Our Little Sister 10. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Sophie sa vyberá k bratom, aby ich varovala, že Damonov plán zlyhal. Vymyslia niečo nové, alebo to vzdajú bez boja? Boj o slobodu pokračuje...

04.10.2012 (20:00) • aisha • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 2× • zobrazeno 1078×

Mystic Falls, súčasnosť

Stefan sa tam objavil okamžite. Spôsob, akým sa na mňa pozeral, ma znervózňoval. Bol to pohľad ako keby neveril, že som to naozaj ja. Ako keby pozeral na ducha. V jeho očiach som videla bolesť a možno aj odmietavosť.
„Ahoj, Stefan,“ zašepkala som nesmelo. Jeho pohľad sa nezmenil. Možno trochu sprísnel. Opatrne som podišla k nemu.
„Môžem ťa objať?“ spýtala som sa opatrne. Stefan sa na mňa dlho zahľadel, stisol pery, prikývol a objal ma. Pocítila som známu vôňu, ktorá vo mne vyvolala radosť a bezpečie.
„Takže hádam plán železník vyšiel,“ povedal nadšene Damon. Pustila som Stefana a neisto som sa pozrela na brata.
„Ou, nie, nepozeraj na mňa tak. Ten pohľad poznám, prišiel na to, že?“ spýtal sa Damon a už znel nahnevane. Prikývla som a on sa chytil za hlavu.
„Urobil ti niečo?“ ozval sa Stefan. Neodpovedala som.
„Nevadí, Sophie, na niečo prídeme, dostaneme ťa odtiaľ, budeš mať slobodný život,“ hovoril Damon a prechádzal sa tam a späť. Pokrútila som hlavou.
„Chystá sa vás zabiť. Neviem, či sa mi iba vyhráža, alebo to myslí vážne, ale nič nevymýšľajte, držte sa v úzadí,“ prikazovala som im. Damon nado mnou len mávol rukou a vyzeral, ako keby sa mu v hlave rodil nový plán.
„Damon, Sophie, má asi pravdu, robme čo káže,“ ozval sa znova Stefan. Damon na neho škaredo pozrel.
„Vážne, Stefan? Chceš ju tam nechať tomu psychopatovi? Myslím, že veveričky ti už úplne vymyli mozog!“ krútil nad ním hlavou.
„Veveričky?“ spýtala som sa pobavene.
„Stefan je veľký milovník veveričiek, ale uprednostňuje chipmankov,“ vysvetľoval Damon a ja som sa rozosmiala. Stefanovi to nepripadalo smiešne, len sa na nás pozeral.
„Pozrite,“ začala som, keď sme sa všetci usadili na sedačke „dala by som život za to, aby som mohla byť s vami, išla na strednú a mať normálny život, ale nedovolím, aby vám Klaus niečo urobil. Ja niečo vymyslím,“ rozhodla som.
„Dobre teda,“ povedal Stefan.
„Nesúhlasím,“ odsekol Damon.
„Damon,“ skríkla som na neho naštvane. „Ja to zvládnem.“ On sa však len ironicky rozosmial.
„Vážne? Drží ťa už niekoľko rokov a nikdy si neutiekla, prečo si myslíš, že to zrazu dokážeš?“ pýtal sa ma a zdvihol obočie.
„Teraz mám motiváciu,“ povedala som rozhodne a zahľadela som sa mu do očí. Damon urobil to isté. Takmer som nežmurkala.
„Dobre, je to v tvojich rukách,“ povedal, „ale pokiaľ sa ti to nepodarí, za týždeň zasiahnem.“ Prevrátila som oči.
„Už vieš, prečo ťa drží?“ spýtal sa Stefan.
„Uniesol ma, lebo ma chcel využiť ako zbraň proti Katherine, myslel si, že ju vymeníte za mňa. No keď ste sa do nej zamilovali...“
„Keď nás donútila, aby sme ju milovali,“ prerušil ma znova Damon.
„Dobre teda, tak keď vás donútila, aby ste ju milovali, uvedomil si, že sa mu výmena nepodarí a nechal to tak, povedal si, že ju polapí inokedy a mňa si nechal.“
„A teraz ťa drží, aby nás mučil,“ odsekol Damon. Vtom niekto zaklopal. Damon vstal a šiel k dverám. Ostala som sama so Stefanom a Tylerom. Stále na mňa pozeral tak divne.
„Čo som ti urobila? Pozeráš na mňa ako keď som v 1862 omylom spálila tvoju knihu básni,“ spýtala som sa ho.
„Nič, Sophie,“ odsekol.
„Stefan, poznám ťa. To, že som ťa nevidela takmer sto rokov neznamená, že ťa nemám prečítaného,“ naliehala som.
„Neverím, že si tu,“ povedal.
„Stefan,“ zaprosila som. „Vyzerám snáď ako duch?“ spýtala som sa zlostne a ako dôkaz som ho štuchla do rebra.
„Vieš, ako dlho som si vyčítal tvoje zmiznutie?“ skríkol na mňa. „Vieš, ako som trpel, keď sme pochovávali prázdnu rakvu? Vieš koľko výčitiek som počúval od otca? To ja som ti dovolil odísť! Sľúbila si mi, že sa vrátiš, ale ty si sa nevrátila, nechala si ma samého s tým, že som bol posledný, kto ťa videl živú. Všetko to bola moja vina. Keď som spoznal Katherine, netrpel som tak veľmi, potlačila tú bolesť, ale keď som sa na svet prvýkrát pozrel očami upíra, všetko sa to vrátilo späť. Strašila si ma vo snoch. Nikdy som sa s tým nikomu nezdôveril. Celé tie roky som sa zožieral a vyčítal si, že môžem za to, že si mŕtva. Každú noc som ťa prosil nech mi to odpustíš, rozprával som sa s tebou a keď sa už cez to ako-tak dostanem, tak sa vrátiš. Si tu. A ja mám zase ten zlý pocit, že vďaka mne si Klausov väzeň, to ja som ti zničil život, Sophie,“ kričal Stefan a cítila som, ako sa mu hlas trasie. Oči mal vlhké a vyzerá, že zadržiava plač. Krútila som hlavou a takmer som pri pohľade na zroneného brata plakala.
„Nie, Stefan, nie je to tvoja vina,“ povedala som a objala som ho. Tiež ma objal.
„Nemôžeš si to vyčítať, ty za to nemôžeš, môže za to Klaus,“ šepkala som mu.
„Sophie, prepáč, že som ťa nechal ísť,“ povedal naliehavo Stefan.
„Nie je to vina,“ trvala som si na svojom.
„Povedz, že sa na mňa nehneváš, že som ti zničil život.“
„Zachoval si sa správne. Vyhovel si mi. Bola to moja hlúposť, ale ak to chceš počuť, nehnevám sa na teba,“ povedala som a Stefan ma objal. Spokojne som sa usmiala a ľutovala som ho. Zatiaľ čo ja som si celé roky predstavovala, ako zostarli a zomreli. Stefan si vyčítal moju smrť.
„Elena,“ povedal prekvapený Stefan. Otočila som sa a zahľadela sa na dievča, ktoré prišlo. Tiež mala v očiach slzy. Koľko toho asi počula.
„Ahoj, Sophie,“ povedala mi milo.
„Elena,“ usmiala som sa. „Rada ťa vidím,“ povedala som veselo.
„Aj ja teba,“ povedala zoskočene, asi nechápala, čo sa tu deje.
„Sophie, myslím, že by sme mali ísť, je neskoro,“ ozval sa Tyler a tým pripomenul svoju existenciu v izbe.
„Samozrejme,“ povedala som okamžite.
„Damon, nezabudni, čo si mi sľúbil, nebudeš sa do toho montovať,“ prikázala som mu.
„Dobre, maličká,“ usmial sa a objal ma. Potom som prešla k Stefanovi.
„Vrátim sa, Stefan, prisahám,“ zopakovala som mu slová z roku 1863 a vedela som, že tentokrát to dodržím. Len ešte vymyslieť ako.
„Maj sa, Elena,“ usmiala som sa na ňu a nesmelo sme sa objali. Tyler ma vzal okolo pása a viedol preč.
„Hej, hybrid,“ zakričal za ním Damon. „Ak sa niečo stane našej malej sestre a dozviem sa, že si jej nepomohol, spravím si z teba rohožku pred dvere.“
„Dám na ňu pozor,“ povedal Tyler a vyzeral vážne.

Sedela som na posteli a Tyler v kresle. Obaja sme čakali na príchod Klausa.
„Ako si to myslel, že na mňa dáš pozor?“ spýtala som sa ho.
„Tak, ako som povedal,“ oznámil mi.
„Prečo by si to robil?“
„Lebo si milé dievča, čo si nezaslúži takýto život,“ vyhlásil. Uškrnula som sa a pokračovala v listovaní časopisu.
„Si najmilší hybrid, akého Klaus stvoril,“ prehodila som.
„A ty si najmilší upír s priezviskom Salvatore,“ žmurkol na mňa.

Autor: aisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction