OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Lie for win II. Broken heart - 22. kapitola - Love game

25.12.2012 (09:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 8× • zobrazeno 1375×

22. kapitola

Love game

Pohľad Rosemary:

Vošla som do Grillu a hneď v dverách som zbadala jedného z Pôvodných. Pri bare sedel vysmiaty Kol a popíjal. Vôbec mu nevadilo, že je sám.

Rýchlo ma zaregistroval a usmial sa na mňa. S vystretou hlavou som len okolo neho prešla a sadla si o dve stoličky ďalej.

Presadol si bližšie ku mne.

„Tak čo, šichta skončila?“

Prevrátila som očami. Čo to je za debila?

Postavila som sa a odpochodovala od neho preč. Namierila som si to k biliardovému stolu, že si zahrám. Nehrala som to ešte, ale všetko raz treba skúsiť.

Mohla som si ale domyslieť, že ten kretén pôjde za mnou. Zobral si jednu palicu a oprel sa o ňu.

„Zahráme si, zlatko?“ Usmial sa. „Samozrejme, ak sa nebojíš prehry.“

Kyslo som sa usmiala. „A čo ty?“

„Tak teda môžeme ísť na to.“

A zahájil to tým, že urobil prvý ťah.

Pohľad Eleny:

Prechádzala som sa po cintoríne. Ako dlho som tu už nebola! Vzdychla som si v duchu.

Zastavila som sa až na konci, pri hrobe mojich rodičov. Do očí sa mi tisli slzy a chcela som plakať.

Cítila som sa mizerne. Tak mi chýbajú.

„Potrebujem vás,“ zamrmlala som a nechala slzám voľný priechod. Musím to dať zo seba predsa von.

Položila som na hrob jednu červenú ružu.

„Ľúbim vás,“ pošepla som a so smútkom som vykročila k ďalším hrobom. Tiež dobre známym.

Pozrela som na meno, ktoré bolo vytesané na jednom pomníku.

Jenna Summers.

Teta Jenna. Ako mi tu len chýbaš. Ty si bola stále tá, ktorá ma usmernila, ktorá mi poradila a držala ma v realite. Pomyslela som si a aj jej položila na hrob ružu.

Hneď vedľa bol ale ďalší hrob a síce v ňom neležal človek mne veľmi blízky, bol pre mňa dôležitý.

John Gilbert.

Môj biologický otec. Nenapadali ma síce milé slová, ktoré by som o ňom mohla rozprávať, no bol to on, kto mi zachránil život pred tým, aby sa zo mňa stál upír. Len škoda, že tomu nešlo zabrániť úplne.

Keď som sa konečne vyplakala, vybrala som sa preč z cintorína. Netreba to preháňať. Možno tu nejaký čas s Kolom pobudnem.

Zišla som malým kopčekom a zastavila sa.

Pozrela som pred seba na strom. Bol to ten, pri ktorom som stretla Stefana. To ma donútilo usmiať sa. Pamätala som si to, akoby to bolo včera.

Prešla som bližšie a oprela sa oň.

„Keby sa dal vrátiť čas,“ zaželala som si.

„Tiež o tom často uvažujem,“ poznamenal Stefan, ktorý stál obďaleč.

Mykla som sebou a pozrela naňho.

„Stefan?“ zašepkala som prekvapene.

Hneď som čakala, že sa mi vybaví nenávisť, ktorú som k nemu cítila. No nič neprichádzalo. Žiadna nenávisť... len spomienky.

„Ako sa cítiš?“ spýtal sa a s rukami vo vreckách podišiel bližšie.

Zavrtela som hlavou. „Ja... neviem, čo cítim. Myslela som, že keď ťa uvidím, budem ťa nenávidieť, ale...“ Hlas sa mi zlomil. „Spomínam, ako som ťa milovala. A neviem, ale príde mi to... také reálne. Skutočné...“

Chytil mi ruku a zovrel ju vo svojej. „Bolo to skutočné. Ja...“ oblizol si pery a sklonil hlavu. „Myslel som, že milujem Katherine. Ale... aj cez to všetko som vedel, že k tebe niečo cítim. Aj keď som ťa nenávidel. Bolo to klamstvo.“

Znova som chcela plakať. Chcela som vrátiť čas. Tak, ako ešte nikdy predtým.

Rozklepane som sa k nemu priblížila ešte bližšie. Rukami som sa dotkla tých jeho a prechádzala po jeho svalnatých pleciach.

Triasla som sa a hľadela mu do očí. Nevedela som, či to, čo chcem urobiť, je správne.

Postavila som sa na špičky a jemne sa perami dotkla tých jeho. Stefan napol svaly, ale neodtiahol sa.

Rukami ma chytil za pás a pridržal ma v bozku, ktorý mi opätoval. Naše pery skúmali druhé a obaja sme chceli prísť na to, čo to v nás vyvoláva.

Po chvíli som sa odtiahla a konečne otvorila oči. Sledovala som ho pozorne. Nastalo hrobové ticho, ktoré potom jeden z nás konečne prerušil.

„Ja... asi ťa... asi ťa stále milujem.“

Pohľad Damona:

„Dhelia?“ vytriešťal som oči na čarodejnicu, ktorá akoby ani o deň nezostarla. Vyzerala úplne ako vtedy, až na to, že teraz bola krajšia. Stredne dlhé, strapaté, tmavo-hnedé až čierne vlasy jej nádherne zvýraznili krásne oči, ktoré sa jagali v slnku na modro, hoc inak tam bola aj jemná zelená farba. Ostal som úžasnom bez seba.

Dhelia preglgla.

„Čo tu robíš, Damon?“ hlesla.

„Prišiel som pre pomoc k jednej mocnej čarodejnici..“

„Kto ťa poslal?“ skočila mi do reči.

„Klaus,“ odvetil som a pritom mene preglgla. „Potrebujem kúzlo.“

Dhelia si dala ruky vbok a zasmiala sa. Oči jej horeli šibalstvom.

„A prečo by som to robila? To si tu len tak napochoduješ a myslíš, že ja ti pomôžem? Potom všetkom, čo si mi urobil?!“ Tvár jej sčervenela od zlosti.

„Ja?!“ Nadvihol som obočie. „Ty si ma chcela predsa zabiť! Aj Philipa! A skoro sa ti to podarilo!“

Dhelia ma prebodávala pohľadom. „Rozhrýzol si mi krk! Zomrela by som nebyť...“ Rýchlo stíchla.

„Nebyť koho?“ zaujímalo ma a podišiel som bližšie.

Jediné, čo nás teraz delilo, bol pult.

Usmiala sa a prekrížila si ruky na prsiach. „To by si chcel vedieť, čo?“

V sekunde som ju chytil pod krk. „Hovor!“

Prižmúrila oči a zadívala sa uprene do mojich.

Zacítil som v mozgu prasknutie. Dalo by sa to zniesť, ale hneď ho nasledovala ďalšie... a ďalšie.

Pustil som ju a chytil si spánky. Strašne to bolelo. Kolená sa mi podlomili a ja som klesol k zemi.

„Prestaň!“ precedil som pomedzi zuby.

Všetko ustalo. Pálivá bolesť sa vytratila a ja som si mohol vydýchnuť a postaviť sa.

Oblízal som si pery. „Dhelia, potrebujem tvoju pomoc. Je to otázka života a smrti.“

Pomaly prešla ku mne a už nás nedelilo nič.

Vtom ale urobila niečo, čo som naozaj nečakal. Rukami ma oblapila okolo krku a pritiahla si moje pery k sebe. Vášnivo ma pobozkala.

Pohľad Caroline:

Cítila som dotyk. Jemný, šteklivý dotyk na mojej pokožke. Otvorila som oči a nad sebou som videla Klausovu tvár.

Mykla som sebou a on odtiahol ruku. Pritom si len mierne sklamane vzdychol.

Chcela som sa postaviť, ale Klaus ma okamžite chytil.

„Ostaneš ležať v posteli,“ uprene mi pozrel do očí. Hľadela som naňho a nezmohla som sa na nič iné, ako prikývnuť.

Nadvihla som sa trošku, ale ostala som ležať.

„Tak a teraz by sme sa mohli porozprávať,“ nadhodil tému.

Pretočila som očami. „Nemám na teba náladu.“

Zasmial sa. „Pokúsila si sa ma zabiť a chceš mi povedať, že sa so mnou nechceš rozprávať?“

Spravila som grimasu. „No... asi tak.“

„Ale aj tak sa budeme rozprávať. Ja som ten, čo tu velí. Aby si na to nezabudla,“ pripomenul.

„Nie si môj šéf. Nie som jeden z tvojich hybridov, aby si mi mohol rozkazovať,“ odfrkla som.

„Caroline, záleží mi na tebe. Chcem ti len dobre. Prečo to nevidíš?“ Začal.

Prekrížila som si ruky na prsiach.

„Prečo nevidíš, že mi je bez teba dobre? Mám Damona.“

Pretočil očami. „Vidíš ho niekde? Hm? Kde je? Mal by tu byť a starať sa o teba. No on tu nie je, Caroline. Ja áno. A už ťa nenechám.“

Pozrela som naňho. „Klaus, ak by ti išlo o moje dobro, neovplyvňoval by si ma,“ podotkla som.

„Inak by si sa so mnou nerozprávala.“

„Ani teraz nechcem, no nemám na výber. A okrem toho, som od krvi. Musím sa umyť. Ale ty zas očividne znova myslíš len na to, čo chceš ty,“ uštipačne som povedala.

Znova mi pozrel do očí.

„Môžeš vstať.“

A bol ticho. Oprel sa v kresle a sledoval, ako stávam z postele. Pomaly som prešla do kúpeľne k umývadlu a začala som si umývať tvár. Začula som Klausove kroky a znova bol pri mne. Stál tesne za mnou.

Cítila som jeho pohľad na sebe, no snažila som sa nevšímať si ho. Nešlo to. Dotkol sa môjho chrbta a prstom išiel vyššie.

Okamžite som sa vystrela.

„Klaus, čo to robíš?“ spýtala som sa šeptom a hľadela na jeho odraz v zrkadle.

Druhou rukou mi chytil koniec trička na páse a nadvihol ho.

Na mieste, kde sa ma dotkol, mi naskočila husia koža a jemne mnou prebehla elektrina.

Opatrne, dávajúc pozor na každý svoj pohyb mi ho vyzliekol. Oblapil ma svojimi rukami a začal mi prechádzať po bruchu.

Nemala som silu vzdorovať.

Vtom niekto zazvonil. Odtiahla som sa a oživla som.

„Kto to môže byť?“ zamyslela som sa a zbehla som dole. Bola som taká rozrušená z Klausa, až som si zabudla obliecť tričko a šla som len v podprsenke.

Otvorila som dvere a v nich stál stredne vysoký muž v obleku. Príliš verejný na toto mesto.

„Dobrý deň, môžem vám pomôcť?“ zaujímalo ma s úsmevom.

On sa usmial tiež. „Caroline Forbesová?“ kontroloval si.

Prikývla som.

Vošiel dovnútra a zavrel za sebou dvere. „Chcel by som sa s vami porozprávať.“

„Smiem vedieť vaše meno?“

Odkašľal si a podal mi ruku.

„Volám sa Philip.“

Druhou rukou siahol za opasok a vytiahol odtiaľ drevený kolík.

Vytreštila som oči a hneď som sa vzdialila. V druhej ruke už držal zbraň a začal po mne strieľať drevené guľky.

Jedna mi prešla cez rameno a ja som skríkla. Ďalšiu mi strelil do nohy a ja som spadla na zem.

„Bolo to rýchlejšie, ako som čakal,“ zamrmlal si a podišiel ku mne.

Preglgla som a sledovala ho s kolíkom v ruke ako sa ku mne skláňal.

„Klaus!“ zapišťala som, keď napriahol ruku, že mi ho zapichne do srdca. Zavrela som oči a nechcela sa na to dívať.

Miestnosťou zasvišťal Klaus a strhol Philipa odo mňa preč. Rýchlo som sa postavila a sledovala, čo sa deje.

Philip zanadával a počula som, ako zapichol kôl do Klausa. Potom sa postavil. Trafil sa mu presne do srdca. Usmial sa.

„Aspoň jeden.“ A rozbehol sa preč.

Aj keby som ho chcela naháňať, vyšiel z domu rýchlejšie. Pribehla som ku Klausovi a vytiahla ten kôl.

Kľačala som pri ňom. Zhlboka sa nadýchol a rukou ma pohladil po líci.

„Milujem ťa, Caroline,“ pošepol mi.

Páčila sa vám táto kapitola? Povedala som si, že keďže sa nám to končí, nebudeme sa zaoberať len Caroline, ale dáme priestor aj iným. Dúfam, že vám to nevadí.

Čo nás čaká v ďalšej kapitole? No... Klaus priznal farbu a snaží sa Caroline vynoriť spomienky na dobu, keď bol v Tylerovom tele. Ozve sa v nej cit a opätuje mu lásku?

Damon a Dhelia spomínajú na staré časy. Pokúsi sa ho znova zabiť?

Elena a Stefan. Kapitola samá o sebe. Kto sa priznal s citmy? No a čo Kol s Rosemary? Vzdá to, alebo sa bude pokúšať ju dobyť, tak ako jeho brat Caroline?

Kapitola sa bude volať: Spomienky

No a kapitola venovaná Ajka. Komentuje každú časť a stále ma komentármi poteší alebo mi vnukne nápad. Takže pre teba a dúfam, že sa kapitola páčila.

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Lie for win II. Broken heart - 22. kapitola - Love game: