OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Lie for win II. Broken heart - 5. kapitola - Čo to so mnou je?

09.11.2012 (20:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 7× • zobrazeno 1390×

5. kapitola

Čo to so mnou je?

Natiahla som ruku a chcela sa pritiahnuť k Damonovi. No miesto, na ktorom mal ležať, bolo prázdne.

Otvorila som oči a pozrela sa vedľa seba. Nikto tam neležal. Jeho miesto bolo prázdne.

Postavila som sa a zabalila sa do deky. V celej izbe nikoho nebolo. Len ja.

Vyšla som z izby a zamierila som do obývačky. Našla som Damona ako do seba nalial pohárik.

„Dobrá ránko.“ Usmiala som sa naňho a objala ho zozadu.

Vyčaril silený úsmev a myslel si, že na to neprídem. „Čo sa deje, Damon? Povedz mi to, prosím.“

Vzdychol si.

„Nič, zlatko. Ja len že... vôbec tomu nerozumiem. No čo už. Stefan ma čaká vonku tak už pomaly pôjdem. Ty si choď ešte pospať, drahá.“

Nadvihla som obočie. „Damon... prečo sa na to nevykašleš? Bože... bolo to proste len niečo čudné. Kašli na to.“ Snažila som sa ho odradiť od tej cesty, no on len zaryto krútil hlavou.

Vzdychla som si. „Damon, s tebou je to také ťažké!“

Chytil ma za zápästie a naštvane na mňa pozrel. „čo je so mnou ťažké? Skoro nás zabili a silný upír sa z toho nevedel dostať, no ty...“ ukázal na moju maličkosť, „si sa odtiaľto dostala len tak!“

Vymanila som sa z jeho zovretia a pošúchala si zápästie. „Si v poriadku? Nezdá sa ti, že začínaš byť dosť... opatrovnícky? To sa ti nepodobá, Damon.“

Prižmúril oči. „Záleží mi na tebe.“

Otočil sa mi chrbtom a bez slova odišiel preč.

Dupla som si nohou a hľadela za ním až kým za sebou netresol dvere. Bolo to... no jasné, typický Damon! Niečo ma zarážalo na jeho chovaní. No v tú chvíľu mi neprišlo na myseľ, čo to bolo.

Prešla som naspäť do izby a napúšťala si vaňu. Toto možno potrebujem. Znova vypnúť.

Peny v nej naberala na hustote a mne sa na perách objavil jemný úsmev, keď som zacítila krásnu vôňu mandarínky. Bolo to upokojujúce.

Ľahla som si do plnej vane a hlboko vzdychla. Všetky svaly sa pomaly začali uvoľňovať a myseľ sa ničím nezaťažovala.

Ležala som pokojne a uvoľnene. Oči sa mi zavreli a začali snívať.

Pohľad Damona:

„Takže kam zamierime, braček?“ spýtal som sa Stefana, keď sme boli na kilometre od Mystic Falls.

„Pôjdeme za jednou čarodejnicou. Ona by nás mala zaviesť do archívov,“ vysvetlil mi.

Nadvihol som obočie a čakal na bližšie informácie. „Braček, špecifikuj.“

Vzdychol si. „Tá čarodejnica má množstvo čarodejníckych kníh, až si z nich spravila taký malý archív. A ona samotná oplýva veľkými znalosťami. Už chápeš?“

Prikývol som a sústredil sa na cestu. Len už nech tam budeme. Pomyslel som si.

Veľmi som sa bál o Caroline. To, čo ona dokázala, je proste nepochopiteľné. A nevysvetliteľné. Aspoň pre mňa a aspoň teraz.

Caroline. Čo asi teraz robí? Čo sa s ňou deje? Keby som to len vedel. Ale ja jej pomôžem.

Pohľad Caroline:

Vyšla som z vane a obliekla sa.

Niekto zazvonil. Kto to len môže byť? Pomyslela som si cestou k dverám.

Keď som otvorila dvere, do brucha sa mi niečo zarylo.

„Dobrý deň, Caroline.“ Usmial sa na mňa Hector a potisol ma dovnútra.

Spadla som na zem. Mala som v bruchu zapichnutý kolík. V sekunde som ho však vybrala a vycerila zuby, že sa mu zahryznem do krku, keď mi do tela pustil železník.

„Musíme sa vyrovnať za minule,“ šepol mi do ucha a hodil ma o zem.

Cítila som, ako moje telo vypovedá službu, no ja som nechcela zavrieť oči. Bolo to nebezpečné. Určite ma zabije. Ježiš... toto nemôže byť koniec! Teraz, keď sme sa s Damonom nepohodli?

Pozrela som mu do očí a ona si vybral spoza opasku drevený kôl. Prebodávala som ho pohľadom, no nebola som schopná pohybu.

„To je za Richarda. Bol to môj dobrý kamarát.“

Zavrela som oči, no nič sa nedialo. Ucítila som prudký závan vetra a Hector letel celou halou až do obývačky.

Otočila som sa a pozrela sa, kde pristál. Na mäkkom. No... prečo musia mať všetci šťastie, len ja nikdy?

Niekto ma zobral do náruče.

„Tyler?“ šepla som neveriacky. „Čo tu robíš?“ zachripela som.

Usmial sa a rozbehol sa so mnou na poschodie. Uložil ma do postele. „Ostaň tu. Ja si to s ním vybavím.“ A kým som stihla odporovať, bol preč.

Tyler! Skríkla som, ale len v duchu. Nemala som sily. Šaty som mala úplne roztrhané a kvôli železníku som ešte stále krvácala. Železník nabúral môj obnovovací systém a rana sa mi nechcela zahojiť.

Začala som sťažka dýchať a ruku si pridržiavala stále na rane. Do frasa! Nemôžem tam Tylera len tak nechať!

Začula som rinčanie skla a prudký náraz. Potom už len ticho. Nič.

Balkónové dvere sa prudko otvorili a do izby zavial studený vietor. No nielen vietor. Niekto s ním. Zľakla som sa a spadla z postele. Zašila som sa pod ňu a sledovala kroky.

Ježiš! Ako hlboko som to klesla, že sa schovávam pod posteľou? Veď som upírka! Prebleslo mi hlavou.

„Caroline, kde si?“ ozvalo sa odo dverí.

Vydýchla som si. Tyler. Vyšla som spod postele a snažila sa postaviť. Nechcela som aby videl, že som zranená. Rukou som si stále tlačila na ranu, ktorá sa nie a nie zahojiť. Do čerta, čo k tomu železníku dal?

„Ten sviniar utiekol,“ vysvetlil a podišiel ku mne. Pozrel mi do očí. „Stalo sa ti niečo? Veľmi ti ublížil?“ Chytil mi jednu ruku a zobral ju do svojej. No do nosa mu hneď udrel pach krvi a pozrel sa na moje zranenie.

„Prečo sa nehojí?“

Pokrčila som plecami. „Neviem. Nič to nie je. Dám si krv a budem v poriadku,“ uisťovala som ho, no on mi očividne neveril.

Posadil ma na posteľ a v sekunde bol preč. Keď sa vrátil, mal ju už aj naliatu v pohári. Sadol si vedľa mňa a podal mi ju.

„Nech sa páči.“

Siahla som po poháriku a napila sa.

Krv mi stiekla do hrdla a všetko sa začalo hojiť. Rana na bruchu sa začala zatvárať a krv už netiekla.

Sila železníka vymizla a ja som sa cítila ako znovuzrodená.

Oprela som si hlavu o Tylerove plece. „Ďakujem. Za záchranu.“

„Kedykoľvek.“

Na perách mi ostala kvapka krvi. Tyler si to všimol.

Naklonil sa ku mne a jemne sa svojimi perami prisal na tie moje. Ruku mi vplietol do vlasov a zvalil ma na posteľ. Prázdny pohár mi vypadol z rúk a spadol na zem. Nerozbil sa.

Najprv som nevedela, čo robiť a tak som mu len veľmi jemne začala bozky oplácať. No potom... keď mi prešiel rukou od krku až k stehnu, mi celým telom prešla elektrina.

Pritiahla som si jeho tvár k svojej a začala lačne hľadať jeho pery. Keď som ich konečne našla, vpila som sa do nich.

Tyler vôbec neprotestoval, ba naopak. Akoby práve na to čakal. Strhol zo mňa šaty. Prevalila som sa naňho a usmiala sa.

„Ako si mi chýbal,“ šepkala som mu roztúžene do ucha, kým on ma bozkával na krku a hrudi.

„Aj ty mne.“

Dotkla som sa jeho brucha a pomaly mu začala posúvať tričko vyššie a vyššie. Svaly na jeho tele boli rovnaké, na aké som si pamätala. Nič sa nezmenilo, no možno ešte pridal troška na svalovej hmote.

Vyzliekla som mu tričko a potom sa už len poddávala jeho krásnym, nežným bozkom...

Pohľad na Bonnie:

Čarodejnica z rodu Bennetovcov vystúpila z auta. No predtým, než sa rozhodla zaklopať na dvere, kde býva Jeremy, zamyslela sa. Je dobré po tom, ako Elena odišla, vyrušovať ho? Nemusí sa ešte stále spamätávať? Následne len pokrútila hlavou a nebojácne zaklopala.

Počula kroky vedúce dole schodmi a následne sa dvere otvorili. Stál v nich Jeremy Gilbert, len v spodnej bielizni. Keď zbadal Bonnie, vytreštil oči najviac ako sa len dalo.

Odkašľal si. „Ahoj, Bonnie. Ehm... čo ťa sem privádza?“ zachripel neisto. Nechcel aby mladá čarodejnica odhalila jeho tajomstvo. Myseľ mu v sekunde zablúdila hore do jeho izby, kde na posteli leží mladá April Youngová, jeho dlhoročná kamarátka, teraz... možno aj niečo viac.

Bonnie sa mu vrhla do náručia. „Ahoj. Myslela som... že potrebuješ rozptýlenie. Vieš, od všetkého, čo sa teraz nedávno stalo s Elenou.“

Jeremy ju jemne objal a prijal jej útechu. No čo má teraz robiť? Nechce povedať Bonnie nie, ale nemôže dovoliť, aby sa stretla s April, pretože by jej ublížil. Znova.

„Mno... ďakujem. Cením si to, vážne.“

„No tak čo, podnikneme niečo?“ Šibalsky sa usmiala a v očiach jej zahoreli malé plamienky neposlušnosti.

Nečakala na Jeremyho odpoveď, schytila ho za ruku a ťahala ho hore do jeho izby.

Dvere sa otvorili a... Bonnie ostala zarazene stáť vo dverách, hľadiac na manželskú posteľ, v ktorej ležala mladá dievčina s havraními vlasmi.

„Čo... čo to... má znamenať?“ Dostala zo seba po chvíli.

Jeremy sklonil hlavu a snažil sa odvrátiť zrak. Bonnie sa do očí nahrnuli slzy. „Vieš čo? Nechcem to ani počuť!“ skríkla po ňom a hneď vybehla preč. Mladý Gilbert chcel ísť za ňou, no zastavil sa na schodoch. Čo by jej povedal?

Uslzená Bonnie si sadla za volant svojho auta a namierila si to k Salvatorovcom. Ak ju niekto pochopí, tak je to určite Caroline. Tá by to tiež nestrpela.

Za niekoľko minút už pneumatiky stáli pred ich sídlom. Zronená Bonnie pomaly vystúpila a šla dovnútra.

„Caroline? Si tu?“ zvolala do prázdna.

Na odpoveď dlho nečakala. Niekto zletel dole schodmi a už sa pred Bonnie leskli blond vlasy.

„Ahoj, nečakala som ťa tu. Čo tu...“ No na viac sa nezmohla, pretože zbadala jej červené oči. Došlo jej, že určite bola pre Jeremymu.

Čarodejnica sa jej hodila okolo krku a začala vzlykať. „Caroline... on... on...“ Ale súvislú vetu zo seba nedostala.

„Čššš... to bude dobré,“ tíšila ju upírka.

Zrazu sa ozvali kroky, že niekto schádza dole schodmi. Do haly vošiel Tyler, iba v spodnej časti odevu.

„Ou. Myslel som...“

Bonnie odstúpila od Caroline a neveriacky na ňu pozrela. „Ty... on... vy?“ Začala koktať, lebo nevedela, čo skôr povedať.

„Vyzerá to, že sme v háji,“ skonštatovala Caroline.

Pohľad Damona:

Prehľadával som každú jednu knihu, no v žiadnej som nenašiel nič nápomocné. „Esmia, ako je možné, že si o tom ešte nepočula?“ pýtal sa Stefan starej a mocnej čarodejnice, ktorá nás zaviedla sem, do katakomb jej sídla a ukázala nám všetky čarodejnícke knihy.

Tá len pokrčila plecami. „Nie veľa vecí sa stávajú každý deň, Stefan. Možno jeho priateľka prebudila niečo, čo bolo už dlhé storočia skryté. Niečo, s čím som sa ani ja ešte nestretla.“

Potom som už ich rozhovor nepočúval. Začul som nejaký škripot dvier a hneď na to klopkajúce opätky, ktoré schádzajú dole schodmi.

„Kto sem ide? Veď o tomto mieste nikto nevie.“ Začudovala sa Esmia, no to som už ja videl postavu ženy.

„Katherine,“ vydýchli sme so Stefanom naraz.

Na tvári sa jej objavil mačací úsmev. „Ahojte, chlapci.“ Prešla okolo mňa a vybrala jednu knihu z police. Hodila mi ju. „Dopočula som sa, čo sa stalo. Tak a tu nájdeš vysvetlenie. Strana 856,“ nadiktovala mi a oprela sa o stenu.

Stefan sa jej hneď začal niečo vypytovať, no ja som začal listovať a čítať.

Keď som zbadal, čo tam bolo napísané, hneď ma streklo.

„Tak to je... dosť zlé.“

 Na začiatok jeden obrázoček, ako vždy:

No čo? Páčilo sa vám to? Teraz sa nám to začína riadne zamotávať a prichádza jeden malý problém. Čo sa Damon dozvedel? A povie to Caroline? Ako sa vlastne rozhodne? Nechá si to pre seba, alebo bude taký že chce Caroline povedať, do čoho sa zamotala?

No to všetko sa dozviete v 6. kapitole s názvom: Zmätená myseľ

No a túto kapitolu by som chcela venovať všetkým, ktorí hlasovali o naj poviedku.(Samozrejme aj všetkým, ktorí to čítajú.) Myslela som, že ste na ňu už zabudli a keďže som to nechávala bokom, dostávam sa k tomu až teraz, nečakala som to a keď som si pozrela článok, úplne ma to zaskočilo. Takže vám ďakujem a dúfam, že to so mnou nevzdáte.

Vaša Perla :)

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Lie for win II. Broken heart - 5. kapitola - Čo to so mnou je?: