OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Lie for win II. Broken heart - 21. kapitola - Moja šanca

24.12.2012 (08:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 5× • zobrazeno 1253×

21. kapitola

Moja šanca

„Kto je, do čerta, toto?“ ozvalo sa zhora.

Vtedy som si spomenula, že v dome je aj Rosemary. „Do šľaka!“ zamrmlala som a v sekunde som nabehla do izby.

Elena ma nasledovala. Vo dverách ostala stáť hľadiac raz na mňa a potom na moju vernú kópiu.

Kol bol tiež úplne zaskočený. Očividne čakal veľa, ale toto vôbec nie.

„To je Rosemary,“ predstavila som ju a prevládala sa, aby som sa neusmiala.

Bolo zvláštne vidieť tie ich nechápajúce pohľady. Dokonca ani Kola nenapadala žiadna slizká pripomienka.

„Odkedy máš dvojča?“  zaujímalo Kola a dookola si obzeral Rosemary.

Tá len nadvihla obočie. „Nie som duch, neboj sa, fešák. Som skutočná,“ uistila ho dosť kyslo.

Ostal zaskočený. Na takýto prístup asi nebol zvyknutý.

„To je nadlho. A nemám záujem to práve tebe vešať na nos,“ poznamenala som a chcela sa ho zbaviť. Čo tu vlastne robí?

„Elena, prečo tu je vlastne Kol?“

Keď som na ňu pozrela, okamžite odvrátila zrak. Kol prešiel k nej a chytil ju za pás. Hneď mi všetko došlo.

„Aha.“ Bolo jediné, čo som dokázala na to povedať. Toto som teda nečakala.

„Caroline, nejdeme do Grillu?“ navrhla mi Elena, aby aspoň na chvíľu zahovorila tému.

Zasmiala som sa. „Nemôžem, Elena. Možno keď sa...“ pozrela som na Kola, „jeho brat spamätá, tak budem môcť.“

Elena nechápavo hľadela.

„Klaus urobil niečo, čo mi bráni vyjsť von z domu. Akoby nejakú priehľadnú bariéru,“ vysvetlila som a sadla si na posteľ. „A teraz som tu uväznená.“

Kol sa začal smiať.

„Čo tu je smiešne?“ pozrela naňho Rosemary a pretočila očami.

„Braček si z nej urobil vtáčika v klietke,“ vysvetlil a ďalej sa na tom smial.

Zmrazila som ho pohľadom. „Ešte raz niečo také povedz a prisahám, že ti rozbijem ksicht,“ zavrčala som.

Elena sklonila hlavu. „Niečo teda vymyslíme, Caroline. Ale teraz sa idem poobzerať po meste.“ Pokúsila sa o úsmev a ja som ju podporila.

Pohľad Klausa:

Zavrel som za sebou dvere a prešiel som do obývačky v mojom dome. Stále bol v dobrom stave.

„Tak čo, Klaus? Vychádza ti zatiaľ plán?“ spýtal sa Dean, opierajúci sa o zárubňu.

To ma donútilo k úsmevu.

„Ako sa to vezme. Myslím, že keď som teraz poslal Damona preč, mám ju len pre seba. Samozrejme, neprijme ma ako predtým. Je strašne tvrdohlavá. Akoby zabudla na to, čo bolo predtým,“ odvetil som, no rozprával som to skôr sebe ako jemu.

Dean, keďže je môj hybrid, nič nikomu nepovie.
„Nemal by si ísť za ňou?“

Postavil som sa a prešiel k nemu.

„To je veľmi dobrý nápad.“

Pohľad Caroline:

Elena aj Kol odišli. Znova som tu ostala len ja a Rosemary. Ona sedela hore v Stefanovej izbe a ja dole v obývačke. V ruke som držala whisky a pila. Veď čo iné som mala robiť?

Začula som otváranie dverí a hneď na to kroky približujúce sa do obývačky. Vo dverách sa zjavil Klaus.

Jeho tvár zdobil úsmev a ja som si spomenula na Kolove slová. Naozaj si zo mňa urobil vtáčika v klietke?

„Ahoj, Caroline,“ pozdravil zdvorilo a viac sa priblížim.

„Čo tu chceš?“ spýtala som sa nevrlo. „Prišiel si ma skontrolovať?“

Sadol si oproti mne a uprene na mňa pozrel. Potom len vzdychol a oprel sa.

„Ale no tak, Caroline! Je to len pre tvoje dobro! Tu nemáš pokušenie nikoho zabiť!“

„A odkedy sa staráš, koho zabijem a koho nie?“ spýtala som sa uštipačne.

„Pretože mi na tebe záleží!“

Preglgla som a na to som nemala odpoveď. Moja nenávisť sa menila na niečo iné.

„Odkedy ti záleží na niekom inom, ako tvojich hybridoch?“ vysúkala som zo seba, aby som sa nemusela zaoberať myšlienkami na tému, čo k nemu cítim.

Ale aj tak ma to trápilo. A veľmi.

Prižmúril oči. „To si naozaj myslíš, že som bezcitný?“

„Áno!“ odvetila som, trocha ostrejšie, ako som pôvodne plánovala.

„Tak aké máš vysvetlenie na to, ako som ťa vtedy zachránil pred Alaricom? Mohol som ťa v pokoji nechať zomrieť a utiecť niekam preč do bezpečia. No ostal som. Kvôli tebe. To je ti málo?!“

Vyzeral naštvane. Nechcel dávať svoje pocity na povrch. Ale ja tiež nie.

„Odišiel si. Zo strachu si zbabelo odišiel. A to, že som tu ostala, ti bolo jedno. Tak mi povedz, ako veľmi ti na mne záleží?“ provokovala som ďalej.

Čo najhoršie mi urobí? Zabije ma?

V sekunde bol na nohách a už sedel vedľa mňa. Chytil ma pod krk a pritlačil. Hlavu som mala na vankúši.

„Prestaň!“ skríkol po mne.

Zľakla som sa. „To bolí,“ vydýchla som posledný vzduch z pľúc. Hľadela som mu do očí, z ktorých sršali blesky. Bol hrozivý. Takého som ho ešte nevidela.

„No tak načo tu potrebuješ mňa?“ ozvala sa Rosemary, ktorá znudene kráčala dole po schodoch. „Veď ju vieš ustrážiť aj sám,“ dodala.

Klaus sa postavil a pozrel na ňu. Luskol prstami.

„To je dobrý nápad, drahá. Môžeš ísť preč. No ostaneš tu v meste. Ak ťa budem potrebovať, zavolám ti, dobre?“ Žiarivo sa usmial a Rosemary sa tomu tiež potešila.

Okamžite bola preč. Klaus sa otočil ku mne.

„No a kdeže sme to skončili, láska?“ Snažil sa hovoriť pokojnejšie, ale lomcoval ním hnev.

„To akože tu teraz plánuješ byť so mnou?“ Nadvihla som obočie a odbočila od témy.

Prikývol.

„Bože,“ vzdychla som si a šla som do pivnice po nejakú krv. Rýchlim ťahom som ju otvorila a napila sa.

Do tela sa mi začala dostávať energia a všetka únava, ktorú som cítila, sa razom vytratila. No stále som mala chuť na krv. Tak som otvorila ďalšiu a vypila ju. Potom ďalšiu.

Medzitým dole došiel Klaus.

„Caroline, čo to robíš?“ spýtal sa a chcel ma od toho odtiahnuť. Ja som sa mu vytrhla a vycerila naňho zuby.

„Nechaj ma!“ precedila som cez zaťaté zuby a pila som ďalej. Potom som to ale odhodila. „Chcem čerstvú krv!“ Vybehla som z pivnice a rozbehla sa preč odtiaľto.

Neviditeľná bariéra ma ale zastavila.

„Do riti!“ Naštvala som sa.

„Vravel som ti, že je to pre tvoje dobro,“ usmieval sa Klaus a už stál oproti mne.

„Zruš to! Potrebujem čerstvú, ľudskú krv. Ak chceš...“ žiarivo som sa usmiala. „Môžeš ísť so mnou.“

„Ďakujem za pozvanie, ale obaja ostaneme tu,“ trval na svojom.

Naštvane som sa naňho vrhla. Zvalila som nás oboch na zem, ale on sa pretočil a držal ma pod krkom.

„Caroline, prestaň! To nie si ty!“

„Toto som ja,“ zasmiala som sa nad jeho hlúposťou a vykrútila mu ruku. Pretočila som sa navrch a strelila som mu päsťou do nosa. Rozbila som mu ho, bolo počuť silné zaprašťanie.

Klaus ale nevydal ani hláska. Nič, len sa mu podarilo pretočiť sa navrch.

„Caroline, budeme to musieť urobiť inak,“ povedal takmer nečujne a niečo vybral z vrecka.

Injekciu, ktorú mi následne pichol. Celý svet sa mi rozmazal.

Pohľad Klausa:

Pichol som jej železník a tým som ju uspal. Bolo by odo mňa príliš hrubé len tak jej zlomiť väzy. Kedysi by som to urobil, ale teraz... bojím sa, že by ma znenávidela.

Postavil som sa a napravil si nos. To dievča má ale ranu. Opatrne som si ju zobral do náruče. Kiežby som ju mohol takto držať už navždy. Pohľad na jej krásnu zraniteľnú tvár ma donútil vyčariť jemný úsmev.

Pri tomto dievčati sa chovám ináč. Ak by to bolo hocaké iné dievča, už by bola pod nátlakom, ak by mi nevyhovela. Ale Caroline... ona je iná. Je to výzva. Krásna a úprimná. Nebojácna a nesebecká. Len zmätená a stratená.

Vyšiel som schodmi do Damonovej izby a uložil ju do postele. Zakryl som ju a zišiel dole napiť sa niečoho.

Pohľad Damona:

Otvoril som dvere do obchodu. Podľa Klausa mám v tomto meste nájsť čarodejnicu, ktorá pozná riešenie problému. Ak je to pravda, nájdem ju za každú cenu.

„Haló? Zháňam nejakú čarodejnicu!“ hovoril som pokojne a prechádzal sa po obchode.

Priestory to boli veru dosť staré. Budova sa mohla radiť ešte do obdobia renesancie a vnútro... bolo vidieť, že sa to snažia zrekonštruovať, aby to vyzeralo ako obchod.

Rôzne liečivé bylinky, ktoré boli na policiach....  miestami mi to pripomínalo obchodík Perl, keď bola v Mystic Falls.

Začul som ladné kroky a do miestnosti vošla žena.

Vytreštil som oči a ona na mňa tiež.

„Damon?“ zachripela nečujne.

Tak čo na to hovoríte? Páči sa vám?

A čo nás čaká v ďalšej časti? Nuž... Klaus sa len tak nevzdáva. Sám stráži Caroline a dúfa, že mu dá ďalšiu šancu. Chvíľami ale ľutuje, že odišiel. Dá mu Caroline tú šancu?

Stefan a Elena si toho tiež veľa prešli. Zrazu so k sebe znova nachádzajú cestu, až na to, že Elena má Kola, ktorý bude dvoriť Rosemary, ktorá je ťažký oriešok. Čo všetko sa tu ešte môže stať, keď konečne Philip nájde upíra, ktorého potrebuje zabiť?

Kapitola sa bude volať: Love game

No a túto kapitolu chcem venovať všetkým Klaroline fans! Dúfam, že sa vám to páči a zanecháte aspoň nejakého smajlíka, ktorý vyjadrí vaše pocity. Viem, že zatiaľ sa tu o veľa veciach nedá hovoriť, ale v ďalšej kapitole uvidíte, že Caroline vie naozaj načúvať a aj cez všetko je to predsa len ona. 

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Lie for win II. Broken heart - 21. kapitola - Moja šanca: