OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Pán Tieňov (6)

05.08.2014 (13:00) • • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 5× • zobrazeno 623×

V prvom rade sa ospravedlňujem, že pridávam časť tak neskoro - veľmi ma to mrzí! A v druhom rade sa znova ospravedlňujem za trošičku kratšiu kapitolu... v poslednom čase ma múza asi zďaleka obchádza. Prepáčte!

   Rozhliadol som sa po dlhej chodbe. S ťažkým povzdychom som sa odrazil od steny, o ktorú som sa pred chvíľou opieral a namieril si to k tmavým, dreveným dverám na konci chodby. Bez zaklopania som vtrhol dovnútra.

   „Čus.“

   Odpoveďou mi bolo zúrivé vrčanie a prekvapený pohľad.

   „Ahoj, Darren. Kde máš služobníka?“ opýtal sa Ryan, keď uvidel, že som prišiel sám.

   „Nemusím ju so sebou stále vláčiť,“ pokrčil som plecami, pričom na mňa jeho pekelný pes neprestajne vrčal.

   „Prestaň!“ zahriakol ho Ryan, no pes mu nevenoval absolútnu pozornosť a ďalej ma prepaľoval nepriateľským pohľadom.

   „Prepáč. Ešte nie je vycvičený.“ Ospravedlňujúco sa na mňa pozrel.

   „V pohode.“ Strelil som po psovi flegmatickým pohľadom.

   Odrazu ale bolestne zaskučal a skryl sa pred mojím zrakom za svojho pána. Prekvapene som zažmurkal. Nachvíľu som stratil nad svojou démonickou časťou kontrolu.

   „Vau, čo si spravil? Doteraz zazeral na každého s kým prišiel do styku...“ prekvapene na mňa pozrel Ryan. Pokrčil som plecami a sadol si na jeho posteľ.

   „Potrebujem tvoju pomoc. Ako si môžem s dievčaťom udržať dobré vzťahy, keď ju musím proti jej vôli držať zamknutú u mňa v izbe?“

   Ryan nadvihol obočie a sekundu na to sa na celú izbu rozosmial.

   „Hej! To nie je vtipné! Ja ťa seriózne žiadam o radu, tak sa tu, do riti, na mne nezabávaj.“

   „Prepáč,“ povedal, keď si zotieral z tváre posledné slzy smiechu.

   „Na tvojom mieste by som jej dal viac voľnosti... nemôžeš ju predsa celý deň držať v izbe, no nie? Ďalej by som zistil niečo o tom, čo má rada. Keď budeš vedieť jej obľúbené činnosti, či veci, mohol by si jej spríjemniť ten pobyt v tvojej izbe...“ stíchol a rozmýšľal. Po chvíli som to vzdal a postavil sa.

   „Na nič lepšie neprídeš? To som rovno mohol požiadať o radu profesora Colberta... pomohol by mi rovnako ako ty, iba s tým rozdielom, že by sa mi vysmial do tváre. Nemôžem ju nechať  odísť z tej izby, potom by sa naspäť určite nevrátila. A na zisťovanie jej záľub teda vážne nemám náladu.“

   „Len za to, že sa ti to nepáči, to nemusí byť zlý nápad.“ Zakrútil záporne hlavou.

    Zazrel som naňho a vybral som sa k dverám. „Idem skontrolovať, či počas mojej neprítomnosti nevybuchla izba. Pri nej by som sa totiž nedivil. Tak sa teda maj!“ Mávol som mu pri dverách a už ma nebolo.

   Potichu som sa vydal naspäť do svojej izby, no keď už som bol pri nich začul som za sebou pobavené zasmiatie. Otočil som sa a zbadal Kirche v nočnej košeli, ktorá ju odhaľovala viac, ako zakrývala.

   Podišla ku mne. „Dobrý večer, môj princ.“

   „Ak o tom nevieš, tak toto sú chlapčenské izby,“ povedal som a zabodol do nej svoj mrazivý pohľad.

   „Ale no tak, Darren. Že ma nikomu neprezradíš?“ Nacapila sa na mňa celým telom a moja hlava sa zrazu ocitla medzi jej bujným poprsím. „Si tak chladný.“

   Kebyže do toho nezasiahne niekto ďalší jej mozog by sa pravdepodobne vynímal na stene oproti mojej izbe.

   „Nevedel som, že tu máte romantický zraz.“ Pozrel na nás lišiacky Ryan.

   „Ani ja som o tom nevedel,“ zavrčal som a surovo odstrčil červenovlásku. Ona zaskočene zaspätkovala a udrela si rameno o stenu za ňou.

   „Au,“ sykla.

   „Dobrú noc,“ zavrčal som a vošiel do svojej izby. Krava blbá. Je mu úplne ukradnutá a nič na tom nezmení ani fakt, že si zlomí ruku.

   Pozrel som sa na spiacu dievčinu s dlhými zamatovými vlasmi, ktorá mi obsadila celú posteľ. Razom ma prešla všetka zúrivosť. A ja som nechápal prečo.

   Nemá cenu sa nad tým zamýšľať. Vzdychol som si, sadol k posteli a chrbtom som sa o ňu oprel. Ešte dlho som bol hore, dokým ma únava úplne nepremohla.

   Ráno som sa zobudil pomerne skoro. A keď som sa chcel postaviť, v krku som pocítil nepríjemnú bolesť.

   „Kurva,“ zaskučal som a padol naspäť na zem. „Čo som komu urobil?!“ Dievča na posteli sa nečakane zamrvilo a pomaly otvorilo svoje strieborné oči.

   „Dobré ráno,“ zamumlalo ospalo a prevalilo sa. Zmätene som ostal sedieť na zemi, neschopný žiadneho slova. Ona mi nevynadá ani nič podobné?

   „Ehm... dobré,“ vysúkal som zo seba nakoniec a kývol som jej hlavou, čím som si spôsobil ďalší príval bolesti.„Do riti.“

   „Heh... niekto sa nám tu zle vyspal?“ Priplazila sa na posteli rovno ku mne a nevinne sa usmiala.

   Zavrčal som, no nič som nepovedal...

   „Zlá noc?“ opýtal sa Ryan a pri pohľade na moju mŕtvolnú tvár mu mykalo kútikmi úst.

   „Aj ty začínaj!“ vrčal som. Práve sme schádzali po schodoch do učebne. Ešte chvíľu sme kecali o nepodstatných veciach, kým nevrazil do triedy pán Colbert.

   „Študenti, od dnes odštartujem každoročnú súťaž o najlepšieho pomocníka. Súťaž sa bude skladať z desiatich disciplín a na každú z nich budete mať týždeň prípravy. Prvá disciplína sa začne už o týždeň, ktorá nesie názov "údržba domácnosti". Myslím, že to hovorí za všetko, takže sa náležite pripravujte...“ V tej chvíli som si myslel, že asi skočím z mosta.

   To nemôže myslieť vážne! Ako mám vyhrať tú súťaž s tým dievčaťom?! Pochybujem, že mi pomôže... a budem rád ak mi tú súťaž neotrieska o hlavu. Ktovie, či sa práve teraz už nedostala z mojej izby? Ó, Bože! Určite áno. Čo budem teraz robiť?!

   Hneď ako nás profesor pustil na ďalšiu hodinu, som sa rozbehol rovno na ubytovne skontrolovať, či tam Allaris ešte je. Rozkopol som dvere a hľadal pohľadom to dievča. Začal som panikáriť. Ušla?

   „Au, ty debil! Nemôžeš najskôr zaklopať?!“ Takže neušla. Stála za dverami a šúchala si zasiahnuté čelo. Odľahčene som si vydýchol.

   „Počkaj! Len mi nepovedz, že tie dvere boli doteraz otvorené,“ neveriacky zamrmlala.„Ach, nie. A ja som sa ich pokúšala otvoriť sponkou zbytočne.“ Zakrútila sklamane hlavou a mne začalo cukať kútikmi úst až som sa neudržal a na celú izbu sa rozosmial.

   Ona je fakt strašná.

Autor: (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Pán Tieňov (6):