkolaci, očividne Michaelovi poskokovia.

„Katarína! Tá dýka! Katarína!“ zakričal Michael, keď ho Klaus chytil pod krkom. Dlho to tak neostalo. Michael zaťal prsty do Klausovho ramena a ten povolil zovretie. Michael využil príležitosť a vrazil Klausovi do tváre. Damon sa pridal k bojujúcim hybridom, ktorý očividne prehrávali – jeden z nich mal odťatú hlavu.

Jeremy na nič nečakal a vyrazil vpred. Jediným pohybom odsekol Mikeovi tri prsty a ten hlasno zreval od bolesti. Gabrielle v agónii dopadla na zem a Via sa jej rozbehla na pomoc. Jeremy začal zápasiť s rozzúreným vlkolakom, nemal čas sa starať o Gabi, či stihla ujsť. Via sa rozbehla ku Riellinmu bezvládnemu telu a rýchlo ju podoprela.

„Lyví,“ zachripela a unavene pootvorila oči.

„Čč, tíško. Musíme ťa z tadeto dostať,“ zašepkala Via a rýchlo sa s Gabi začali posúvať k dverám. Vošli do nejakej miestnosti – Via tipovala, že je to jedáleň – a posadila Gabrielle ku stene. „Ostaň tu, idem pomôcž ostatným,“ oznámila jej Via nehľadiac na Rielline protesty.

Dostala sa do izby práve včas. Jeden z hybridov držal kôl pri Damonovom srdci a chystal sa ho zabiť. Via sa ohnala a vytrhla hybridovi srdce. So slzami v očiach sa zahľadela na svoju skrvavenú ruku. Damon s úľavou zdvihol oči a pohladil ju vďačne po tvári. Potom sa prudko postavil a tesne zabránil Michaelovi, aby Vii uštedril smrteľný úder.

Uvidela Klausa, ako sa horko-ťažko zbiera zo zeme. Damon sa Michaelovi dlho neubráni. Našťastie v tej chvíli sa k nim prihnal Stefan a zapichol kolík ho Michaelovho chrbta. Ten len slabo zastonal a chytil Stefana pod krkom. Via sa okolo seba poobzerala. Obidvaja hybridi ležali mŕtvi na zemi . Traja zo šiestich vlkolakov mali odseknuté hlavy alebo koly zapichnuté v sredciach a ostatní traja bojovali s Elenou a Jeremym. Bolo toho na nich veľa. Nedokázali sa ubrániť. Via cítila, ako ju opúšťajú zvyšky síl, ktoré jej tá trocha krvi od Katherine poskytla. Napriek tomu sa postavila tesne vedľa Eleny a tým ju uchránila pred istou smrťou. Jeden z vlkolakov vyceril zuby a hlboko sa Vii zahryzol do ramena, až bolestne skríkla. Po prívalu najväčšej bolesti otvorila oči a zahľadela sa do skrvavenej tváre Mikea, ktorý sa na ňu šťastne usmieval. Ten sviniar!

„Ako sa máš, holubička moja? Chýbal som ti?“ spýtal sa jej. Via si všimla, že mu chýbajú tri prsty na pravej ruke. Očividne mu to vôbec nevadilo. Bol niečím nadopovaný. Nadopovaný upírskou krvou.

„Ty si ešte nezdochol?“ zasyčala podráždene a uhla pred jeho ďalším chmatom. Krajovo si uvedomovala, že Klaus sa opäť postavil na nohy a teraz boli traja na jedného. Napriek tomu to Via nevidela veľmi nádejne. Zapríčiňovala to pálivá bolesť na pleci, ktorá sa postupne šírila do celého tela. Vlkolačia krv ju postupne zabíjala zvnútra. 

„Via!“ skríkol Jeremy a pribehol jej na pomoc. Vlkolak, proti ktorému bojoval, ležal na zemi v kaluži krvi. Dokonca aj Elena si viedla lepšie ako ona v tejto chvíli. „Skrč sa!“ vykríkol opäť a Via ho poslúchla. Vedela, že v takomto stave nemôže bojovať. Nie proti niekomu ako je Mike. Nemala by najmenšiu šancu. V tom sa Mike prudko otočil a schytil Jeremyho pod krkom. Jeho pazúry preťali Jerovu pokožku a z miniatúrnych raniek sa začala valiť krv. Jeremy bolestne zasipel a vlkolak využil príležitosť. Uchmatol z jeho ruky kôl a zapichol ho do Jeremyho brucha. So zastonaním dopadol na zem.

„Tak ty si nám chcela podvádzať? To hádam nie, moja krásna. Sme tu len ty a ja. Spolu si to vybavíme, čo povieš?“ zasmial sa Mike a hrozivo sa k nej priblížil. Via zúfalo začala cúvať ku stene, pridržiavajúc si ruku na skrvavenom ramene.

„Katarína! Tá dýka!“ skríkol opäť Michael, keď sa Katherine stále nevracala. Via len v duchu dúfala, že si to Katherine nerozmyslela. To by bol ich koniec.

Mike sa ku nej priblížil sotva na pol metra. Zjavne si užíval jej bezmocnosť a narastajúci strach. Stačil by jeden nepatrný pohyb a zložila by sa k zemi. Šialený lesk v jeho očiach jej prišiel ešte viac strašidelný ako pred pár hodinami.

„Nepovedala som ti, Mike, že ju nemáš zabiť? Vystrašená je už podľa mňa dosť,“ ozvala sa Katherine a bez väčšej námahy zdvihla Mikea do vzduchu. Oči jej stmavli a na lícach jej navreli žilky, z hrdla sa ozvalo živočíšne zavrčanie. V Mikeových očiach sa na stotinu sekundy objavil strach. V tej ďalšej už ležal na zemi s roztrhaným hrdlom a skleným pohľadom v očiach. „Pokús sa nenechať zabiť,“ povedala Katherine.

„Ďakujem,“ hlesla Via, no Katherine jej už nevenovala pozornosť. Očami vyhľadala Klausa. Spolu so Stefanom sa snažili odrážať Michaelove útoky. Damon ležal pri stene s krvácajúcou perou a kompletne zakrvavenou bundou. Prosím... Prosím, len nech nie je mŕtvi, pomyslela si Via a začala sa ku nemu plaziť po štyroch. Už nemala dostatok síl ani na to, aby sa postavila. Kvôli vlkolačiemu jedu sa jej všetko naokolo zdalo rozmazané.

„Damon,“ zašepkala zlomene a odhrnula mu vlasy z tváre.

„Via,“ šepol a pootvoril oči. Via sa na neho usmiala cez slzy a letmo ho pobozkala na pery.

„Dýchaj, dobre? Len dýchaj. Keď bude po všetkom, napiješ sa krvi a uzdravíš sa,“ povedala a stlačila mu ruku. Uzdravíš sa. Narozdiel odo mňa.

„Podaj mi tú dýku, Katarína! Tú dýku!“ zvrieskol Michael. Oproti nemu stál doráňaný Klaus, ktorý sa ledva držal na nohách. Stefan ležal pri stole bez známok života. Katherine sa zatriasla a pomaly sa k nim priblížila. „No tak, ženská! Mám perfektnú príležitosť! Podaj mi ju!“

Lenže Katherine záporne pokrútila hlavou.

„Nie. Nedovolím ti, aby si ho zabil,“ odsekla a odhodila dýku na zem. Michael zúrivo zavyl a vrhol sa na Katherine. Zdvihol ju do vzduchu a hodil o protiľahlú stenu. Potom zdvihol zo zeme dýku a otočil sa späť na Klausa.

„Si pripravený zomrieť?“ zasmial sa a priblížil sa ku Klausovi. Ten namietso toho, aby sa dal na útek, sa vyrovnal a venoval Michaelovi nenávistný pohľad. Via chcela niečo spraviť. Čokoľvek. Hoci by to znamenalo, že sa hodí pred Klausa a umrie namiesto neho. Ak by Klaus umrel... Umreli by všetci s ním. Stefan. Jeremy. Elena. Gabrielle. A... Damon.

No Damon by akoby vycítil jej strach, pevnejšie jej stlačil ruku a pozrel sa na ňu spod privretých viečok. Pochopila. Ak už má niekto zomrieť, oni dvaja sa neopustia. Pretože sa milujú. Navždy.

Michael opäť urobil krok smerom ku Klausovi. Zdvihol ruku pripravený bodnúť. A keď už medzi nebolo ani päť, metrov, rozbehol sa. V tej chvíli sa pohla aj Katherine a postavila sa pred Klausa. Dýka zaťala do živého... A Katherine spadla na zem.

Klaus okamžite využil príležitosť. Vytrhol dýku z Katherininej hrude a zapichol ju do Michaelovho srdca. Ten prekvapene zalapal po dychu. Jeho tvár začínala mať mŕtvolne sivú farbu. Roztrasene sa nadýchol.

„Ty... hlupaňa,“ zachripel a pozrel sa na Katarínino bezvládne telo. Potom zavrel oči a dopadol na zem. Jeho telo vzbĺklo. Vyhrali. Via sa okolo seba unavene poobzerala. Elena si práve sadala vedľa Stefana a liala mu do úst krv z krvnej konzervy. Inak boli všetci v bezvedomí. Rovnako na tom bol Damon. Mal zavreté oči a pomaly dýchal. Stále jej zvieral dlaň svojou rukou.

Via to už nedokázala ovplyvniť. Spadli jej viečka a ona sa ponorila do hlbokého spánku.

...........

No... spustia sa na mňa hromadné vraždy, alebo aj nejaké... pozitívnejšie ohlasy? Možno to bolo príliš komplikované, to už musíte posúdiť sami. Ja osobne som celkom spokojná, ako som celú zápletku ohľadom dvojníčiek vyriešila. A teraz začína záverečný preslov, ak nepočítame epilóg. Inak, aj ten bude maximálne dôležitý. Predsa som vám povedala, že nečakajte úplný Happy End.

Za prvé chcem poďakovať všetkým čitateľom, ktorý som mnou vydržali až do samého konca. Nie je vás veľa. Preto oceňujem vaše pevné nervy.

Za druhé ďakujem komentáristom. Bolo vás veľmi veľa. Striedali ste sa pri poviedke akoby ste to mali dohodnuté. teraz spomeniem len tých, ktorých mená si pamätám. Vopred ma mrzí, že som na niektorých zabudl, no naozaj vás bolo dosť a ja si nemôžem zapamätať čosi nad tridsať mien, ktoré pod mojimi článkami zazneli. Ďakujem: All, AndrejQe, TheKatherine, SimonQe, Dadushi, Perle, Leainke, Tereze, Tashe, Allie, Lulu, Nika248, agent007, Aliska, Damonika, Manus63, NikkiR, verca, AnysP, BJaneVolturi, Lennie a straašne veľa ďalším. Boli ste mojou obrovitánskou oporou. Dúfam, že sa ešte niekedy stretneme pod nejakým mojim článkom. :):):)

Fajn, toto bol taký menší monológ. Ten väčší nás čaká pod epilógom. Bola by som rada, ak by ste vyjadrili svoj názor. Aká bola dnešná kapitola? Splnila vaše očakávania?

Killy

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Prízrak minulosti - 16. kapitola: