OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Lie for win II. Broken heart - 20. kapitola - Veľké plány

22.12.2012 (21:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 10× • zobrazeno 1359×

20. kapitola

Veľké plány

Sviežo osprchovaná som sa obliekla do rifľových kraťasov a na to som si dala len žltý top, ktorý ich skoro celé zahalil.

Zišla som ešte dole do obývačky. Tam sedel a hľadel do neznáma Stefan.

„Deje sa niečo?“ spýtala som sa a prisadla si k nemu.

Až teraz si ma všimol. Rukou si pretrel tvár a pokrútil hlavou. „Nie, nič sa nedeje, Caroline.“ Nasadil si na tvár bezstarostný úsmev.

Ale ja som aj tak jasne videla, že niečo ho trápi. „Stefan, nie som sprostá. Jasne vidím, že nie si v poriadku. Čo sa deje?“

Usmiala som sa a jasne mu dala najavo, že mne môže veriť.

Postavil sa z kresla a začal sa prechádzať. „Niečo sa stalo s Damonom. Je akýsi... iný. Dneska ešte nebol doma. Odkedy ťa sem včera priviedol, nevidel som ho a nezdvíha mi mobil. Bojím sa, že niečo vyvedie,“ objasnil mi.

Až teraz som si naňho spomenula.

„Pôjdem ho nájsť, Stefan. Ja ho nájdem.“ Snažila som sa ho uistiť a postavila som sa.

Stefan sa na mňa vďačne pozrel a ja som chcela vyjsť z domu. Vo dverách ma ale niečo zarazilo. Nemohla som prejsť, ale predo mnou nič nebolo.

„Čo to je?“ nechápala som.

Stefan pokrčil plecami a podišiel ku mne. Keď to vyskúšal on, všetko išlo. Normálne vyšiel z domu.

Avšak keď som to skúsila ja, nepustilo ma to.

Z úzadia sa vynorila silueta postavy. Pomaly, s rukami za chrbtom kráčala k nám.

„Klaus,“ vydýchla som naštvane a tresla do priehľadnej bariéry. „To je tvoja práca?“ zavrčala som.

„Pokoj, láska. Musím na teba dávať pozor. A hlavne pred tebou samou. Počul som, čo je vo veci,“ vysvetlil svoj počin.

Prebodávala som ho pohľadom. „Ako sa o tom opovažuješ rozhodovať?!“

„Vyzerám, že si budem od teba pýtať povolenie?“ Prešiel predo mňa a jediné, čo nás delilo, bola tá priesvitná bariéra.

Stiahla som ruku do päste a plnou silou vrazila do tej steny. Klaus sa ani nepohol. Vedel, že sa von neprebijem.

„Keď sa odtiaľto dostanem, presne takú ti vrazím!“

Jeho úsmev sa rozšíril a odhalil svoje dokonalé zuby. „Tak už sa teším. Ale teraz si tu pobudneš. Kým neprídem na to, ako ťa napraviť. Dovtedy ťa postráži...“ vzdialil sa a natiahol ruku. „Drahá, tak poď. Postrážiš mi Caroline. Neublížiš jej a keby niekto prišiel, budeš ju chrániť. Je ti to jasné?“

Vedľa Klausa stála Rosemary. V tvári mala nahnevaný výraz. Urážalo ju, že mi má robiť pestúnku, keď ma chcela zabiť.

„Dobre,“ zamrmlala a prešla do domu. Ani sa na mňa nepozrela, len kráčala do obývačky.

Klaus ku mne ešte na chvíľu prišiel. „Čoskoro sa uvidíme. Dúfam, že dovtedy si to rozmyslíš. To, čo som ti ráno povedal, som myslel vážne, zašepkal čo najtichšie, len tak, aby som to počula ja.

Zamračila som sa. „Choď do čerta!“

Na tvári sa mu zračil hnev a odstúpil. „Veď ty uvidíš.“ A v sekunde ho už nebolo.

Okamžite som sa rozbehla po mobil a vytočila Damonovo číslo. Nikto mi nedvíhal. Do šľaka, Damon, kde si?! Štvalo ma.

„Vyzerá to, že sme tu len ty a ja,“ povzdychla si Rosemary. Vyľakane som sa otočila.

„Mno... vyzerá to tak. Hoc, samozrejme, nič mi nebráni zabiť ťa. Dosiahla by som tým dve veci. Zbavila by som sa ťa a ešte k tomu by som aj vytočila Klausa.“

„Tak potom ťa zabijem ja!“ vyštekla na mňa.

„Klaus ti to zakázal.“ Zvesela som sa usmiala.

Pohľad Damona:

Znova mi začal zvoniť mobil. Pozrel som naňho ale nezdvihol ho. Potrebujem ticho a pokoj. Musím rozmýšľať. A to rýchlo. Musím nájsť niečo, čo pomôže Caroline predtým, než sa ju Philip pokúsi zabiť.

Vzdychol som si.

Je to stratené. Tie knihy, ktoré mi dala tá čarodejnica Esmia mi sú na nič. Vôbec nič v nich nie je. A ja netuším, kde by som mal hľadať.

„Hej, Matt, nalej mi ešte jeden,“ poprosil som ho a on hneď prišiel aj s fľašou.

Otvorili sa dvere od Grillu a hneď som vedel, že tá osoba si ide ku mne prisadnúť.

„Vedel som, že ťa nájdem tu. Ako inak,“ zasmial sa Klaus a sadol si.

„Povedz, čo chceš a vypadni. Nemám na teba náladu,“ zamrmlal som a venoval sa pitiu v pohári.

„Vyriešil som tvoj problém,“ oznámil zvesela.

Zatváril som sa nechápavo. „Ktorý z tých všetkých, ktoré mám?“

„Ako by som to zhrnul tak narýchlo. Caroline nevyjde z tvojho domu, takže sa nemusíš báť, že by behala a zabíjala ľudí...“

„Čože? Ako si ju na to ukecal?“ neveril som vlastným ušiam.

„Neukecal. Proste som zariadil, aby nedokázala vyjsť von z domu. Drží ju tam neviditeľná bariéra...“

„A stavím sa, že ti s tým pomohla Bonnie, aby ochránila nevinných. Mám pravdu?“

Pozrel na mňa a len prikývol. Ja som znova pokrútil hlavou. Ako je možné, že mňa to nenapadlo?

„A viem ti povedať, ako ju môžeš zachrániť.“ Usmial sa ešte širšie.

Prišlo mi to zvláštne. Odkedy chce Klaus len tak pomáhať?

„A čo za to chceš?“ Prešiel som rovno k veci.

„Chcem, aby si po tom išiel pátrať. Ja medzitým dohliadnem na Caroline. Čo ty na to?“

Na chvíľu som sa zamyslel. Ostane tu s Caroline. Bude sa o ňu pokúšať. A čo ak sa mu poddá? Čo ak ma opustí? Nie, keď ju zavrel v dome, tak ju len tak nedostane! Pomyslel som si.

„Dobre. Povedz mi, kde mám hľadať.“

Pohľad  Katherine:

Do šľaka! Nie, to nie je možné! Nemôže prežiť! Caroline musí umrieť! zlostila som sa.

Vyšla som rýchlo z Grillu nenápadne preč a začala som sa prechádzať po meste.

Musím vymyslieť, ako sa jej raz a navždy zbavím bez toho, aby som si zašpinila ruky.

V hlave sa mi blysol nápad. Dala som sa do behu uprírskou rýchlosťou som smerovala k domu jedného z mojich poskokov.

Zastala som a zaklopala.

Dvere sa otvorili a v nich stál Richard Shayne, ktorý na mňa vytriešťal oči.

„Katherine? Čo tu chceš?“ spýtal sa ma dosť ostrým tónom.

Na tom som sa len pousmiala. „Ale, ale... aké hrozné privítanie! Čakala som od teba milšie privítanie. Sklamal si ma.“ Natlačila som sa mu do domu a zavrela za sebou.

„Ale ja som ťa nepozval,“ protestoval automaticky.

„Ale áno, pozval si ma. Ale už skôr,“ usmiala som sa naňho a a rukou mu prešla do hrudi.

Chcel sa odtiahnuť, no ja som sa ešte viac priblížila, až sa ocitol v kúte.

„Niečo pre mňa urobíš,“ zašepkala som mu do ucha a jemne sa obtrela svojimi perami o tie jeho.

„Čo?“ vzdychol si.

„Potrebujem, aby si našiel niekoho, kto pre mňa zabije upíra.“ Zažmurkala som naňho, aby to bolo presvedčivejšie.

Nevyzeral, že by bol ochotný mi vyhovieť. Nechcela som naňho ísť nátlakom, lebo ak to bude nejaký ďalší lovec, tak ten by na to prišiel.

Rukou som mu prešla znova po hrudi a pomaly mu začala rozopínať gombíky na košeli. Naschvál som sa s nimi hrala a počúvala, ako sa jeho dych a tep zrýchľuje.

Odhodila som ju preč a privlastnila si jeho pery. Rukami ma pevne stisol okolo pása a pritlačil si ma k sebe, ako to najviac bolo možné.

„Urobíš to pre mňa?“ spýtala som sa medzi bozkami.

„Pre teba čokoľvek,“ zamrmlal a už sa mi plne venoval...

Pohľad Eleny:

Stála som pred domom Salvatorovcov. Bolo zvláštne, biť zase tu. Ako za starých čias, keď všetko bolo iné. Na tomto mieste ku mne doliehali všetky ľudské spomienky. Dobré aj zlé. Ako sme sa vzadu zo Stefanom pobozkali, keď som mu povedala, že viem, čo chcem. Ako sme sa zároveň s Caroline pohádali, keď si myslela, že je len lacná náhrada.

Zhlboka som sa nadýchla a zaklopala na dvere. Z haly som začula kroky a následne sa dvere otvorili.

Stála v nich Caroline. To ma trocha prekvapilo, no nezarazilo.

„Ahoj, Caroline,“ zachripela som a bála som sa, že sa každú chvíľu rozplačem.

Pozrela na mňa pohľadom, ktorý jasne hovoril, že ma tu nečakala a že je prekvapená, že ma vidí.

„Ja... prišla som.... prišla som sa ti ospravedlniť,“ dodala som rýchlo.

Caroline si zahryzla do pery a potom odstúpila odo dverí. „Poď ďalej,“ pozvala ma.

Vošla som dovnútra a zo zadu sa vynoril Kol. Caroline vypúlila oči.

„Čo tu ten robí?“

„Som tu s ňou, drahá,“ zaškeril sa na ňu.

Pokrčila som plecami. „Asi tak.“

Spoločne sme vošli do obývačky a sadli si na gauč. Kol sa ale chcel porozhliadať a tak sa niekam vytratil. Ostala som len ja a Caroline.

„O čom sa chceš zhovárať?“ spýtala sa.

„Chcem sa ti ospravedlniť. Prepáč mi, čo som ti urobila. Veľmi ma to mrzí. Nechcela som. Ale bola som ovplyvnená.... nemyslelo mi to. Caroline, naozaj, veľmi, veľmi prepáč,“ povedala som pomaly a rozplakala sa.

Bolo to mi to veľmi ľúto. Nedokázala som zniesť tú hanbu a tak som si skryla tvár do dlaní.

Caroline si ku mne prisadla a zobrala ma do objatia. To ma zarazilo.

„Odpúšťam ti, Elena. Chápem, že by si to ináč nechcela. A koniec koncov, som tu. Živá a zdravá....“ To posledné slovo jej akosi nesedelo a prišlo mi, akoby sama rozmýšľala, či to, čo povedala, myslí vážne.

„Kamarátky?“ kontrolovala som.

Veselo sa usmiala.

„Najlepšie.“

Tak čo hovoríte na túto časť? Páčila sa? No a pomaly sa blížime ku koncu.

No a v ďalšej časti nás znova čaká nejaká tá Klaroline scéna, síce možno nie v podobe, na ktorú sa veľa Klaroline fans teší. Samozrejme nemôžeme zabudnúť na Kola, ktorý spozná Carolininu dvojníčku a Elena, ktorej sa tiež niečo prihodí. Ako inak. A čo náš Damon? Tak ten bude mať napilno v hľadaní.

Kapitola sa bude volať: Moja šanca

No a túto kapitolu by som chcela venovať Mishell, za to, že ju to ešte stále baví čítať a nestráca so mnou nervi. Niekedy je prvá, ktorá si prečíta aspoň úryvok z kapitoly alebo ktorej poviem, o čom bude. Takže pre teba.

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Lie for win II. Broken heart - 20. kapitola - Veľké plány: