OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Lie for win II. Broken heart - 8. kapitola - Zlomená

01.12.2012 (11:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 2× • zobrazeno 1186×

8. kapitola

Zlomená

Pozrela som na Damonov skamenený výraz. Snažil sa tváriť chladne a nezaujato, no videla som, ako trpí.

„Ja... Damon... môžem to vysvetliť...“

„Neunúvaj sa.“ Na päte sa otočil a zatresol za sebou dvere.

Ešte hodnú chvíľu sa môj zrak upieral na dvere, snažila som sa samú seba presvedčiť, že to bol iba nejaký klam, že sa to naozaj nestalo. No opak bol pravdou.

Prichytil ma s Tylerom. Vedela som, že sa to stane. Mala som to očakávať. No ja som bola príliš zaslepená všetkými citmi aj k jednému aj k druhému, že som odmietala vidieť pravdu.

A teraz je koniec.

Do očí sa mi natisli slzy a ja som im nechala voľný priechod. Kolená sa mi podlomili a padla som k zemi.

Tyler na mňa hľadel, akoby nad niečím rozmýšľal. „Caroline, venuješ mi chvíľku?“ spýtal sa potichu.

Nesmelo som prikývla a snažila sa postaviť. Moje telo ale nevládalo. Zrazu sa zmenilo na úplný balvan a všetko ma začalo ťažiť.

Tyler ma podopieral, aby som nespadla znova. Videl utrpenie, ktoré prežívam.

„Ja... súhlasím s tým, čo si predtým navrhla. Skončíme to. Ubližuje ti to,“ vytlačil zo seba jedným dychom.

Ja som len naňho nechápavo hľadela.

„Ty... Tyler... to nemyslíš vážne?! Ale veď... pred chvíľou si vravel...“Nedokázala som zo seba vypotiť ani jednu súvislú vetu, pretože som ani sama nevedela, čo vlastne chcem povedať.

Jeho pohľad bol pevný. „Myslím to vážne. Ubližuješ sebe a ubližuješ aj nám. Všetci sme z toho zranení. Nedokážeš si vybrať, a preto ti to uľahčím. Ja končím.“

Po tvári mi slzy začali tiecť ešte vo väčších prúdoch. Prečo hovorí presne to, čo si celý čas ja myslím? Prečo to hovorí práve teraz, keď som stratila Damona? Chce, aby som trpela? O čo mu ide?

„Prečo to hovoríš práve teraz?“ spýtala som sa šeptom a odvrátila som od neho zrak.

Nadvihol obočie. „A kedy som ti to mal povedať? Ha? Teraz je na to tá pravá chvíľa. Ja som ti dal čas, nech sa rozhodneš. No nie som ochotný na teba čakať celú večnosť. Už nie. Čakal som. No čoho je veľa, toho je proste veľa. Necháp ma zle, Caroline, milujem ťa, na tom sa nič nezmení, no už dávno to nie je o mne a o tebe.“

Každé slovo, ktoré vypustil z úst, ma nesmierne zraňovalo. Bodalo ma do srdca a keď sa doň už raz zabodlo, nedokázala som sa zbaviť pocitu, že ja som tá, ktorá úplne všetko pokašľala. Na plnej čiare.

Ale mal pravdu. Bola to moja vina. To ja som sa proste nedokázala rozhodnúť.

Potiahla som nosom. „Ak to tak chceš.“

Prikývol. „Bude to to najlepšie, čo pre seba môžeme urobiť. Obaja môžeme znova začať.“

Preglgla som nasucho a snažila sa vyzerať vyrovnane. V hrdle mi navrela hrča a nevedela som, či budem môcť rozprávať bez toho, aby sa mi zlomil hlas.

Chvíľu som sa naňho dívala a snažila sa porozumieť jeho slovám.

Odkašľala som si. „Mal by si ísť, Tyler,“ zachripela som a odtiahla sa od neho. Rukou som sa podoprela o skriňu. Pre každý prípad.

Pozrel na mňa. „Zbohom, Caroline.“ Posledný krát sa ku mne pritiahol, pobozkal ma na čelo a bez slova pomaly odišiel z môjho domu. Z môjho života.

Sledovala som, kým som ho nestratila z dohľadu a potom som znova začala plakať.

„Prečo?“ nariekala som.

Prečo som len taká sprostá? Prečo som to všetko pohnojila? Prečo?! kričala som na seba v duchu. Po stene som sa zviezla dole a objala som si kolená.

Ale musím to vysvetliť Damonovi, zaumienila som si odrazu.

Utrela som si slzy a vynaložila všetky sily aby som sa dala dokopy. Aspoň na tú chvíľu, kým sa s Damonom nestretnem.

Postavila som sa a šla sa na seba pozrieť do zrkadla. Vyčarila som na tvári úsmev, no ten hneď vyhasol.

Roztrasenými rukami som si zobrala kľúče od auta a už som vyrážala preč. Na cestu. S presnosťou som vedela, kde teraz Damona nájdem. V Grille.

Zaparkovala som auto a ešte raz sa na seba pozrela do spätného zrkadla. Vystúpila som a vybrala sa dovnútra.

Damon sedel za barom a pri sebe mal fľašu. Zhlboka som sa nadýchla a vykročila smerom k nemu.

„Ahoj, Damon,“ šepla som. „Chcem sa s tebou porozprávať.“

Dvihol zrak od poloprázdneho pohárika a stretol sa svojimi očami s mojimi.

„Nemám záujem. Myslím, že to, čo som videl, mi stačilo.“

Nadýchla som sa a potiahla ho za ruku. „Chcem ti to vysvetliť. Vypočuj ma. Prosím!“

Vytrhol sa mi. „Nie! Nechcem počuť nič! Nestojím o tvoje klamstvá, Caroline! Už viac nie!“ skríkol po mne až sa všetci v bare otočili.

„Pozri... chápem, že som urobila chybu, ale ty by si to mal chápať asi najviac zo všetkých...“

Trpko sa zasmial. „Tak s tým na mňa nechoď. Dobre? Pri tebe som nikdy niečo také neurobil. A myslel som, že to isté môžem čakať aj od teba. No zmýlil som sa. Si iba ďalšia Elena!“

Tá posledná veta ma zranila najviac, ako mohla. Cítila som blížiace sa slzy, no zaprela som sa a nedovolila im predrať sa von.

„To si myslíš, Damon?“

„Myslím si toho ešte viac! Si úplne ako Elena, ďalšia kópia Katherine. Ide ti len o seba! Si úplne zbytočná. Najmä pre mňa!“ vykričal sa.

Vedela som, že celý Grill na nás upiera zrak.

„Dobre teda. Som rada, že si sa vyjadril,“ zachripela som a snažila sa nedať najavo, ako ma to dorazilo.

Stiahla som si z ruky prsteň a podala mu ho.

Otočila som sa na odchod. Počasie vonku úplne odzrkadľovalo moju náladu. Fúkal silný chladný vietor a obloha bola zatiahnutá. Čoskoro sa rozprší.

Nastúpila som do auta a zamierila som do lesa. K starému kostolu, pod ktorým je hrobka. Tam ma nikto hľadať nebude.

Auto som zaparkovala neďaleko, ale tak, aby si ho skoro nikto nevšimol a pomalým krokom som kráčala naprieč lesom.

Vietor sa hral s korunami stromov, sem tam som začula hromy a vo vzduchu bolo cítiť dážď.

Zastala som na mieste. Vzdychla som si a zaplavila ma nostalgia. Rýchlo som to ale všetko zahnala a vošla dovnútra. Bola tam tma  a chladno. To mi ale nevadilo. Môj zrak sa totiž dokázal veľmi dobre prispôsobiť aj na takéto podmienky.

Sadla som si na zem a oprela sa.

Konečne som nechala priechod všetkým slzám. Už sa mi to nechcelo v sebe dusiť. To, čo povedal Tyler bolelo, ale to, čo mi vykričal Damon do tváre, to ma zložilo.

Ako som sa mohla stať takou osobou? Čo to do mňa vlastne vošlo? Nikdy som takéto veci nerobila, tak prečo teraz? rozmýšľala som.

No to, čo som spravila, už neodčiním. Zaslúžila som si to. Tak čo si budem klamať. Je to moja vina a teraz za to budem trpieť.

Vtom som začula akýsi zvuk. V sekunde som vyskočila na nohy a utrela si slzy.

Dostal sa ku mne ľudský pach. človek môže, preboha, vedieť o tomto mieste? Prebleslo mi hlavou a čakala som, kto sem vojde.

Keď som zbadala tú postavu, na sekundu ma zamrazilo a až vtedy som si uvedomila, že pištoľ som nechala doma.

„Hector.“Aký

Na jeho tvári sa usadil úsmev. „Ahoj, Caroline. Mám taký pocit, že minule sme niečo nedokončili.“ Odhrnul bundu a odhalil drevený kolík, ktorý tam mal.

Stuhla som, no potom som sa zamyslela. Ten kolík znamená koniec všetkým mojím problémom.

Postavila som sa oproti nemu. „Do toho. Poslúž si.“

Nechápavo na mňa pozrel. „Čože? Ani sa nepokúsiš ma zabiť?“

Pokrčila som plecami. „A na čo? Nemá zmysel utekať.“

Hector vybral kolík a podišiel ku mne. „Vieš, čakal som viac. Myslel som, že je v tebe nejaké odhodlanie.“

„Tak čo už. Sklamala som veľa ľudí. Ty si len ďalší na zozname. Typujem aj, že posledný.“

„To áno.“

A zapichol do mňa kolík.

Ťažko som sa nadýchla a začala som cúvať dozadu. Spadla som na zem a dychčala som. On sa na mňa len z výšky usmieval.

No vtom sem vbehol niekto ďalší. Tentokrát to bol ale upír. Schytil Hectora a odhodil ho preč. Sklonil sa ku mne a vybral mi kolík z tela.

„Stefan,“ vydýchal som ťažko.

Pozrel mi do očí a zahryzol si do zápästia. „Napi sa. Zachráni ťa to. Netrafil srdce. Len sa oň obtrel.“

Ja som ale pokrútila hlavou. „Tak ma zabi, Stefan,“ požiadala som.

„Čože? Caroline, nie!“ Silou mi natlačil ruku k ústam a do tela sa mi okamžite začala liať krv.

Odtiahol mi zápästie od úst a šiel k Hectorovi. Nadvihol ho pol metra nad zem.

„A čo urobím s tebou?“

Trepol mu hlavu o stenu a Hector upadol do bezvedomia. Stefan ku mne podišiel a zobral ma na ruky.

„Ideme domov,“ zašepkal.

Tak čo na to hovoríte? Troška smutná časť, no dpfam, že sa tešíte na ďalšiu. No a tu máme obrázok:

Takže Damon neodpustil Caroline a Stefan ju zachránil. Ako mu poďakuje? A poďakuje mu vôbec? Ako bude Caroline znášať fakt, že ju už nikto nemá rád?

A čo sa stane u Damona doma?

Kapitola sa bude volať: Oporný bod

No a túto kapitolu by som chcela venovať Leainka za to, že mi poradila s vyberaním mena pre jednu z nových postáv, s ktorou sa už onedlho stretneme. Takže pre teba.

Prosím vás o nejaký ten komentár, pretože mi to pomôže dozvedieť sa váš názor a očakávania.

Vaša Perla :)

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Lie for win II. Broken heart - 8. kapitola - Zlomená: