Little Dirty Secret - 6. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Tak čo bude so Sophie?
Snáď sa bude páčiť.

12.01.2013 (12:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 14× • zobrazeno 2299×

6. kapitola

Klaus sa vrútil do prázdnej miestnosti v malom domčeku a rukou tresol do steny, ktorá sa pod náporom jeho sily prevalila a zostala v nej veľká diera.

Už dva dni. Presne toľko tam tí idioti držia jeho dvojníčku a on nevie čo urobiť. V prvom rade nenávidí sám seba za to, že ju tam vôbec púšťal a v druhom nenávidí ju, že trvala na tom, že tam ísť musí.

Nie je to fér. Keď konečne nájde to, čo tak dlho hľadá, tak mu to proste vezmú? Mal ju lepšie strážiť, nemal ju nikam púšťať. Teraz je v keli.

Klaus sa frustrovane zviezol na kreslo a unavene si trel spánky. Keby tak vymyslel niečo, aby ju odtiaľ dostal. Lenže ako mohol vedieť, že tí ľudia vedia o upíroch? Ako mohol mať čo i len tušenie, že vedia o ňom?

Pripadal si, ako hlavná postava v nejakom debilnom filme, s veľmi zle prepracovaným scenárom. A hlavne, jeho postava je idiot.

Len preto, lebo má Tatiin úsmev a oči a tvár a hlas jej dovolí rozhodovať? Ak by sa riadili tým, čo chce on, tak sa toto vôbec, ale vôbec stať nemuselo.

Ako si vyrobí nových hybridov, keď Sophie aj s jej krvou držia v tom veľkom dome? On jej krv predsa potrebuje a teraz sa mu do cesty postavila nejaká hlúpa prekážka, ktorú nedokáže prekonať.

Alebo... on je predsa Klaus Mikaelson. Pôvodný hybrid a nemá dosť síl na to, aby si poradil s nejakými ľuďmi?

No na to sa ešte pozrie. Musí predsa existovať spôsob, ako Sophie odtiaľ dostane. A potom už nikdy, nikdy, nikdy nebude nikomu a už vonkoncom nie jej, vychádzať v ústrety.

***

„Tak, aký máš plán?“ spýtal sa pohotovo Damon, ktorý bol ležérne opretý o stenu.

Nachádzali sa v malom domčeku neďaleko domu Sophie. Klaus zabil majiteľa, aby mali kde zosnovať plán na jej záchranu.

Využije k tomu tých tupohlavcov a potom svoju Sophie vezme a utečie s ňou niekam ďaleko. Najradšej by ju vzal rovno na inú planétu, ale to asi nie je najlepší nápad.

Prečo ich do toho zaťahoval? Och, jasné... snažil sa byť milý. Ale nie, to je blbosť... Klaus nikdy nie je milý.

„Niekedy predsa ten dom opustiť musia,“ prehodil pri tom, ako sa prechádzal naprieč zatuchnutou miestnosťou, ktorá pravdepodobne slúžila, ako obývačka.

„Čo tým chceš povedať?“ spýtala sa Elena, ktorá sa len pred pár minútami spamätala zo svojho stoosemdesiateho piateho hysterického záchvatu.

„Ak by si ma nechala dohovoriť, už sme pri tom mohli byť,“ uškrnul sa laicky a odpil si zo svojho bourbonu, ktorý sa v týchto dňoch, stal jeho najlepším priateľom. „Takže,“ otočil sa veľavýznamne na štyroch zdeptaných upírov, „keď niektorý z nich vyjde z domu, tak ho proste odchytíme.“

Podľa výrazov v tvárach zúčastnených, nikomu nedocvaklo, kam Klaus mieri.

„O čom hovoríš?“ spýtala sa Caroline s nadvihnutým obočím.

„Och, láska, ty svoju farbu vlasov nezaprieš,“ prehodil a uškrnul sa. Klaus by si proste neodpustil, ak by túto sexy blondínu nepodpichol.

Caroline frustrovane pretočila oči a Damon sa schovaný v tieni chichúňal, ako šialenec.

„Najlepšie by bolo vystriehnuť si niekoho z nich. Úplne ideálne by bolo, ak by to bola tá malá a potom tých idiotov vydierať,“ spresnil Klaus.

Bol tam pár krát na obchôdzke a vďaka svojmu upíriemu sluchu sa dozvedel, čo sa tam deje. Tá krpaňa bola ockov a maminkin miláčik a určite pre nich znamená viac, ako Sophie, ktorá ani nemá ich krv.

„Počkaj, ty chceš jedného z nich zajať,“ ubezpečovala sa Elena, „a následne ho vymeniť za Sophie?“

Damon sa odrazil od steny a prešiel do stredu miestnosti, kde Klaus prekrúcal oči až k nebu. Ako môže byť v jednej osobe, až toľko hlúposti.

„Áno!“ pritakal naštvane.

„Ale to je geniálny nápad,“ pochválil Damon a potľapkal Klausa po pleci. „A najideálnejšie by bolo, ak by sme si z nich spravili večeru,“ uškrnul sa. „Beriem maminku,“ dodal uštipačne a všetci až na Klausa, na neho zazerali.

„Stačí. Dosť bolo rečí,“ zahriakol ich Stefan a založil si ruky na prsiach. Potom svoj šteňací pohľad zameral na Elenu, „myslím, že Klaus má pravdu!“

V očiach oboch dievčat sa odrazil šok a hrôza. Ich jediný spojenec prehupkal do konkurenčnej skupiny.

„Stefan, ty vôbec nerozmýšľaš. Si úpl...“ začala Caroline, ale Klaus ju stopol.

„Caroline, ak nezmĺkneš, zabijem ťa!“ pohrozil jasne a otočil sa na Damona, ktorý sa tváril ako blaženosť sama.

Klausovi sa vôbec nepáčilo, keď do tohto zatiahla Elena aj Caroline. Bolo to od nej vrcholne hlúpe. Ale čo zmohol, keď už tu bola? Ak by sa ju aj pokúsil vyhodiť, úspešný by určite nebol.

„Tak môžeme ísť na to, nie?“ spýtal sa Stefan.

Zvláštne, že práve on sa rozhodol súhlasiť.

„Musíme doladiť náš plán!“ povedal Damon a očami sa zastavil na Klausovi, ktorý presne vedel, čo treba urobiť.

***

Klaus stál na pozemku Wilsonovcov a čakal na svoju príležitosť. To decko predsa musí chodiť do školy a to je jeho výhoda.

Medzitým sa v aute pred domom schovávali na smrť rozhádaný bratia a tvárili sa vľúdne. Ale koho tým chceli oklamať?

„Prečo si súhlasil s Klausom?“ spýtal sa starší z bratov a pohľadom prebodol mladšieho.

„Kvôli Elene,“ pošepol.

Jasné, kvôli Elene sa všetci zbláznime. „Uvedomuješ si, že...“ začal sarkasticky Damon, ale Stefan ho prerušil.

„Damon, nie!“ skríkol. „Ty tomu nerozumieš!“ povedal jasne a sčasti obviňujúco.

„Čomu?“ zamračil sa Damon a všetok sarkazmus mu odrazu z tela vyprchal.

„Ja okrem nej nemám nič. Ona je tá, ktorá ma drží pri živote. Iba vďaka nej nie som znova rozparovačom!“ chrlil zo seba bezhlavo a spôsobil tým, že jeho brat sa zamyslel.

Znova budeme ľutovať Stefana?

„Myslím si, že neuvažuješ triezvo,“ pokýval napokon hlavou s havraními vlasmi. „Elena je dievča, kto...“

„Ty o Elene nič nevieš!“ vykríkol Stefan a vyzeral ako pred kolapsom.

„Mýliš sa,“ kontroval Damon so stiahnutým obočím. Na inak hladkom čele, sa mu pri tom vytvorila vráska. „Viem, že Elena je dievča, ktoré sa o seba dokáže postarať. Je šialene múdra a občas chorobne obetavá a jej mučenícke sklony sa čím ďalej tým viac zhoršujú,“ začal Damon a Stefan už chcel niečo povedať, ale nedostal sa k slovu. „Lenže kvôli tebe sa jej stalo toto!“ kývol hlavou k boku, kde sa schovávala s Caroline a strážila. „Len pre to, že ju nechávaš rozhodovať, sme v týchto sračkách. Kvôli tomu bude zničený ďalší život. Uvedomuješ si, že aspoň Sophie mohla žiť ako ostatný? Bez upírov, hybridov a vlkolakov a kvôli tvojej totálnej neschopnosti a posadnutosti Elenou si ju zničil!“ obviňoval ho a mračil sa čím ďalej tým viac.

Stefan sa pri bratových slovách zamračil a chcel niečo namietnuť, keď sa ozval výkrik.

***

„Myslím, že by sme ju už mali pustiť!“ povedal pán Wilson svojej žene, keď raňajkovali.

Miriam sa chystala do školy a Jacob... Jacob ignoroval, že má rodičov. Nesúhlasil s tým, že sa rozhodli ublížiť Sophie a snažil sa zosnovať plán, ako ju odtiaľ dostať.

„Nie!“ razantne pokývala hlavou staršia zvráskavená žena a odpila si zo svojho pressa.

„Dokedy ju tam chceš držať?“ spýtal sa pán Wilson a začínal strácať nervy.

Jeho žena z toho všetkého šalie. Je posadnutá svojou nenávisťou voči upírom a nedá sa ničím odradiť. Dokonca ani na Sophie jej už akoby nezáleží.

„Maminka, berieš ma do školy?“ spýtalo sa ospalo dievčatko a usadilo sa za stôl, aby sa mohlo naraňajkovať z rodičmi.

„Áno,“ prikývla jej mama, ale pri tom sa na ňu ani úkosom nepozrela.

Miriam si vzala z tácky muffin a rýpala sa v ňom.

„Nerob to!“ okríkla ju mama. „Vieš, že neznášam, keď sa hráš s jedlom!“

Pani Wilsonová bola postaršia žena, ktorá mala prakticky život za sebou. Vychovala dve deti a jedno dievčisko s temperamentom väčším, než aký by na jednu osobu mal byť pridelený. Sophie bola bláznivá, večne problémy vyrábajúca pubertiačka, ktorá robila presný opak toho, čo sa jej povedalo. Ak ju pani Wilsonová poslala do izby, aby sa učila, tak ona ušla oknom a neukázala sa doma do rána. Ak jej pani Wilsonová prikázala poupratovať, urobila všetko pre to, aby narobila väčší bordel. Pani Wilsonová nevedela čím to je, ale k Sophie si nikdy nevytvorila vzťah. Ani ako ku blízkej osobe, tobôž k dcére. Nedokázala jej prejaviť ani za mak citu a to bol dôvod Sophiiných výstrelkov. Snažila sa pritiahnuť pozornosť ženy, ktorú považovala za matku. Pani Wilsonová ako psychologička by to mala vedieť, ale zatvárala pred tým oči.

No teraz sa dievča prerátalo.

„Choď do auta, Miriam. Hneď idem za tebou,“ prikázala neprítomným hlasom pani Wilsonová a dievčatko bez reptania poslúchlo. Miriam vtlačila bozk na líce otcovi a odišla.

Otvorila dvere a vyšla do chladného rána. Odrazu ju však niečo strhlo a ona sa inštinktívne rozkričala.

Keď sa krik rozľahol do otvoreného priestranstva, tak prázdna záhrada sa zaplnila ľuďmi a upírmi.

Damon so Stefanom sa zastavili len kúsok od Eleny a Caroline, ktoré ostražitým pohľadom sledovali Klausa, ako horúčkovite zviera v rukách malé dlhovlasé dievčatko, s tvárou anjela.

Pani Wilsonová s pánom Wilsonom stáli na schodoch vedúcich do domu a snažili sa vstrebať šok.

„Aké milé prekvapenie,“ začal podlízavo Klaus. „Opustiť dom bola najväčšia chyba, čo ste mohli urobiť,“ dodal a premeriaval si bledé dievča vo svojom náručí.

Pani Wilsonová pre dobro všetkých prehltla škaredú nadávku, čo sa jej tlačila na jazyk.

„Urobíme dohodu,“ zaškľabil sa Damon a postúpil ku Klausovi. „Vy nám dáte Sophie a my vás nezabijeme. To je fér ponuka. Nie?“ vyčaril oslňujúci úsmev a prezeral si vystrašených manželov.

„Ste blázni, ak si myslíte, že vám Sophie dáme!“ vykríkol neuvážene pán Wilson a okamžite svoj čin oľutoval.

Klaus pevnejšie zovrel dievča a to začalo lapať po kyslíku, ktorý sa jej nedostával.

„Prestaňte, veď ju zabijete!“ zajačala pani Wilsonová.

„A ak nedostanem Sophie, tak aj vás!“ vykríkol a jeho tvár sa od náporu hnevu začala meniť.

Nechcel, alebo nemohol s tým nič urobiť. Čo nechápali, že on potrebuje jej krv? Nič iné nechce, len vybudovať svoju novú rasu.

„Ale je to predsa naša dcéra...“ snažil sa vyjednávať pán Wilson, no nebolo mu dopriate dokončiť myšlienku.

„Nie je!“ vyletel Klaus a povolil stisk na krku dievčatka. „Dajte mi ju!“ zareval šialene a prerývane dýchal.

Hnev a šialenstvo začínali ovládať jeho telo. Ak do pár sekúnd manželia Wilsonovci neurobia, čo im prikázal, tak ich všetkých bez mihnutia oka povraždí a potom bude jeho cesta za Sophie bezproblémová.

„Počkajte, dohodneme sa!“ začala pani Wilsonová, no Klaus rozhodne pokrútil hlavou.

„Je tu iba jedna jediná možnosť. Dáte mi Sophie, alebo si z vás urobím hlavné jedlo!“

« Předchozí díl Následující díl »

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction