Pán Tieňov - Prológ • OurStories.cz ~ naše povídky

Moje meno? Načo sú mená, aj tak sa na ne raz zabudne... dobre, dobre teda... volám sa Darren. Mám sedemnásť a chodím na Tristeinovu akadémiu - školu pre mágov. V skutočnosti mág nie som, ale to nikoho zaujímať nemusí. Na nejaký čas musím proste len zapadnúť medzi ľudí. To je celé. Veci, čo mám rád? Hm, podpichovanie Louise? Veci, čo nemám rád... slabých jedincov, čiže opäť Louise. Dá mi konečne niekto otázku, ktorá nebude s tými predošlými na jedno kopyto?!

14.07.2014 (10:00) • • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 1× • zobrazeno 714×

Cítil som studený dych vetra. Zaliezal mi pod oblečenie a oziabal ma na celom tele. Zodvihol som dlaň a pošúchal si ňou rameno, čím som si ho na sekundu zahrial. No keď som dlaň znova spustil dole, teplo bolo preč. Zavrel som oči a nadýchol sa.

Cítil som to. Tú temnú energiu, ktorá vo mne vzplanula vo chvíli, keď som opustil hrad. Jemne mi vibrovala pod kožou. Prestal som vnímať svoje myšlienky. Otvoril som oči, červené dúhovky sa mi zaleskli vo svetle mesiaca. So zúženými zreničkami som pozoroval les predo mnou. Všetky ľudské pocity som potlačil do úzadia mojej hlavy a nechal som, aby moje telo ovládla temnota.

Pomaly som vykročil do temného lesa. Čierne meče prichytené na oboch mojich bokoch mi nečujne zacinkali. Netrvalo dlho a vycítilo ma prvé stvorenie noci. Z krovia za mojím chrbtom sa pohol rýchly tieň. Bol tichý. Tempo, akým mi srdce bilo sa razom zrýchlilo. Cítil som na sebe prenikavý pohľad dvoch žltých očí, no keď som sa obrátil, nič som nevidel.

Zapraskanie. Suchá vetvička sa zlomila pod váhou tela mohutného tvora. V čiernom tieni stromov sa zablesli jeho biele tesáky. Konáre kríkov sa rozostúpili a z nich sa na mňa škerila ohavná tvár vlkolaka. Z mierneho podrepu sa postavil na zadné nohy a vystrel sa v celej svojej kráse.

Konečne sa ukázal. Obdaroval som svojho protivníka jediným úsmevom, no nezračilo sa v ňom nič dobré. Jediné, čo z neho sálalo bol smäd po krvi a zloba. Vlkolak sa nečakane rozbehol a narazil svojimi tesákmi o čierny kov. Meče zarinčali do nočného ticha. Nečakal som na jeho reakciu a začal som dravo útočiť. Prvý útok ihneď vykryl, druhému uskočil dozadu, no na tretí útok bol už príliš pomalý.

Krv odkvapkávala z blyštiacej sa čepele a cez vlčiu hlavu sa tiahol krvavý šrám. Netvor ticho zavrčal. Uprel na mňa svoj desivý pohľad, v ktorom sa odrážal číry hnev. Stromy sa otriasli, keď na mňa zareval.

Rozohnal sa rukou a jeho pazúry s drvivou silou narazili o čepeľ. Z mečov pred mojou hruďou vyleteli žiarivé iskry. Vlkolak sa chystal na ďalší výpad svojou druhou ničivou pažou, no skôr ako sa jeho pazúry zaryli do môjho ramena, som sa mečmi odrazil od jeho ľavej ruky a odskočil som dozadu. Meče hlasito zarinčali a ja som ich ešte pevnejšie uchopil do rúk.

V sekunde som sa objavil za jeho chrbtom a s rozmachom som mu sekol do chrbta. Vlkolak bolestne zaskučal. Otočil sa ku mne tvárou a do prázdna cvakol zubami. Uskočil som do strany, no hneď, ako sa moje chodidlá dotkli zeme, znova som sa odrazil a odsekol mu vlčie ucho.

Zaspätkoval a strpene sa zohol v páse. Krv na mieste, kde mával kedysi ucho, mu potokmi tiekla po tvári a lepila sa mu na čierne chlpy. Vykročil som k nemu a nahromadil som vo svojom vnútri mágiu.

Keď som meče opäť zodvihol k svitu mesiaca, temná energia preťala vzduch a ďalším švihom sa vlčia hlava skotúľala po zemi. Jeho telo padlo bezvládne na zem a pod ním sa ihneď začala tvoriť bordová kaluž krvi.

Kopol som do mŕtveho tela a v duchu som nadával, že som to tak skoro skončil. Mohol som mu aspoň rozrezať brucho a počúvať, ako bolestne zavýja.

Kvap.

Alebo odrezať ruku.

Kvap.

Krv sa pomaly vsakovala do zeme a už iba po kvapkách stekala po studenej hline.

Ešte dlho som sa pozeral na to znetvorené telo, až pokým som nepotlačil to ničivé nutkanie zabíjať. Otrel som si meče o trávu a zastrčil som si ich naspäť do pošiev. O vlkolaka sa už starať nemusím. Zožerú ho iné lesné tvory.

Kvap.

Ešte posledný raz som sa obzrel na useknutú hlavu vlkolaka a odišiel som preč.

Dúfam, že sa vám prvá časť páčila. (Aj keď ste sa z nej nič dôležité nedozvedeli a celkovo nedávala žiaden zmysel...) A chcem len upozorniť, že ďalšia časť bude písaná z pohľadu niekoho iného. Takže sa potom nezľaknite. :D

Autor: (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Pán Tieňov - Prológ :

1. Trisha přispěvatel

14.07.2014 [21:11]

Máš pravdu, nedáva mi to zmysel hoci len pár vecí je jasných. Darren, ak si to písala z jeho pohľadu, nie je obyčajný človek, ak človek vôbec je. Očividne to je nejaký vražednými pudmi poháňaný pubertiak, čo je dosť nebezpečný kombinácia a z perexu mi je jasné, že mu nechýba štipka arogantnej ľahostajnosti a agresie, čo vyznieva v celku zaujímavo... Asi sa mrknem ďalej