OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Potomok Dračích jazdcov II. - 1. kapitola



Potomok Dračích jazdcov II. - 1. kapitolaNaposledy sa Nathalie dostala do zajatia v Uru'baene...ako to bude pokračovať?

Potomok Dračích jazdcov II.

1. kapitola - Únos

Niekto ma budil. Veď ešte ani nevyšlo slnko, tak čo chcete?

„Ešte päť minút, mami...“ zamrmlala som ospalo a prevalila sa na druhý bok. Ten niekto sa zachichotal.

„Je mi to ľúto, Nathalie-elda, ale nie si doma a ja, žiaľ, nie som tvoja matka, takže vstávaj. A hneď!“ prikázala moja elfská učiteľka a priateľka Araniele a strhla zo mňa vyhriatu prikrývku.

S frflaním som vstala a šla sa umyť. Studená voda lesného potôčika ma dokonala prebrala a pripravila na raňajky. Znova ovocie? Neviem, čo na ňom elfovia vidia... je zdravé, to hej, ale už mi začína chýbať mäso. Sotva som dojedla, už ma Araniele poháňala, aby som si zbalila veci a pripravila sa na odchod.

Práve som si zastrkovala dýku s kostenou rukoväťou – moju jedinú zbraň – do puzdra na lýtku, keď som to začula. Z diaľky k nám doliehalo dunivé trepotanie blanitých krídel a hrozivý rev draka. To snáď nie je možné?!

Všetko sa zbehlo strašne rýchlo. Araniele kričala, tasila meč, Alnair sa zbesilo rozbehol, stromy sa zlievali do zelenej šmuhy, adrenalín stískal nervy... No sotva sme sa stratili z dohľadu, pristál pred nami červený drak, snáď desaťkrát toľký ako Alnair. Potichu som zanadávala rozmýšľala, čo ďalej.

„Vzdajte sa!“ zvolal ten chalan – Murtagh – z dračieho chrbta.

Zaujímavé,“ pomyslela som si, „on hovorí anglicky?“ Nemala som veľa času na úvahy. Alnair sa pokúsil utiecť, no obrovský jašter nás zmietol svojou hnusnou labou k zemi. Bola to riadna šupa, len čo je pravda – odnieslo si to Alnairovo krídlo a moja hlava. Pred očami sa mi striedalo svetlo, tam a akási čudná hmla, cez ktorú som nič nevidela.

Murtagha s mečom v ruke som si všimla, až keď si kľakol, aby mi mohol zviazať ruky. Napriek obmedzenému zraku a otrasnej bolesti hlavy som zaznamenala, že je celkom pekný - je to hajzel, ale pekný. Zodvihol moje telo zo zeme a snažil sa odprevadiť ma k Tŕňovi, ale môj opilecký krok mu veľmi nepomáhal.

„Vravel som vám – vzdajte sa! Nikto ma tu nepočúva...“ mrmlal. „Mohlo sa to zaobísť aj bez zranení. Bolo vám to treba?“ Akonáhle ma pustil, stratila som rovnováhu a znova skončila na zemi.

„A nevystrájaj blbosti,“ napomenul ma a otočil sa k Alnairovi.

„Nehýb sa, drak, lebo tvoju Jazdkyňu zabijem, jasné?“ Tak zabiješ, hm? Už sa ťa bojím...

„Teraz ti to krídlo vyliečim a do Uru'baenu pôjdeme podobrom,“ Do Uru'baenu? Prosím povedz, že si robíš srandu!

„Nerád by som vám ublížil viac, než je potrebné, takže sa nebráňte, áno?“ Uvedomila som si, že na to, komu ten chalan slúži a čím si prešiel, sa správa celkom zdvorilo. Zatiaľ.

Alnair vrčal a v duchu ho častoval tými najvyberanejšími nadávkami – ktoré ho určite naučil James, s ktorým si to ešte vybavím, ak sa raz vrátim domov – ale súhlasil, pretože môj život preňho znamenal viac, než jeho vlastný.

Murtagh vyliečil zlomené krídlo zeleného draka a pokúsil sa odstrániť aj moje zranenia, ale hlava sa mi točiť neprestala. Posadil ma pred seba na tú odpornú jaštericu a ruky mi priviazal k sedlu, aby som „náhodou“ nespadla.

„Už si niekedy lietala?“ opýtal sa ma. „Jasné, ale lietadlom... keby si tak vedel, čo to je,“ pomyslela som si sarkasticky, ale ako odpoveď som len pokrútila hlavou. Zasmial sa, blbeček.

„Tak sa pevne drž, lebo to bude poriadna jazda,“ upozornil ma. „Ty inteligent, veď som priviazaná, nemôžem sa pustiť, ani keby som to chcela najviac na svete!“ žiadalo sa mi vykríknuť, ale vlastné telo mi odmietalo poslušnosť.

„Tvoj drak poletí za nami, dobre?“

Dúfam, že tomu tvojmu aspoň odhryzne kus zadku,“ zaželala som si. Alnair počul všetky moje myšlienky, a kebyže nie sme v takom srabe, zabával by sa na tom. Červená jašterica sa odrazila od zeme, mňa hodilo dopredu, div že som si oko nevypichla na chrbtových ostňoch a navyše sa mi skrútil žalúdok. Onedlho sme už krúžili vysoko nad borovicami Du Weldenvardenu. Murtagh sa ma prezieravo snažil rôznymi otázkami – aj pár liečebnými fackami - udržať pri vedomí, ale márne.

„Dočerta!“ To bolo posledné, čo som počula, než som odpadla úplne. Blažené to bezvedomie – nič vás netrápi, nič necítite... je vám super.

* * *

Bola som mimo veľmi dlho, to viem naisto. Keď som sa prebrala, ležala som v posteli plnej vlčích koží a moje spotené handry nahradili jemné čierne šaty. Posadila som sa a z hlavy mi s tichým plesknutím spadol mokrý uterák.

Aj keď bola noc, na oknách viseli ťažké šarlátové závesy a tmu v miestnosti zmierňovalo iba zopár sviečok v zlatých držiakoch. V rohu – schovaný v polotieni – sedel na pohodlnej stoličke muž. Na meno som sa pýtať nemusela, bolo mi jasné, kto to je. Kráľ. Usmial sa na mňa, ale miesto hrejivého pocitu sa dostavil mráz.

„Vitaj v Uru'baene, drahá,“ privítal ma sám Galbatorix, kráľ Alagäezie, osobne.

A som v p...“ preblesklo mi hlavou.

Keby ťa chcel zabiť, už by si bola dávno mŕtva,“ uisťovalo ma podvedomie.

„Výsosť,“ odvetila som kráľovi. Zaumienila som si, že najprv zistím, čo má za lubom a až potom sa začnem búriť.

„Spala si dlho,“ napomenul ma naoko prísne, „ale to nevadí. Už si hore.“

„Komorná ti nachystala veci,“ povedal a ukázal na kôpku látky v rohu postele.

„Pošlem slúžku, aby ti pomohla a o hodinu vás aj s Murtaghom očakávam pri večeri,“ oznámil ráznym, ale tichým krokom sa stratil z izby.

* * *

Ozvalo sa nesmelé zaklopanie na dvere. Otvorila som. Na chodbe stálo drobné, o hlavu nižšie plavovlasé dievča, sotva staršie ako ja a tvárilo sa vystrašene. Došlo mi, že je to moja slúžka. Milo som ju pozvala dnu a odstúpila odo dverí. Dievčina sa poklonia a docupitala do izby.

Slúžka začala rozmotávať balíček a ja som si uvedomila, že to, čo mám na sebe, je zrejme spodná bielizeň a nie letné šaty. Keď mi uťahovala šnurovačku na korzete z čierneho hodvábu, spýtala som sa jej na meno.

„Ivy, pani moja,“ vytisla zo seba roztrasene. Tiež hovorila po anglicky. So zvláštnym prízvukom, ktorý som prvýkrát počula u Araniele snáď pred miliónom rokov, ale bola to nepochybne angličtina. Dotkla som sa jej bledej tváre a donútila ju pozrieť mi do očí, aby vedela, že neklamem.

„Ivy, mňa sa báť nemusíš,“ pošepla som jej, „ale prosím ťa, povedz mi, čo sa tu chystá.“ Zúrivo pokrútila hlavou a z oka jej ušla drobná slza. Všimla som si tmavú podliatinu na útlom krku slúžky.

„Nemôžem, pani,“ nariekala, „ty mi možno neublížiš, ale kráľ áno.“ Poobzerala sa, ako by aj steny načúvali a pustila sa do zapletania mojich vlasov. „Nemôžem povedať, lebo neviem, ale jedno ti predsa len prezradím - kráľova milá tvár je len maska, za ktorou sa ukrýva diabol. Čím milšie sa správa, tým skazenejšie úmysly sa mu ukrývajú v hlave. Na to si daj pozor.“

* * *

Otvorila som ťažké vráta, akurát keď sa na ne chystal zaklopať Murtagh. Nečakala som ho a preto som sa zľakla.

„Čo tu robíš?“ vypálila som naštvane.

„Odprevádzam ta na večeru, čo iné by som tu asi robil? Špehoval ťa pri prezliekaní?“ odvetil dotknuto. Nepríjemne som sa naňho zaškľabila a na vysokých opätkoch vykročila tak rýchlo, že za mnou musel bežať.

„Počkaj!“ zvolal asi v polovici chodby a – dosť nešetrne – ma chytil za rameno.

„Čo je?“ vyštekla som.

„Do jedálne sa ide opačným smerom,“ upozornil ma chladne.

„Ou,“ to bola moja jediná, dosť priblblá, reakcia.

„Smiem vedieť, prečo sme tak vyparádení?“ vykĺzlo mi z úst pri ceste – dosť dlhej, lebo hrad bol obrovský – do hodovnej siene. Všimla som si totiž, že Murtagh vymenil obvyklú zbroj za vyšívaný oblek, a bolo mi jasné, že hodvábne šaty, čo som mala na sebe, tiež nebudú obyčajné.

„Vieš,“ odvetil vyhýbavo a uhol pohľadom, „to kvôli tebe. Hostina na uvítanie.“

* * *

Jedli sme mlčky. Na to, že sme sedeli pri obrovskom stole iba traja, tam bolo neuveriteľne veľa jedla. Tmavočervené víno, ktoré mi stále nalievali, chutilo zvláštne. Nieže by som bola znalec vín, ale zdalo sa mi, že je v ňom niečo zamiešané. Pomaly sa mi začínala motať hlava. Sluhovia odniesli aj posledné podnosy a nenápadne sa stratili.

„Tak. Večeru už máme za sebou,“ začal kráľ a pohodlne sa oprel na stoličke s vysokým operadlom, „teraz sa budeme venovať vážnejším veciam.“ Murtagh uprene sledoval tmavé drevo stola pred sebou a na tvári mu sedel neurčitý výraz. Galbatorix sa dlho-predlho vypytoval na všetko možné: kde som sa narodila, kde vyrástla, dokonca aké zvieratá mám alebo nemám rada a ako som prišla k Alnairovi. Pýtal sa a ja som odpovedala z vedomím, že by sa to dozvedel tak či tak - ak by som totiž odmietla hovoriť, nasledovalo by mučenie, a ak by som klamala, tiež.

Už-už som za stolom zaspávala, keď ma zrazu kráľ oslovil menom, ktoré som nikdy predtým nepočula. Nepočula, ale predsa sa ma dotklo viac, než ktorákoľvek prezývka, čo som v živote dostala. Nepokojne som sa zamrvila. Araniele ma pred tým pocitom varovala – znamenal, že slovo, ktoré kráľ predniesol, je mojím skutočným menom, vystihuje moju pravú tvár, moju podstatu. Ten, kto pozná vaše skutočné meno, si s vami môže robiť, čo len chce, pretože vás ovláda. V duchu som – dosť škaredo – nadávala.

Je so mnou koniec,“ uvedomila som si. Teraz by mi kráľ mohol pokojne prikázať zabiť vlastnú matku a ja by som ho musela počúvnuť.

„Vstaň,“ zavelil. Vzpierala som sa príkazu, ale čím ďalej, tým ťažšie sa mi dýchalo, až som sa začala dusiť. Nakoniec som vstala a ťažoba zmizla.

„Takto je to lepšie, však?“ zaškeril sa Galbatorix.


Stále platí pravidlo piatich komentárov (čiže, čím viac komentov, tým rýchlejšie budú diely pribúdať), takže čítajte, kritizujte, chváľťe, komentujte, smajlíkujte - dajte o sebe vedieť :))


2. kapitola > Zhrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Potomok Dračích jazdcov II. - 1. kapitola:

8. johann
21.05.2011 [21:16]

superduper12: všimni si časový rozdiel medzi prvou kapitolou prvej časti a touto... človeku, ktorý nepíše len preto aby písal, ale píše preto aby sa to čítalo to stačí na výrazné zlepšenie...

...a niekedy je úvodná, hoci aj celá časť, len nutným zlom predtým, než sa skočí do skutočného príbehu
Emoticon

a ja súhlasím, výrazné zlepšenie

7.
Smazat | Upravit | 19.05.2011 [18:13]

superduper12: vôbec sa ma to nedotklo, aj mne samej sa táto séria páči omnoho viac...človek sa učí z vlastných chýb Emoticon

6. superduper12
19.05.2011 [15:51]

chcem povedať že táto jedna kapitola mi prišla lepšia ako celá predošlá séria nechcem sa ťa dotknúť no tá prvá séria sa mi vôbec ale vôbec nepáčila no za to táto jedna kapitola ma uchvátila Emoticon

5. Bianka
18.05.2011 [9:40]

Mno takto je úžas, len som zrejme nepostrehla to jej skutočne meno, ale šak neva. Moc pekná.

4. Ell
15.05.2011 [11:35]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3.
Smazat | Upravit | 14.05.2011 [13:59]

Saša: budem sa snažiť čo najskôr pridať 2.kapitolu Emoticon
lied: zistil to, lebo mu o sebe toľko povedala (Galbatorix je obdivuhodne dobrý psychológ), a musela mu odpovedať, lebo by ju dal mučiť a ona to vedela...a keby klamala, zistil by to - nemala na výber Emoticon

2. lied
13.05.2011 [22:31]

to je dost podlí a jak vůbec zjistil její pravé jméno?
a proč mu vůbec odpovídá neměla by mu spíš odporovat Emoticon Emoticon Emoticon

1. Saša
13.05.2011 [22:13]

úžasné hrozne moc sa mi to páči Emoticon som rada, že pokračuješ ale prosím nenechaj ma dlho čakať na ďalšiu kapitolu Emoticon hrozne moc sa teším na pokráčko Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!