Allaris sa konečne prebudí z pokojného spánku a ocitá sa v posteli pri Darrenovi. Normálne by si jeho spoločnosť každé dievča užívalo, ale keďže sa chceli ešte včera zabiť, je to jedna z tých lepších reakcií.
21.07.2014 (16:00) • • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 3× • zobrazeno 597×
Ešte predtým, ako začnete čítať, by som sa chcela poďakovať dvom dievčatám za úžasné komentáre. Ani si neviete predstaviť, ako ma dokážu takéto komentáre nakopnúť do ďalšieho písania. Arigato gozaimasu a prajem príjemné čítanie! :3
Darren
Hrudník sa jej pravidelne dvíhal a ja som si vyčerpane ľahol na posteľ. Kedy ma naposledy niekto takto prehnal? A ešte k tomu v boji?! Takmer ma premenila do mojej pravej podoby!
Prevrátil som sa na bok a teraz som ležal tvárou v tvár tomu záhadnému dievčaťu. Čierne vlasy jej padali do tváre. Vyzerala tak pokojne a nevinne... Zrak mi padol na jej ruku, ktorú mala neustále položenú na svojom boku. Opatrne som jej ju nadvihol a odhrnul jej tričko. Mala tam vypálený znak služobníka... muselo to pekelne bolieť.
Zodvihol som sa z postele a vyhrabal som zo skrine obväzy a okvetné lístky ľalie zaliate v liehu. Čupol som si naspäť k dievčaťu a opatrne som jej vyčistil ranu. Dvakrát sebou trhla, no inak sa držala celkom hrdinsky. Obviazal som jej driek obväzom a znova som si ľahol na svoje obvyklé miesto...
Najprv som bol naštvaný na ňu, že sa mi vmotala do vyvolávacieho kruhu. No bola to moja chyba, že som ho umiestnil na zlé miesto. Mal som si dať lepší pozor, kam kruh povolávam.
Ale toto dievča nebolo obyčajný človek.
Zahľadel som sa jej do tváre a v tej chvíli ma prepadlo zvláštne nutkanie opäť sa jej pozrieť do očí. Tam, na ceremónii, som si myslel, že ma ich žiara úplne pohltí. Boli žiarivejšie, ako mesiac, prebleslo mi mysľou a radšej som sa od nej odvrátil.
Únava z boja doliehala aj na mňa. Ani som sa nenazdal a už som spal skoro tak tvrdo, ako ona.
Allaris
Rozospato som otvorila svoje oči a chvíľu mi trvalo, kým som si spomenula, že kto som a čo robím. V hlave mi šumelo a ja som sa nemotorne nadvihla na lakťoch na matraci. Čo sa to, sakra, stalo?
Razom mi mysľou preblesol obraz čiernovlasého chlapca s tesákmi a okamžite som bola na nohách.
Kde to som? Rozhliadla som sa po izbe, v ktorej som sa nachádzala. Nebola malá, no ani príliš veľká. Nachádzala sa tu veľká drevená skriňa, malý stolík, dve stoličky, truhlica a posteľ.
Keď som svoj pohľad zamerala na už zmienenú posteľ, vyplašene som od nej odskočila. Ležal tam – ležal tam ten chlapec! Zhlboka som dýchala a snažila sa upokojiť, no vtom mi do boku vystrelila mrazivá bolesť a prinútila ma sa zohnúť v páse.
Zavrela som oči a vnímala iba svoj dych. Po chvíli som sa ako-tak upokojila a mohla som rozumne premýšľať. Vystrela som sa a slabo sa dotkla obväzov na mojich bedrách. To bol on? Následne som mala chuť si jednu streliť za takú blbú otázku. Samozrejme, že to bol on. Kto iný by to urobil?!
Zahľadela som sa do jeho pokojnej tváre a po chvíli som odvrátila zrak. Nemám čas kochať sa jeho anjelskou tváričkou.
S potešením som zistila, že mi nechal meč a tak som sa vybrala bez zábran k dverám. No hádajte čo? Boli zamknuté!
„Myslela si si, že som idiot? Fajn... možno som, ale nie až taký,“ zamrmlal s napoly zatvorenými očami, načo som vyľakane vyskočila.
Po prekonaní prvotného šoku som vytiahla meč z pošvy a namierila som si to priamo k nemu. „Pusti ma odtiaľto preč!“
„Nemier na mňa tým mečom,“ zavrčal, nečakane ma chytil za predlaktie a hodil ma k nemu na posteľ. Odrazu som sa ocitla pod ním.
Odmietala som pustiť svoj meč – dodával mi odvahu, aj keď som bola v tejto chvíli v jasnej nevýhode.
Zalapala som po dychu. Moje boľavé miesto sa opäť ozvalo a ja som nechcene upustila meč. Chlapec ho rýchlo zdvihol a zobral ho z môjho dosahu.
„Hej, vráť mi ho!“ zakričala som. Musela som vyzerať ako dieťa, ktorému zobrali jeho najobľúbenejšiu hračku.
Chlapec sa sám pre seba zasmial a keď som si chcela svoj meč vziať späť, iba lúskol prstami a už ho nebolo. Teda... iba toho meča. Na moje sklamanie tam ten debil stále oxidoval.
„Prečo ma jednoducho nenecháš odísť?“ zaúpela som.
Ten chalan ma privádzal do šialenstva. Ešte nikdy som nestratila chladnú hlavu a svoju pokojnú tvár, ale pri ňom to bolo neuveriteľne ťažké. Moja chladnokrvnosť ma preslávila v celom kráľovstve a on by mi obyčajným úškrnom dokázal zničiť celú rokmi budovanú reputáciu! Nie som žiadna násilníčka, ale... mám chuť ho zabiť.
„Lebo nemôžem,“ odpovedal na moju otázku a vzdorovito si prekrížil ruky na hrudi.
„Prečo by si akože nemohol?! Je to jednoduché... vrátiš mi môj meč a ja sa nepozorovane odtiaľto vyparím. Čo na tom nemôžeš urobiť?“ opýtala som sa pobúrene a išla som sa presvedčiť, či náhodou za chrbtom neukrýva Anabelu... ehm - Anabela je meno môjho meča. Teda, aspoň ja ju tak volám. Mám ju rada a nijaký nafúkaný kretén mi ju nebude okupovať! Na moje hlboké sklamanie ju ale za chrbtom nemal.
„Očividne netušíš, v akom nebezpečenstve sa nachádzaš, takže ti to objasním.“ Zabodával do mňa svoj tvrdý pohľad. „Povolal som si ťa na obrade pri vyvolávaní služobníkov. A nemienim kvôli tvojej tvrdohlavosti nedokončiť školu!“
Omyl. Budeš musieť...
„A čo je na tom nebezpečné?“ nechápala som.
Uškrnul sa, pustil ruky pozdĺž tela a mihnutím oka bol pri mne. Naklonil sa nebezpečne blízko k môjmu uchu a sprisahanecky zašepkal: „Situácia sa stane až vtedy nebezpečná, keď sa nebudeš držať mojich pravidiel.“
Odtisla som ho od seba a znechutene sa opýtala: „A čo konkrétne mi urobíš, ak neuposlúchnem tvoje pravidlá?“
„Nič príjemné.“
Odfrkla som si, no ďalej som sa na to nepýtala. Bolo mi to úprimne jedno. Aj tak odídem.
„Kedy mi vrátiš Anabelu?“
„Koho?“ Nechápavo na mňa pozrel.
„Môj meč,“ odsekla som zostra.
„Aha. Počkať! Ty svoj meč voláš Anabela?“ Jeho pohľad jasne hovoril, že začína pochybovať o tom, či som kompletná.
„Niekto ti stojí na kábli alebo čo? Pred chvíľou som to povedala. A kedy mi ju teda dáš?“ Pomaly, ale isto som začala strácať nervy.
„A kto povedal, že ti ho dám?“ Nadvihol pobavene obočie.
„Je to ona. A mal by si mi ju dať, pokiaľ nechceš prísť o to najcennejšie čo máš.“ Pohľad som na stotinu sekundy zamerala z jeho pobavenej tváre niekam inam.
„Ty musíš mať iné požiadavky na svojich milencov pri tvojom sexuálnom uspokojovaní, čo?“
„Čo? Ja som nemyslela tvoj ehm... nástroj na rozmnožovanie.“ Vykoľajene som ustúpila. „Mala som na mysli tvoje kordy.“
Chalan tam ostal zarazene stáť a keď si všimol svoje kordy v mojich rukách, jeho tvár sa v okamihu zmenila.
„Okamžite ich polož!“ sykol a v očiach sa mu zračil číry hnev. Popravde, vystrašilo ma to. Tých pár minút, čo sme spolu, som ho takéhoto ešte nevidela.
Autor: (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction
Sdílet
Diskuse pro článek Pán Tieňov (4):
Tak som rada, že sa dočkám dlhších kapitol aj vysvetlenia 
Ale inak ťa chápem, ja som tiež dosť lenivý človek a nie vždy sa mi chce písať (práve preto mám niekedy aj 3-mesačné pauzy v písaní)
A nemáš za čo. Kritika je priateľ. Možno nie vždy priateľský, ale je potrebný.
P.S. Áno, vedela som to, ale chcela som sa zahrať na skromnú 
Po prvé: Samozrejme, že by mohli. Ale to by mi to musela najskôr dovoľovať moja lenivosť pri písaní. 
Ale sľubujem, že od budúcej časti sa budú kapitoly tiahnuť až do pekla! 
(Gehehe..)
Po druhé: Aj mne to tam nesedelo... no po treťom opravovaní chýb mi to tam akosi prestalo vadiť. (P.S. Hneď to napravím! T-T)
Po tretie: Allarisinu minulosť plánujem rozvinúť v ďalších kapitolách... takže, nemaj strach, to čím bola a čím sa stala sa určite ozrejmí. 
*Gihihí!* Inak ďakujem za kritiku. Aspoň viem kde mám aké nedostatky. A áno - si jedno z tých dievčat. :P (Netvár sa, že si o tom nevedela. Ja viem, že áno. 
)
Moja prvá otázka, je: Nemohli by byť kapitolky aspoň o 100 slov dlhšie? 
e
Po druhé: To "what?" sa mi tam absolútne nehodilo. Chápem, je to hovorové, ale vzhľadom na povahu príbehu a prostredia... proste je to rušivé.
Po Tretie: čakala som, že bude oponovať, keď jej povedal, že si ju privolal a tým by sa mohla rozprúdiť celkom zaujímavá debata medzi nimi a ja by som sa aspoň presnejšie dozvedela odkiaľ Allaris vlastne je a kde je teraz.
Ale inak sa mi to páčilo. 
P.S. Som jedno z tých dievčat? 
Přidat komentář:
- Budu tam
- English Gentleman - 1. kapitola
- Smrťák 3 (1. část)
- Setkání v lese
- The Killing Past (Prolog)
- Smrťák 2 - Kylův život za tajnými dveřmi 1/2
- Zdrávas Maria
- Smrťák 2 (1. část)
- Smrťák 1/2
- Who He Really Is
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!