OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Lily Potterová - Epilóg

16.07.2012 (13:00) • rossie • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 21× • zobrazeno 3758×

Epilóg - Čo bolo, čo bude

Bodka za Rokfortom.
Bodka za životom, aký bol doteraz.
Prudká čiara cez všetko známe.
Sirotinec. Škrt. Klubovňa. Škrt. Pochopenie, súcit, priatelia. Škrt, škrt, škrt.
Jedna tučná čiara, ktorá sa rozhodla predeliť známy život veľkým neznámym.
Bolo ťažké opúšťať budovy, miestnosti, lesy i lúky. Všetko až primitívne ľahko dokázalo prirásť k srdcu.
A Harry... Sudičky sa zrejme rozhodli, že samota je to správne. Nájsť rodinu, jedinú rodinu, a následne ju opustiť.
Nechcela som to.
Ale čo zmôže môj hlások proti ministerstvu? Proti ľuďom, ktorý vedia, čo je pre mňa najlepšie.
Lenže oni to nevedeli.
Najlepšie pre mňa by bolo umrieť v maminom náručí v tú noc, keď si Ten-Koho-Netreba-Menovať zmyslel, že ide zavraždiť malého chlapčeka.
Bolo mu jedno, kto by padol. Tak prečo nezabil aj mňa?
Na druhú stranu, nechcela som tu Harryho nechať samého.
Nech ma akokoľvek nenávidel, bol to môj brat.
Museli ma od neho oddeliť?
Boli sme len nevinné deti a oni zase raz rozhodli za mňa. Za nás.
Stále rozhodujú...
Nesmiem ostať s Harrym, nesmiem vedieť, kto boli moji rodičia, nesmiem prezradiť Harrymu, že sme súrodenci, nesmiem ostať v sirotinci...
Ani jediný raz sa ma nespýtali na názor.
Lenže oni sa nepýtajú.
Rozhodnú nehľadiac na to, čo alebo koho zničia.
Je im jedno, kto bude trpieť, koho budú musieť obetovať.
Netrápi ich, že klamú, aby ochránili jeho.
Harry James Potter.
Obyčajné meno, pri ktorom sa všetkým v očiach divne zaleskne.
Vďaka nemu Ten-Koho-Netreba-Menovať padol.
Oslobodil čarodejnícky svet nad nadvládou toho najtemnejšieho čarodejníka, akého mohlo ľudstvo zažiť.
A ja, jeho neznáma sestra.
Lily Petunia Potterová.
Čo znamenalo moje meno?
Nič.
Nenápadný odtieň Harryho mena.
Potter – Potterová.
To on bol dôležitý, nie ja.
Mňa mohli bodať do chrbta, sypať mi do rán soľ, opovážlivo sa mi smiať do očí.
Bolo nepodstatné, či som trpela.
To len on musel ostať v nepreniknuteľnej bavlnke.
Oddelený od bolesti, smrti, strachu, neistoty...
Harry Potter, chlapec, ktorý prežil. Chlapec, ktorý musí žiť za cenu stovky pokazených životov.

Možno práve preto sa Dumbledore rozhodol odstrániť ma z cesty. Priamo som Harryho ohrozovala. Poznala som tajomstvo, ktoré sa on nikdy nesmel dozvedieť. Aspoň tak to vyzeralo. Budem lepšia mimo Rokfortu. Stavím sa, že pán Mojefúzysúnajkrajšienasvete by bol schopný začať kontrolovať moju poštu, aby prišiel na to, či viem dodržať sľub.

Čo som mala robiť? Odchytiť si Harryho na chodbe a vybafnúť mu, že mal pravdu? Urobila by som to, lenže on nikdy nepriznal, že to skutočne bol Quirrell a nie Snape. A taký je chlapec, vďaka ktorému sa Ten-Koho-Netreba-Menovať rozpadol alebo čo.

„Poď sem, Lily.“ Sadla som si vedľa zamračeného Georga, ktorý sa mi džentlmensky posunul. „Stále nechápem ako tí.. tí...tí...“

„Máš pravdu, George,“ pritakal mu Fred. „Tí zelení zablšení slizáci si určite vybavili u Snapa nejaké body.“ Až teraz som si všimla, že Veľká Sieň je vyzdobená do strieborno-zelenej. No a čo...

„Korupcia!“ vydýchol George. „Na budúci rok im to nedarujeme,“ trieskal päsťami po stole. Príbor radostne cinkotal v rytme.

Koho trápi, kto bude mať nejaký poondiaty školský pohár? Aj tak tu už nebudem. Budem zahrabaná v nejakej rodinke, ktorá si myslí, že chudinku sirotu môže zahrnúť láskou a dať jej pocítiť teplo rodinného kruhu. Celý život túžim len po tom.

Zrazu chrabromilský stôl vybuchol a doterajšia ozdoba sa zmenila na šarlátovo-zlatú. Ako sme k tomu do – ehm – prišli?

Neusmievala som sa ako všetci okolo mňa. Zhúkli sa okolo Pottera a jeho bandy, ktorá sedela až nepríjemne blízko. Možno by som sa mala nenápadne odplaziť. Áno, konečne nejaký dobrý nápad.

Keď už som sa nenápadne posúvala po lavičke pri našom stole, čo najďalej od tej nebezpečnej skupinky (od radosti by mi boli schopný odraziť hlavu z krku), niečo ma donútilo obzrieť sa. Potter, čo som si mohla myslieť. Na tvári mal radostný úsmev, ktorý okamžite spľasol po tom, čo sa mi z tváre zošuchli moje úžasne dlhé vlasy (netušíte, ako dobre vedia zamaskovať moje „nadšené“ výrazy). Vedela som, že vyzerám hrozne, no jeho pohľad, ktorý sa v tú sekundu odo mňa odvrátil, mi to stonásobne zhoršil. Mala som na krajíčku. Tvrdo som si zahryzla do pery a snažila sa čo najrýchlejšie opustiť Veľkú sieň. A maskovanie som mala niekde hlboko v hrubom čreve.

***

Už dnes. Dnes to celé malo skončiť. Bude to šťastný koniec alebo nešťastný?

Sedela som nerušene na schodoch pred Veľkou sieňou a sledovala, ako Slizolinčania opúšťajú žaláre. Na sekundu na mne spočinul Malfoyov pohľad. Videla som, ako si odfrkol a aj cez ten hluk som to nejakým zázrakom započula. On bude istotne rád, že sa ma zbaví. Niečo pošepkal svojim dvom kumpánom a s arogantným úškrnom prešiel okolo mňa. Dostala som chuť hodiť mu topánku do ksichtu, no vtedy predo mnou zastavila Serena.

„Och, Lily. Budeš mi chýbať.“ Vytiahla ma na nohy a objala. Potom mi do ruky vtisla nejaký balíček, ktorý som odmietla prijať, no zamrazila ma svojím tvrdým pohľadom.

„Posielajú ti to hlavne Fred a George. Samozrejme, že som sa k ich daru nejako votrela aj ja. Keďže som doručovateľ, niečo som ti tam pribalila. Oni dvaja to nestihnú, takže sa lúčim aj za nich.“ Balíček mi „nenápadne“ zasunula do vrecka habitu a opäť ma objala.

„Zavolala si ich ešte Gonagallka... nepýtaj sa, čo s nimi chcela prebrať, ale určite to bude mať nejaký súvis so včerajškom. Ani sa nepýtaj, čo od tej eufórie vyviedli. Aj keď bol to príjemný pocit uchvatnúť Slizolinu pohár spred nosa.“

Potiahla ma celkom k zábradliu, lebo zhora už začali prúdiť Chrabromilskí a Bystrohlavskí študenti.

„Ten balíček si otvor až doma, keďže som doň nakukla, viem, čo ti hovorím,“ záhadne sa usmiala.

Až doma. Kde bol môj domov? Sirotinec, Rokfort alebo miesto pobytu tej novej, úžasnej rodinky?

Serena si všimla môj skleslý pohľad. „Nebuď smutná, stavím sa, že sa ešte uvidíme.“

Čo by som za to dala.

„Je čas,“ ozval sa za mnou Dumbledorov hlas. Serena mi zamávala a poslednýkrát sa na mňa usmiala.

„Lee! Do čerta, počkaj ma, ty zadubenec!“ skríkla a zmizla v dave.

Prechádzka do Dumbledorovej pracovne trvala krátko. Snažila som sa do seba vpiť energiu zo stien, všímala som si každý prierez na helme brnení, sledovala som pobehujúcich človiečikov a zvieratá v obrazoch. Mala som chuť chytiť zábradlie na schodoch a nikdy ho nepustiť. Lenže vďaka týmto podmienkam som mala pocit, že som dospela až príliš rýchlo a nemám právo správať sa ako decko.

V pracovni na mňa čakala nejaká ministerská pracovníčka. Mala oblečený len jednoduchý čierny habit, ktorý jej prekrýval sukňu s blúzkou. Prívetivo sa na mňa usmiala a spopod sklíčok jej okuliarov si ma premerala. „To je ona?“ Dumby jej nezúčastnene prikývol.

„Pocestujeme letaxom. Nie je to nič nebezpečné, nebojte sa.“ Nastavila mi ruku. Opatrne som sa jej chytila a nechala sa doviesť do plameňov.

„Pripravená na lepší život?“

Nikdy nebudem.

Ďakujem,

všetkým, ktorí čakávali na nové kapitoly (viem, že niekedy mi to trvalo naozaj dlho).

Adminom, ktorí po mne opravovali všetky chyby, ktoré som si v zápale písania a kontrolovania nevšimla.

Mirke, pretože si čítala všetko odznova, len aby si vedela, čo najnovšie som napísala. Vážne si cením, že to je podľa teba až tak čitateľné, a stále sa môžem rozhodnúť, prečítať si to opäť. 

Nike, (niekedy si na mňa bola pekne hnusná!) za to, že si mi často pomáhala s tým, kam sa mám s Lily pohnúť. Niet toho, nikdy by mi nenapadlo, ako Lily dokončiť, takže svojím spôsobom si mi často nahradzovala moju múzu. A samozrejme, bez teba by som do Lils nezakomponovala Serenu a strašne by tam chýbala. Nielen mne, ale určite aj Lily. Určite by súhlasila, takže si aj za ňu dovoľujem poďakovať ti za to malé kradnutie postáv na osladenie poviedok.

Killy, lebo nikto iný ma do písania nekopal tak ako ty. Keby som si počas tej doby nenachádzala tvoje často "násilné" komentáre, trvalo by mi strašne dlho Lily dokončiť. Možno by som ju ani nikdy nedopísala. 

Kišiatkovi, tie vaše hádky s Carrotkou (kde sa tá nenatlačí) ma krásne rozosmievali. (Pre zaujímavosť, kuk sem.) Aj keď vecí, ktoré ma rozosmejú, je obrovská kopa (strašne rada sa smejem), ty a Carrotka ste si tam našli svoje čestné miesto. 

Hejly, Joi, za to, že ste pravidelne okomentovali Lily. Dali ste mi pocítiť, že naozaj je pár ľudí, ktorí ju chcú čítať. 

Na záver chcem spomenúť ešte pár ľudí, ktorí zanechali komentár, ktorý ma oslovil. Takže ďakujem, hlavne za rozveselenie, často pochmúrnej, nálady... Helly, danca11, Scarlette, aniiik8, Sence a Tessie (ďakujem za hlasy).

Dúfam, že ste z Lily neboli sklamaní, pretože ja som niekedy bola.

Ak ste sa prebojovali až na koniec a zdá sa vám, že tento koniec je viac-menej neuspokojivý, nezúfajte. 
Strávila jeden (možno jediný) rok na Rokforte a prišla na to, že život je sračka.
A chcete vedieť to, čo viem zatiaľ iba ja? (Mrkva a Kišiak, ráčte pomlčať. :D) Viem, čo sa stane s Lily. Prekvapivé. :D Ak to chcete vedieť aj vy, bola by som schopná napísať pokračovanie, len by som musela pocítiť, že je pre koho.
Ale prezradím vám jednu vec. Ak by sa tu nenašiel nik, kto by chcel pokračovanie Lils, budem i tak písať naďalej. Pretože zopár ľudí si to zaslúži... i keď len na papieri. (Ľúbim vás, ženské!)

Autor: rossie (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Lily Potterová - Epilóg: