OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Lily Potterová 9. kapitola

06.01.2012 (10:00) • rossie • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 9× • zobrazeno 1974×

9. kapitola - Škvrny úplne nemiznú...

O niečo neskôr, deň pred metlobalom

Po tom dni som sa zobudila s modrou škvrnou na tvári. Skúšali ste si už niekedy účinne zmyť atrament z pokožky? Poviem vám, mne sa to nikdy úplne nepodarilo a myslím, že ani nepodarí. Takže mi nezostávalo nič iné, len pár dní chodiť s tým fľakom pod okom. Lavender som tým asi zastrašila, pretože sa mi začala vyhýbať. Asi to vyzeralo skôr ako modrina, než fľak od atramentu. Ľudia dokážu byť naozaj domýšľaví. Mne to však v tých dňoch vyhovovalo, pretože Lavenderin ksicht mi začal vypaľovať sietnicu.

Hermiona neprišla na to, že som jej ukradla tú fľašku atramentu. Nemala žiadne dôkazy. Po vyučovaní som mala na posteli úplne čistú bielizeň, takže som mohla celkom vierohodne tvrdiť, že tá jej fľaška je vlastne moja. Zistila som, že viem naozaj dobre klamať. Možno za to môžu tie roky v sirotinci. Každý sa musel naučiť niečo skrývať. Bolesť, strach a možno i šťastie. Pretvárka sa stávala na určitý čas mojím únikom pred krutým svetom.

Tú moju malú lož som vyrovnala tým, že som sa jej priznala k tomu, že tie úlohy som rozhádzala ja. Aj keď to bola úplne nepodstatná vec v jej fungovaní (a ešte k tomu som sa jej priznala), prestala sa so mnou rozprávať. Áno, zase. Nechápem ako ju to ešte stále môže baviť. Vlastne sa neustále odrezáva od pomaly jediného človeka, ktorý sa s ňou rozpráva. Zabudla som podotknúť, že sa veľmi skamarátila s Potterom a Weaslym. Tuším, že niečo plánovali. Keďže som celkom dobrá v sledovaní, neušlo mi, že chodia ťahať informácie od Hagrida. Tiež viem, že to má niečo spoločné s Kameňom mudrcov.

Okrem tých dvoch sa s ňou vlastne nikto nekamarátil. Keby bola zelená a namiesto húštiny na hlave, by jej vlasy mali tvar ostrých ihlíc, celkom ľahko by som ju mohla prirovnať ku kaktusu na veľmi odľahlej púšti.

V súvislosti zo zelenou sa mi vybavovala istá osoba zo Slizolinu. Stále som si z hlavy nemohla vyhodiť to zelené pyžamo, prenasledovalo ma dokonca aj v snoch. Kto by bol až taký fanatický zástupca svojej fakulty? Je to až chorobná posadnutosť.

Však ste uhádli, že je to Malfoy? Ste na seba hrdý a cítite ten sladký pocit víťazstva, ktorý vás postupne zalieva od hlavy až po päty? Sklamem vás. Uhádla by to aj slepá Madona.

Nepýtajte sa odkiaľ tie prirovnania beriem. Ale teraz, musím bežať na hodinu.

„Uhni mi z cesty,“ ozvalo sa spoza mňa. Bol to Malfoy so svojimi gorilami.

„Táto chodba nie je tvoja,“ odvrkla som a otočila sa k nemu čelom. „A okrem toho, môžeš ma obísť.“

„Nie, myslím, že nemôžem. Musel by som sa vrátiť do klubovne pre čistý habit.“

„Tak vieš čo?“ ruku som mu položil na rameno a pery roztiahla do neúprimne ho úsmevu. „Rovno si tam skoč.“ Ruku som spustila dolu a cestou sa s ňou obtrela o celé jeho rameno.

„Prašivá humusáčka,“ zavrčal a rukávom si utieral plece. Ľudia, robil to dosť panicky. Možno sa bál, že dostane lepru. Nezaškodilo by mu to, možno by si konečne uvedomil, že vôbec nie je taký dokonalý ako si myslí.

„Máš smolu. Keďže neviem, čo to znamená, neuráža ma to, kurací mozog.“

Naštvane prižmúril oči a pohľadom zablúdil ku Goylovi. Ten ma dosť prudko chytil za predlaktie a odhodil do rohu steny pri okne. Cítila som ako mi to zaprašťalo v ruke. Možno to počuli aj oni, lebo sa dosť vyplašene obzerali.

„Musím povedať, Goyle. Toto je tá najinteligentnejšia vec, ktorú si vo svojom živote urobil,“ zložil mu poklonu Malfoy a zamával mi. Mala som chuť opľuť mu tie dokonale ulízané vlasy.

„Čo sa tu deje!?“ Snape dosť poeticky vletel do chodby. Tí traja sa mi pred očami scvrkli. Asi sa báli... ha!

Vražedne som si ich prezrela. „Vôbec nič,“ stihla som predbehnúť Malfoya. Akékoľvek kraviny by si vymyslel, Snape by strhol body len Chrabromilu. Určite by sa slečinka dobrovoľne nepriznala.

„Nie som si istý pravdivosťou vášho tvrdenia, slečna Potterová. Strhávam Slizolinu dvadsať bodov.“ Určite sme všetci vyzerali ako vyorané myši. „Za každého,“ dodal, keď si svojich študentov premeral pohľadom.

Tak ako sa objavil, tak sa aj vyparil. Ostali sme v chodbe, len mi traja, ohromení Snapovým čudným správaním. Opatrne som sa vyškrabala na nohy.

„Určite ho niekto očaroval,“ vypustil zo seba Malfoy. Crabbe a Goyle mu súhlasne prikyvovali.

„To by som si pozrela.“ Snape proti nejakej naivnej blondíne. Už to vidím pred sebou. Duel storočia. Tisícky divákov na tribúnach rozmiestnených okolo tých dvoch, čakajúcich len a len nato, ako blondína vyhrá a zo Snapa sa stane spravodlivá osoba s vždy umytými vlasmi a milým úsmevom...

Keď sa na mňa všetci traja pozreli zoširoka som sa usmiala. „Jednoducho má radšej mňa, ako teba Malfoy.“

„Čo?“

„Pápá, slečny. Odchádzam na ošetrovňu. Ak sa nemýlim, práve meškáte na elixíry.“

Zadržiavajúc smiech som sa od nich vzdialila.

„Je to trieštivá zlomenina. Bude chvíľu trvať, kým sa zahojí. Dva dni si ťa tu nechám.“

„Čo? Veď zmeškám metlobal,“ zaskučala som.

„Neviem, čo na tej hre vidíte, každého jedného hráča som tu mala najmenej dvakrát.“ Nesúhlasne točiac hlavou sa Madame Pomfreyová vydala do izby na konci ošetrovne.

„V žiadnom prípade tú ruku nenamáhajte,“ upozornila ma na záver a zabuchla za sebou dvere.

„Mohli ste mi aspoň povedať, čo tu mám tie dva dni robiť.“ Prehodila som sa na ľavý bok a zlomenú ruku opatrne položila vedľa seba. Čas na premýšľanie. Aké trápne.

„Hej. Čau Lily.“ Dnu vošla Lavender a neisto sa postavila ku mojej posteli.

Lenivo som nadvihla oči a napravila si vankúš.

„Chcela som sa ti ospravedlniť, za všetko.“

Prekvapene som zamrkala. „Vážne?“

„Správala som sa hlúpo. Vieš, vlastne to bolo len kvôli tomu, že som žiarlila.“

Sadla si ku mojím nohám a v rukách si začala skrúcať prameň vlasov.

„Je to hlúpe. Ale závidela som ti tvoje oči, tvoje vlasy, správanie. Bola si všetko, čo som chcela byť aj ja pevná, odhodlaná, nezložiteľná. Nehovor mi, že sú to všetko synonymá,“ zasmiala sa. „Vlastne ani neviem, za čo som ťa odsudzovala.“

„Tak fajn, odpustené,“ vykoktala som stále prekvapená jej divnou verziou ospravedlnenia.

„Vieš čo je zvláštne?“ spýtala sa na odchode. „Tvoje meno. Lily. Znamená to predsa ľalia, nie? Symbolizuje to nevinnosť a čistotu. Lenže ty si ako sukuba. Diabolsky červené vlasy a tie podmanivé zelené oči, ktoré lapia každého na ktorého sa pozrieš. Tvoji rodičia to meno rozhodne netrafili.“

„Nebola prvá sukuba Lilit?“ spýtala som sa prekvapene.

„Tak to potom všetko vysvetľuje,“ zamrmlala a opustila ošetrovňu.

Autor: rossie (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Lily Potterová 9. kapitola: