Pán Tieňov (1) • OurStories.cz ~ naše povídky

Moje meno je Allaris. No podaktorí ma prezývajú Dieťaťom Luny... nenávidím toto pomenovanie. Moja mama bola predsa obyčajný človek a... proste nebola Luna! Celú moju rodinu zabil démon zvaný Pán Tieňov. Prahol po moci, ktorá vo mne prespávala. No tá sa prejavila až teraz. A ja som pripravená zabiť Pána Tieňov. Bude trpieť za to, že mi zobral moju rodinu. Všetci démoni budú trpieť.

15.07.2014 (10:00) • • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 1× • zobrazeno 596×

Vzduchom sa niesol pach krvi. Obzerala som sa okolo seba a pohľadom som prečesávala všetkých bojujúcich v rozpadávajúcej sa dedine. Tvár som mala zmáčanú potom, dažďom a krvou.

S neskrývanou nenávisťou som zabodla dýku do chrbta jedného démona, ktorý sa pred chvíľou rozbehol mojím smerom. Zavrešťal a načiahol sa za mnou svojou neľudskou rukou. Uskočila som a takmer bez záujmu som mu rozrezala hrdlo druhou dýkou. So zasipením padol na zem. Opäť som sa rozhliadla a hľadala jedného konkrétneho tvora.

Oblohu preťal blesk a ja som ho v tej chvíli uvidela. Vytrhla som svoju dýku z nehybného tela démona a rozbehla sa naprieč dedinou. Voda mi čľapotala pod nohami a môj dych sa nebadane zrýchlil. Oblohou sa zniesol ďalší blesk a ožiaril stovky mŕtvych tiel. Možno boli niektorí nevinní ešte živí, no ja som nemala čas zastavovať sa. Musela som zabiť jeho.

Odtrhol zrak od svojej koristi a s odporným úškľabkom na tvári sa na mňa pozrel. Zaboril sa tesákmi do ešte živého človeka a odtrhol mu z brucha kus mäsa. V ušiach sa mi rozľahol bolestný vreskot. Zaťala som zuby a s nenávisťou som pozerala, ako pustil z úst kus mäsa a začal sa tvárou hrabať v bruchu muža, medzi krvavými črevami.

Zastrčila som dýky do puzdier opásaných na nohách a usúdila som, že na toto budem potrebovať niečo väčšie. Vysunula som z pošvy svoj obojručný meč a pevne ho zovrela v rukách. Už len pár metrov.

Zahnala som sa na neho mečom, no on sa s hrdelným smiechom postavil a použil rozpáraného človeka ako štít. Čepeľ sa hlboko zaborila do ľudského mäsa a skôr, ako som ju stihla odtiaľ vytrhnúť, ma démon odhodil dozadu. Padla som na chrbát a démon po mne skočil. Nastavila som hrot meča pred seba a on sebou mierne trhol, keď sa mu zaryl do pleca. Odkopla som ho zo seba preč a rýchlo sa postavila. Zadýchane som prešla do bojového postoja a hľadela na démona svojimi striebornými očami.

„Allaris, Allaris... vyrástla z teba veľká bojovníčka,“ predniesol démon úlisným hlasom a rozhodil okolo seba rukami. „Zabila si mi skoro polovicu mojej armády. To sa ale dalo od dieťaťa Striebornej Luny očakávať. No aj tak... vyrušiť ma z kŕmenia a popritom zraniť moju ruku, sa mi zdá už priveľa.“ Mľaskol nesúhlasne jazykom. „Za toto ťa budem musieť potrestať, moja drahá.“ Na tvári sa mu objavil široký úsmev, z ktorého mi prebehol mráz po chrbte.

Nespúšťala som z neho svoj tvrdý pohľad. Svaly som mala nepríjemne napnuté. Čakal na moju reakciu, no tá neprichádzala. Nemienila som sa baviť s takou obludou, ako je on.

„Nič mi na to nepovieš? Dobre, ale keď budeš potom prosiť o milosť, bude tu veľká šanca, že ťa neušetrím.“ Uškrnul sa a roztiahol svoje červené hmyzie nohy do šírky.

Razom bol pri mne a zahnal sa po mne chvostom. Vyskočila som, odrazila sa od jeho letiaceho chvosta a s premetom som pristála za jeho chrbtom. Skôr, ako sa stihol otočiť, zabodla som svoj meč do jeho boku a opäť rýchlo s mečom v rukách odskočila. Zahnal sa po mne. Odrazila som jeho klepetá, ktoré mu za tú chvíľu, čo sme bojovali, stihli narásť a znova som uskočila. S prekvapením som narazila do steny domu za mojím chrbtom.

Démon, spokojný so svojou prácou, mi zatarasil cestu na útek a s klepetom napriahnutým do výšky mi povedal: „Máš poslednú šancu žiadať ma o milosť.“ Zafixoval sa svojimi temnými očami do tých mojich a po chvíli čakania naoko sklamane odvrátil zrak.„Škoda. Bude mi za tebou smutno.“ Uškrnul sa a so svišťaním nechal klepeto urobiť svoju prácu.

V poslednej sekunde som sa celou váhou hodila na zem a s kotrmelcom som sa prešmykla pomedzi jeho hmyzie nohy.

Klepeto cvaklo do prázdna a skôr, ako sa stihol démon spamätať, mal prepichnuté brucho skrz na skrz. Keď som uvidela, ako sa bezmocne zvíja, s pôžitkom som zaborila svoj meč do jeho brucha ešte hlbšie. Démon bolestne vykašliaval krv a namáhavo dýchal. Potom urobil niečo zvláštne.

Z úst mu vyšiel piskľavý zvuk, podobný netopieriemu pískaniu a z oblohy sa zniesla skupinka démonov, veľmi podobným už zmieneným jedincom. Vytiahla som svoj meč z démonovho tela a zahnala sa ním po jednom netopierovi. Bol príliš rýchly. Presvišťal mi okolo hlavy a svojimi obrovskými pazúrmi zdrapil moje plece. Bolestne som vykríkla. Strhla som ho zo seba dole a ešte zúrivejšie som sa okolo seba oháňala mečom. Dvom z nich som rozrezala brucho a krídlo, no ostatných som sa ani nedotkla.

Keď som chcela zazrieť na démona, ktorý to celé spôsobil, s rozšírenými zreničkami som zistila, že nebol na mieste, na ktorom mal byť. Rozsekla som jedného netopiera a rýchlo sa okolo seba obzrela. Uvidela som krvavú šmuhu, ktorá sa tiahla až ku kamennému vrchu. Rozbehla som sa a za sebou som nechala kŕdeľ netopierov. Zopár z nich za mnou okamžite vyštartovalo, no po ceste som sa ich rýchlo zbavila.

Netrvalo dlho a uvidela som jaskyňu, ku ktorej ma zaviedla krvavá šmuha. Na sekundu som pred ňou zastala a zhodnotila situáciu. Nebola v nej úplná tma. Priestor v nej osvetľovalo matné fialové svetlo a hádzalo na skalnaté výbežky tmavé tiene.

Potichu som vkročila do jaskyne a započúvala sa. Okrem kvapkajúcej vody tam nebolo nič, čo by som bola schopná počuť. A čím hlbšie som postupovala do jaskyne, fialové svetlo bolo čoraz jasnejšie. Odrazu som to uvidela. Bol to portál! Zmätene som sa zadívala do čarovnej krajiny, odrážajúcej sa v ňom. Bolo toto miesto, kde sa démon ukryl?

Skôr. ako som vôbec stihla chytiť myšlienku za ten správny koniec, ma niekto zozadu sotil a ja som padala do svietiaceho portálu.

Nepotrvá dlho a tá tvoja hnusná hlava sa skotúľa z hmyzieho telíčka... uvidíme, kto nakoniec bude prosiť o život, prisľúbila som mu v mysli a dopadla na tvrdú trávnatú zem.

Autor: (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction