OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Little Dirty Secret - 14. kapitola

01.02.2013 (16:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 8× • zobrazeno 1664×

14. kapitola

V malom farmárskom domčeku si vymieňali nervózne pohľady traja zdesení ľudia, ktorí sa snažili prísť na spôsob, ako z tohto srabu vykľučkovať bez ujmy.

„Nikdy sme sa nemali s nimi začať zahrávať,“ povedal pán Wilson a nervózne si žmolil ruky.

„Prestaň fňukať!“ zajačala pani Wilsonová. „Nemajú sa k nám ako dostať, takže sme v bezpečí!“

V miestnosti zavládlo dusivé ticho, ktoré bolo naplnené strachom a neistotou. Najkomickejšie na celej situácii bolo, že nikomu z osadenstva ani len nenapadlo, že by upíry mohli prísť s plánom, ako ich z domčeku vyhnať.

„Aj tak je to všetko tvoja vina!“ nedal sa odbiť pán Wilson a škaredo sa mračil na svoju manželku.

„Moja vina?“ vyhŕkla žena podráždene a posmešne zároveň.

„Ak by si sa k Sophie...“

„To odporné dievčisko mi ani nespomínaj!“ zajačala pani Wilsonová hystericky.

Pastor Young sedel v kúte a snažil sa nevšímať si tých dvoch. Mal dosť starostí zo snovaním plánov, ako sa odtiaľto dostať bez toho, aby padli do pasce tých parazitov. Najhoršie však bolo, že sa tu objavil ten Kol. Pastor sa s ním síce ešte nestretol, ale o jeho šialenosti doslova medzi lovcami kolovali legendy.

Nemohol sa ubrániť nepríjemnému pocitu, že toto nedopadne dobre. Dobre pre nich.

„Maminka, čo sa deje?“ vyšla rozospatá Miriam zo svojej izby a šúchala si zlepené oči.

„Choď si ľahnúť!“ zahriakla ju jej mama a nahnevane sa prechádzala dookola.

Dievčatko sa zamračilo a vhuplo do náručia svojho otca, ktorý ju pevne objal a vtisol jej jemný bozk na líce.

„Nejdem!“ odvrkla Miriam a pritisla sa k otcovi ešte tesnejšie.

Pani Wilsonová sa zamračila a neveriaco pohliadla na svoju dcéru. „Ako sa opovažuješ mi odvrávať?“ zajačala.

„Tak to stačí!“ zahriakol ich pastor a vstal. „Prečo nechceš spať?“ spýtal sa prívetivo dievčatka.

Miriam ohrnula pery a chvíľu premýšľala, kým odpovedala. „Lebo v mojej izbičke smrdí,“ vyhlásila.

Dospelí si vymenili začudované pohľady. „Ako smrdí?“ spýtal sa pán Wilson.

Miriam mykla plecom a schúlila sa v jeho náručí. Pastor nečakal a prešiel do izby, kde dievča až doteraz spalo a do nosa mu udrela silná aróma...

„Benzín,“ pošepol sám sebe so zatajeným dychom a vrátil sa späť k ostatným. „Cítiť tam benzín,“ povedal.

Skôr než niekto stihol zareagovať sa vôňa benzínu dostala až k nim a z jednej z bočných izieb vyšľahli plamene.

***

Sophie nervózne chodila po svojej izbe a pokúšala sa upokojiť. Bola nervózna... z čoho? Z tohto života, z tejto krajiny, z nevedomosti, z Alexa, ale najmä z Klausa. Mala plné zuby toho, ako sa k nej choval a mala strach, že sa to nikdy nezmení. Mala strach, že sa k nej navždy bude chovať, akoby bola jeho majetok, že jej bude prikazovať čo smie a nesmie robiť a čo smie a nesmie povedať.

Povzdychla si a pomalým krokom sa vybrala dolu do jeho pracovne. Vedela, že bude tam. Kde inde by bol? Ak by šiel niekam von, tak by buď Alex, alebo nejaký iný hybrid stepoval pred jej dverami a nepustil ju odtiaľ. A to bola ďalšia vec, ktorá ju dokázala riadne vytočiť.

Ako sa blížila k jeho pracovni, doniesla sa k nej hudba.

Zatajila dych a podišla bližšie. Cez štrbinu v pootvorených dverách uvidela Klausa, ako sedí za klavírom, má privreté oči a plne sa sústredí na klávesy. Jej telom prebehla triaška spôsobená melódiou, ktorú hral.

Klaus sa plne sústredil len na hru, nič iné nevnímal. Už tak dlho si nenašiel čas na nič iné, okrem riešenia neustále nastávajúcich problémov. Nemal čas sám pre seba, na svoje obrazy, ani na hudbu. To boli dve veci, v ktorých hľadal vykúpenie z tej temnoty, ktorá zahaľovala jeho život.

Pri tom, ako jeho prsty behali po klávesoch sa pred jeho očami objavovali rôzne veci. Obraz jeho rodiny, Sophie a jej neustále mračenie sa a Caroline... Ona bola tá, ktorá ho každým dňom lákala k návratu do Mystic Falls. Ale nemohol sa vrátiť. Všetko by sa tým pokazilo. Aj keď akokoľvek veľmi túžil uvidieť jej tvár, nemohol podľahnúť tej hlúpej potrebe.

Takmer nepatrne si povzdychol a snažil sa vytesniť z hlavy okolie a sústrediť sa len na pieseň, ktorá bola v tejto chvíli jeho únikom zo sveta. Potreboval prestať myslieť. Potreboval sa dostať z reality a jednoducho sa vyslobodiť z bolesti, ktorú pociťoval každý deň a pokúšal sa ju zatláčať do úzadia a skryť za nenávistnú masku.

Sophie sa rozhodla, že Klausa nechá a vráti sa do svojej izby, no parkety pod jej nohami zavŕzgali a Klaus prestal hrať a jeho modré oči vystrelili k nej.

Jeho pery sa stiahli do tenkej linky a zamračil sa. Pomaly vstal a kývol jej hlavou, aby vošla.

„Nevedela som, že hráš,“ prehodila nenútene a podišla bližšie k nemu.

Klaus si ju chvíľu obzeral a potom mykol plecom. „Nevieš o mne veľa vecí a tri štvrtinu z nich sa ani nikdy nedozvieš,“ odpovedal jej pokojne a vyrovnane.

Keď si uvedomil, že tam stojí a počúva, nahneval sa. No nechcel ju vystrašiť viac, ako už pravdepodobne bola.

„Chcela si niečo?“ spýtal sa napokon.

Sophie sa zhlboka nadýchla a na pár momentov privrela oči. „Vlastne áno,“ pošepla. „Chcela som s tebou hovoriť o...“ zarazila sa a pozrela na svojho väzniteľa.

„O čom?“ Klaus nervózne nadvihol obočie a ruky si vložil do vreciek. Nevedel čo iné s nimi urobiť. Jednoducho mu teraz pripadali zbytočné.

„O tvojom správaní ku mne,“ vychrlila napokon.

Klaus potlačil úsmev a prikývol. „Prosím,“ pokynul jej, aby začala.

„Nemôžeš sa ku mne takto správať!“ vyhlásila takmer okamžite a obočie stiahla k sebe.

„Ako?“ spýtal sa Klaus nechápavo. Veľmi dobre vedel na čo naráža, no nemohol si odpustiť ju trošku nepodusiť.

„Ako k nesvojprávnemu decku!“ vyštekla rozhorčene.

„Čo navrhuješ?“ spýtal sa jej okamžite.

Sophie sa na okamžik zatvárila prekvapene a pootvorila ústa v šoku, ktorý ju opantal.

„Aby si zrušil svoje ovplyvnenie, ktoré ma tu drží!“ vychrlila svoju požiadavku a Klaus si ju premeral.

„Nie!“ pokrútil razantne hlavou a zdrapil ju za ruku, aby ju vyviedol z miestnosti.

Sophie sa vzpierala a snažil sa mu vytrhnúť, no povedzme si úprimne, čo proti nemu zmôže?

„Prečo nie?“ spýtala sa smutne, keď ju Klaus pustil pred dverami jej izby.

„Nebudem riskovať, že sa ti niečo stane!“ zvreskol na ňu bez rozmyslu, čím jej nahnal slzy do očí.

„Na čo sa tu hráš? Tebe na mne ani trošku nezáleží!“ Sophiin hlas bol plný paniky. Márne sa snažila nájsť cestu von z tejto prekérnej situácie.

„To máš pravdu,“ odvrkol Klaus. „Ale nanešťastie potrebujem tvoju krv!“

Sophie sa oprela o stenu a snažila sa predýchať ten hnev a tú bolesť, ktoré ju celú vťahovali. Jediné po čom teraz túžila, bolo skrútiť sa do klbka a plakať, kým neupadne do spánku, z ktorého by sa už najradšej neprebrala.

Alex stál len kúsok od nich, schovaný v tieni a zatajoval dych. Musí odtiaľto Sophie dostať, už nedovolí, aby jej Klaus ublížil.

Sophie sa zvrtla a nemotorne vbehla do svojej izby. Klaus chvíľu civel na dvere, ktoré za sebou zatresla a potom sa obrátil a odišiel.

Alex premýšľal, či by mal ísť za ňou, ale nevidel dôvod to nerobiť a tak sa pomaly šuchtal k izbe, v ktorej si pravdepodobne jeho hnedovláska išla vyplakať oči. Keď položil ruku na kľučku, znova sa k nemu doniesla Klausova smutná melódia.

***

„No dopekla!“ zajačal zdesene Jacob, keď sa pozeral na malú chatku, ktorú pomaly zahlcovali plamene.

A jeho rodičia s Miriam nevychádzali. Oni proste nevychádzali.

„Čo si to urobil?!“ zareval na Kola, ktorý sa ležérne opieral o strom a sledoval horiacu budovu s pobavením a úškľabkom na perách.

„Upokoj sa. Uvidíš, že o pár sekúnd sú vonku!“ snažil sa mladíka uchlácholiť Damon.

A ako povedal, tak aj bolo. Traja ľudia, z ktorých jeden niesol na rukách plačúce dievča, sa s kašlaním vyrútili z domu.

Jacob sa bez rozmyslu vydal k nim a Miriam si vzal na ruky a majetnícky ju objal. Jediné na čo teraz myslel bolo, ako ju uchráni pred Kolom.

„Určite v sebe majú železník,“ prehodil Stefan, keď podišiel k trasúcemu sa pánovi Wilsonovi.

„Tak v tom prípade,“ zapriadol Kol s úsmevom, „musíme počkať, kým sa im z tela dostane.“

Viem, že Klaus v seriáli na klavíri nehrá (alebo si aspoň nepamätám, že by hral), ale jednoducho som si nemohla pomôcť, a tak nejako sa mi to k nemu hodí. Samozrejme, som zvedavá aj na Váš názor, len ma, prosím, nelynčujte. :)

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Little Dirty Secret - 14. kapitola: