OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Prízrak minulosti - 1. kapitola

07.09.2012 (09:00) • Killy • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 6× • zobrazeno 1356×

EDIT: Článok neprešiel korekciou!

Elena sa poobzerala okolo seba. Nespoznávala to tu. Viac ako polovica historických budov chýbala a namiesto nich tu stáli moderné paneláky, dokonca zahliadla jeden veľký obchodný dom. Jedine ulica, na ktorej kedysi bývala Bonnie vyzerala približne rovnako. Zo starých bránok sa olupovala farba a strechy domov vyzerali byť nadmieru poškodené, no predsa len ju potešilo, že niečo v Mystic Falls spoznáva.

Auto prešlo cez hlavnú ulicu a zabočilo na vedľajšiu cestu, ktorá smerovala ku vile. Bola si istá, že tá sa ani trochu nezmenila, keďže ju už posledných päťdesiat rokov vlastnila ona a mesto nemalo právo zbúrať ich veľký, honosný dom. Damon zastavil na príjazdovej ceste a vypol motor. S miernym úsmevom na perách si prehliadol vilu, ktorá síce potrebovala znovu namaľovať a vymeniť okná, no inak bola vo vynikajúcom stave.

„Je to skvelé, však? Byť opäť doma,“ ozval sa Jeremy, ktorý sedel na zadnom sedadle. Elena sa na neho cez plece usmiala.

„Máš pravdu. Nemôžem sa dočkať, až budeme opäť chodiť do školy. Hoci sa mesto dosť zmenilo,“ odvetila Elena. Jeremy sa smutne usmial.

„Áno. Napríklad tu už nebude Bonnie ani Caroline... a ani Matt,“ šepol a sklopil zrak. Damon pretočil očami.

„Fajn. Vystúpme, kým sa mi tu obaja nezosypete,“ povedal a uškrnul sa. Elena si vzdychla a otvorila dvere. Z auta vytiahli všetku batožinu, ktorú si so sebou zobrali. Jeremy si cez plece prehodil svoj ruksak a chcel zamieriť do vily za Damonom, no zarazil sa. Pozrel sa na druhú stranu cesty a snažil sa zaostriť na živý plot, ktorý tam rástol.

„Jeremy, ideš?“ zakričala na neho Elena spred dverí.

„Zdá sa mi to, alebo je tu postavený dom?“ spýtal sa udivene.

„Dom? Nemáš halucinácie, Gilbert? O tom by som hádam niečo vedel, tento pozemok patrí mne,“ povedal Damon, no keď nasledoval Jeremyho pohľad tak sa zasekol. „Naozaj je za tým plotom dom,“ skonštatoval prekvapene. Elena sa zamračila.

„Ako je možné, že o tom nič nevieme?“

„Ani sme nemohli. Pokiaľ sa nemýlim, tak druhá strana kedysi patrila mestu. Asi ten pozemok predali súkromníkovi a ten si tu postavil dom. Nevyzerá byť však práve obývaný,“ skonštatoval Jeremy.

„Vážne? Ako mi potom vysvetlíš, že sa v tom okne svieti?“ odvetil Damon uštipačne a prstom ukázal na horné poschodie. Dom bol celý zarastený brečtanom, no cez veľké listy Jeremy predsa len zahliadol mihotajúce sa svetlo. Uškrnul sa.

„Vyzerá to tak, že máme suseda,“ povedal a povytiahol jedno obočie. Aspoň tu nebude taká nuda, ako si myslel.

„Skvelé. Znamená to, že si budeme teraz musieť dávať dvojitý pozor na to, aby sme sa neprezradili,“ vzdychla si Elena a konečne vošla do domu. Damon ju hneď nasledoval, no Jer venoval ešte posledný pohľad domu, ktorý ho tak zaujal a zavrel dvere.

Lývia Lestrange si prezrela svoju novú izbu. Bola tmavá, zladená do červena. Presne tak, ako to mala rada. Na stolíku pri posteli ležal mobil, ktorý od neho dostala. Budú stále v spojení. Tak, ako sa dohodli. Otvorila dolnú zásuvku a našla v nej presne to čo čakala – zásoby elixíru na dva mesiace. To by jej malo stačiť. Hodlá to skončiť ešte pred začiatkom školského roka, nepotrebovala žiadnu maškarádu.

Musela uznať, že jej Mystic Falls počas tých rokov vôbec nechýbal. A prečo by aj? Je to len úbohá dedina ktorá sa hemží upírmi a inou háveďou. Zvykla si na nočný život, ktorý mala v Paríži. Ach, Paríž... krásne mesto. Mala na neho úžasné spomienky. Hlavne preto, že tie roky trávila so svojou rodinou. Rebeccah, Rose, Stefan... Elijah. Dokonca aj Klaus, ktorý k nej prechovával priam posvätnú úctu. Jej nová rodina, ktorá jej poskytla omnoho lepšiu budúcnosť, ako jej Salvatore kedy mohol dať. Salvatore... Bolo zvláštne, že jeden z bratov Salvaotorových bol jej najlepší priateľ a ten druhý len úplný úbožiak. Vlastne keby ju Stefan nepožiadal, aby Damona nechala žiť, už dávno by bol mŕtvi. Na jej žiadosť, nie jej rukou. Len Damon mal to šťastie, že ho jeho brat neprestal mať rád. Aspoň z väčšej časti nie. Musela sa usmiať.

A Elena? Tá by dopadla ešte horšie ako samotný Damon. Nechala by ju samu, dokonca by sa Via nejako postarala aj o tú bloncku a Jeremyho. Bolo by milé vidieť, ako sa Katherinina dvojníčka trápi a prechádza upírskym životom. Sama. Priala jej to, no Stefan to zarazil. Pche! Dobráčisko! Bolo jedno, že sa konečne živil ľudskou krvou. Stále tú hlupaňu miloval. Jeho chyba, jej šťastie. Má ju sľúbenú, Elena bude jeho. Tak ako vždy bola, len Damon si ju na chvíľku ukoristil.

Z myšlienok ju vytrhlo svetlo z prichádzajúceho auta. Rýchlo priskočila ku oknu a sústredene načúvala, ako sa upíri vnútri chvíľu o niečom rozprávajú. Potom vystúpili z auta, opäť prehodili pár viet a očami spočinuli na jej dome. V sekunde stála za zatiahnutým závesom a cez úzku medzierku sledovala, ako zareagujú. Okamžite si prezrela všetky tri osoby, ktoré na príjazdovej ceste stáli. Smutne sa usmiala, keď v jednej z nich spoznala jej starého priateľa. Keď konečne vošli do vily, Via si sadla  pred okno a načiahla sa po prvú dávku elixíru. Naliala si ju do pohára a zamyslene sledovala, ako sa svetlá v oknách postupne zapínajú a vypínajú. Keď dopila, odložila pohár a skúmavo naklonila hlavu na stranu. Zdalo sa, že nad niečim tuho premýšľa. Napokon sa rozosmiala.

„A zábava sa začína, Damon.“

Na druhé ráno si Jeremy zamyslene prezeral dom naproti. Nevedel prečo, no niečím ho fascinoval. Slovo lákal by bolo presnejšie. To, ako bol dom spoľahlivo ukrytý pod brečtanom a za vysokým, živým plotom mu pridával nádych tajomnosti a hrôzostrašnosti. Ako vytrhnutý z hororového časopisu.

Napokon to nevydržal a zišiel dole na prízemie. V kresle pred kozubom sedel Damon, v ruke mal pohár s whisky a Elena mu sedela na kolenách. Asi si nikdy nezvyknem na tých dvoch ako pár, pomyslel si zamračene.

„Idem do domu oproti,“ oznámil im bez okolkov. Elena razom stála na nohách a upírskou rýchlosťou sa postavila pred Jemremyho.

„Prečo, Jer?“ opýtala sa ho nechápavo. Jeremy mykol plecom.

„Som zvedavý. Čo, chceš mi to zakázať, sestrička?“ uškrnul sa na ňu. Elena sa nesúhlasne zamračila a napokon prehlásila:

„Idem s tebou.“

„No počkaj, nenechám ťa tam ísť samu,“ odsekol Damon. Elena pretočila očami.

„Nejde tam predsa sama,“ namietol Jeremy. Damon sa pobavene zaškeril.

„Nemyslím, že jej psíček ako ty pomôže,“ poznamenal sarkasticky. Jeremy nenávistne prižmúril oči. Nerozkopal tomu debilovi hubu iba preto, lebo sa nechcel dotknúť Eleny. „Pôjdem s vami,“ povedal a zamieril k dverám. Jer zaškrípal zubami, no nič nenamietal a tak sa všetci traja vybrali k domu cez ulicu. Jeremy na chvíľu zaváhal, no potom sa odhodlane postavil pred dvere a stlačil zvonček. Počuli, ako sa domom rozľahla príjemná melódia a o malú chvíľu bolo počuť, ako niekto uteká po schodoch.

Dvere im otvorilo pekné mladé dievča s medovými vlasmi a hnedozelenými očami.

Nastalo napäté ticho. Nikto ani nedýchal a ani sa nepohol. Vtáčiky, ktoré štebotali na neďalekom strome, len matne preťali šokom zhustnutý vzduch.

Via sa v duchu musela potešene usmiať. Všetko jej vychádzalo... Všetko! Aspoň zatiaľ no nepochybovala o svojom dobre premyslenom pláne. Nemalo sa čo pokaziť. A zatiaľ, čo si na tvári ponechávala nechápavú masku, sa vnútri smiala ich hlúposti. Vychutnávala si Elenin previnilý pohľad, Jeremyho nechápavé oči a Damonov šokovaný výraz. V noci pršalo, zo strechy na zem pomaly dopadali kvapky vody. Kvap... Kvap... Kvap...

Via v duchu narátala desať dopadnutých kvapiek. Na to, že sú upíri, majú dosť pomalé reflexy.

„Via?“ šepol Jeremy, ledva ho začula. Rýchlo zamrkala, predstierajúc prekvapenie a pousmiala sa.

„Ehm, poznáme sa?“ odvetila a premerala si ich udiveným pohľadom. Elena nemo pokrútila hlavou, akoby sa chcela presvedčiť, že sa jej to všetko len sníva. Lenže nesníva... nesníva! pomyslela si škodoradostne Via.

„Ty nás nespoznávaš?“ spýtala sa rovnako potichu Elena. Via sa zamračila.

„Vzhľadom na to, že som v tomto meste ledva druhý deň... mala by som?“ povedala udivene. Damon zaklipkal očami a prudko sa nadýchol. Konečne precitol.

„Eh, ja...“ začal, no uprostred vety sa mu zasekol hlas. Bolo to prvý raz, čo nevedel, čo má povedať. Via sa zhovievavo očarujúco usmiala a odstúpila od dverí.

„Myslím, že ste moji noví susedia. Asi ste si ma s niekym zmýlili. Nebojte sa, to sa stane každému. Nejdete ďalej? Rada by som vás spoznala bližšie,“ navrhla im naoko nesmelo. Jeremy si ju premeral od hlavy až po päty. Je možné, že sa zmýlili? Že to nie je Via? Podobá sa na ňu, pomyslel si. Až priveľmi sa na ňu podobá.

Damon vedľa neho urobil váhavý krok cez prah. Pozvala ich, takže do domu už mohli vojsť. Pomalým krokom vošiel dnu, pri čom z nej nespúšťal zrak. Elena ich nasledovala a akoby v mrákotách sa dostali do veľkej miestnosti, ktorá by mohla slúžiť ako obývačka. Všetko tu je tak tmavé, napadlo Elene.

„Tak, posaďte sa,“ vyzvala ich. Všetci traja naraz dopadli do jedného z veľkých, mäkkých kresiel. „Asi by som sa vám mala predstaviť. Ja som Lývia, Lývia Nicková,“ predstavila sa a opäť sa na nich usmiala. V miestnosti opäť nastalo trápne ticho. Napokon si Elena odkašľala a podala Vii ruku.

„Elena Gilbertová. Tento chalan vedľa mňa je môj mladší brat, Jeremy. A...“

„Ja som Damon Salvatore,“ skočil jej do reči Damon. „Vieš...“ pokračoval skôr, než ho niekto stihol prerušiť, „nemohli sme si nevšimnúť tvoju podobnosť s istým dievčaťom... Via Lestrangerová, nepoznáš ju?“

Via sa v duchu zasmiala. Stále rovnako nedočkavý...

„Samozrejme, že viem, kto to je,“ prikývla ihneď. Jeremy s Elenou strnuli. „Bola to moja babička,“ dokončila po chvíli. Všetci traja zalapali po dychu.

„B-babička?“ vykoktal Jeremy. Via prikývla. V Damonovi sa rozhostilo zvláštne uspokojenie. Takže to nie je Via.

„Áno, moja babička sa volala Lývia Lestrange. Via bola jej prezývka,“ povedala. Elena sa zamračila. Ani sme nevedeli jej skutočné meno. „Čo by ma ale zaujímalo je, odkiaľ ste ju poznali? Je predsa takmer päťdesiat rokov mŕtva, nemali ste šancu...“ nedopovedala. Jeremy sa snažil rýchlo vstrebať, že je Via – tá Via, do ktorej bol kedysi zamilovaný – už toľké roky po smrti a tak okamžite začal vymýšľať vierohodnú odpoveď.

„Vieš... Videli sme nejaké fotky,“ odvetil napokon. Elena s Damonom súhlasne prikývli. Via sa v duchu opäť zasmiala. „Naši... predkovia Viu poznali. Z nejakých rodinných denníkov sme vyčítali, že to bola rodinná priateľka a že pred rokmi odišla z Mystic Falls... Nevieš, čo sa s ňou stalo?“ spýtal sa jej opatrne vážiac každé slovo, ktoré povedal. Damon strnulo čakal na odpoveď. Nemohla mať predsa zlý život, keď mala dieťa, pomyslel si. Pravdepodobne sa zamilovala, mala manžela, rodinu... No Viina nasledujúca veta mu úplne vyrazila dych.

„Keď odišla z Mystic Falls, vrátila sa do New Yourku. V jednej z uličiek ju znásilnil nejaký feťák a z toho vzišla moja mama. Babička umrela pri pôrode ale ešte pred tým napísala list, v ktorom mame povedala len to najnutnejšie... Prečo sa na mňa tak pozeráte? Ja viem, že to nie je práve najkrajšia rozprávka na dobrú noc, no... Dýchate vy vôbec?“

Elena prudko pokrútila hlavou. Via umrela... a pri pôrode... je to všetko moja vina, behalo jej v mysli. Via mala čo robiť, aby zakryla víťazoslávny úsmev, ktorý sa jej vytváral na tvári. Presne vedela, na čo Elena s Damonom myslia. Prvá pomsta... pomyslela si. Lenže tie ďalšie budú oveľa, oveľa sladšie. Máš sa na čo tešiť, Damon. Zničím ťa kúsok po kúsku.

.................

Tak, čo na kapitolu hovoríte? Urobila som z Vii mierne povedané psychopatku... Ale len takú malilinkú! ;) Viem, že to asi nie je to, čo ste čakali. Teším sa na váš názor. :) Čo myslíte, ako bude pokračovať Viina pomsta? Lebo Jeremy v nasledujúcej kapitole zistí niečo, čo nikdy nemal... :)

Killy

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Prízrak minulosti - 1. kapitola: