OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Lie for win II. Broken heart - 2. kapitola - Jedno stretnutie

01.11.2012 (18:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 19× • zobrazeno 1558×

3. časť

Jedno stretnutie

Otvorila som dvere a vošla dovnútra.

„Som doma!“ oznámila som, no žiadna odozva sa ku mne nedoniesla. Vkročila som do obývačky, no ani tam nikto nebol. Tašku som hodila na gauč.

„Damon? Si tu?“ zvolala som do prázdna.

Znova nič. Vyšla som hore na poschodie a vošla do našej izby. No nikto tu nebol. Kde len môže byť? Rozmýšľala som.

Vtom sa na mňa niekto vrhol a pritlačil ma k stene.

„Ahoj,“ pozdravil a pobozkal ma.

Okamžite som ho od seba odtlačila.

„Damon!“ skríkla som po ňom. On sa len usmial.

„Ty si dement! Vieš, ako som sa zľakla, že sa ti niečo stalo?!“ nakričala som na neho a čapla ho po hlave.

Prevrátil oči a začal sa smiať.

„Tak ty teda stresuješ. Chcel by som vidieť toho debila, čo by sa odvážil prísť sem a pustiť sa do mňa.“

Vážne som naňho hľadela.

„Caroline, tak to už nerieš! Bol to len pokus dostať ťa.“

Chytil ma zo zadu okolo pása a pritiahol si ma k sebe. „Dlho som na teba čakal,“ zašepkal mi do ucha.

Lakťom som o udrela do rebier. „Na to zabudni, Damon. Mám prácu.“

„Veď toto môže byť krásna práca.“

Prekrútila som očami a vyšla z izby. Počula som za sebou Damonov povzdych. „Caroline! No tak, neber to tak melodramaticky!“

Nevšímala som si ho a kráčala ďalej. Schytila som svoju tašku a prehodila si ju cez plece. Otočila som sa a Damon stál za mnou.

„Prestaň to rozmazávať. Nemyslíš si, že si na to už trocha stará?“ spýtal sa ma.

Prižmúrila som oči. „Prepáč, Damon, ale mám jedno stretnutie a musím ísť domov,“ zaklamala som mu.

Podarilo sa. Uveril mi.

„O ktorej prídeš?“ zaujímalo ho.

Pokrčila som plecami. „Neviem. Dnes asi neprídem.“

„Čo? Prečo?“ Nechápal.

„Proste neprídem. Uvidíme sa zajtra. Ahoj.“ A rýchlo som sa vytratila.

Nešlo tak o to, že ma vystrašil, ale skôr o to, že potrebujem prestávku. V poslednej dobe toho bolo na mňa veľa. Emocionálne.

Najprv príchod Tylera, zistenie, že to bol Klaus, možný prejav lásky a Damon. Bože, Damon a jeho...proste celý on.

Milujem ho, tým som si istá, no stále sa bojím.

Bojím sa, že mi ublíži. Že raní moje city a ja budem len ako nejaká naivná hlupaňa, ktorá mu naletela. Akú môžem mať istotu, že jeho city sú pravdivé a a úprimné?

Odomkla som dvere od domu a sadla si v hale na schody. Oprela som sa o stenu a myšlienky mi znova vírili hlavou.

A čo profesor Shayne? Naučila som ho trocha chápať upírov, no potom... som všetko zničila. Tá obyčajná fyzická túžba mi bola najväčším pokušením, ktorému som nemala podľahnúť. No ja som podľahla. Skoro som sa s ním vyspala. A dala som mu nádej, že z toho môže byť niečo viac. Prečo som to urobila? Za tento prístup si teraz vlastne môžem sama. Odkopla som ho a dala mu falošnú nádej, ktorú si on vyložil veľmi osobne.

Vyznal mi lásku, no ja som ho odmietla. Nečudo, že je taký. Má na to právo. Nepáči sa mi, ale chápem to.

Po líci sa mi skotúľali dve horké slzy.

Zavrela som oči. Presne toto som potrebovala. Pokojne porozmýšľať. Bez toho aby som sa bála, že ma Damon uvidí plakať.

Postavila som sa a prešla do izby. Ľahla som si na posteľ a do dvoch minút som spala.

Prudko som otvorila oči. Niečo som zacítila, no netušila som, čo to mohlo byť. Postavila som sa z postele a prešla do haly.

„Mami?“ ozvala som sa na prázdna dom. Nič. Žiadna odozva.

Zhlboka som sa nadýchla a ten pach mi udrel do nosa. Nejaký hybrid.

Rýchlo som sa otočila, no nikde som nikoho nevidela. Keď som sa znova otočila, predo mnou stál narušiteľ.

Od ľaku som až poskočila.

„Klaus?“ vytrieštila som oči.

On len pokrútil hlavou a mne sa v tej chvíli do očí nahrnuli slzy. „Tyler?“

Prikývol a naširoko sa usmial. Vrhla som sa mu do náručia. Silno som ho objala. „Myslela som... myslela som, že ťa už neuvidím! Ja... bola som v tom, že ťa Klaus nenechá.“

Tyler ma pustila zatváril sa nechápavo. „Ako dlho bol v mojom tele? Čo všetko sa stalo?“

Zamrzla som. Čo mu mám povedať? Ako mu vysvetlím situáciu medzi mnou a Damonom?

Zhlboka som sa nadýchla a prešli sme do mojej izby. Sadli sme si na posteľ a Tyler čakal, čo poviem.

„No... ako začať?“ Zasmiala som sa napäto.

„Od začiatku. Pomohlo by,“ doplnil ma.

„Takže... bolo to zhruba okolo mesiaca. Celý ten čas trávil Klaus v tvojom tele. No najhoršie na tom bolo, že zo začiatku sa správal ako ty, a ja som si myslela, že to aj si ty.“ Sklopila som zrak.

Tyler hneď pochopil. „Sviniar jeden,“ zamrmlal.

Nevedela som, čo ďalej hovoriť. Ako mu vysvetlím všetko ostatné?

„Čo sa stalo potom?“ zaujímal ho zvyšok.

„Nakoniec som prišla na to, že to nie si ty. Pomohol mi na to prísť profesor Shayne.“

„Kto?“ skočil mi do reči.

No super, a toto mu ako vysvetlím? Super, Caroline, ty si teda číslo, povzdychla som si.

„To je nadlho. A je to zložité. Pointa je, že si konečne tu!“ Usmiala som sa celá šťastná.

Naklonil sa ku mne, chytil mi jemne tvár do dlaní a pobozkal ma.

Ja som ale spanikárila a hneď som sa odtiahla.

Nechápavo sa na mňa pozrel. „Deje sa niečo?“

Priložila som si ruku na ústa. Ako mu mám povedať, že som už zadaná? Tyler mi chytil ľavú ruku, ktorou som si prikrývala ústa a pozrel sa na ňu. Keď mu tvár stuhla, došlo mi, čo našiel. Snubný prsteň od Damona!

„To... to je čo?“ vykoktal zo seba.

„Tyler... ja... ja ti to vysvetlím...“

Postavil sa z postele a začal sa prechádzať po izbe. Lomcoval ním hnev.

„Komu si dala svoje srdce, Caroline?!“ precedil pomedzi zuby.

Keď som naňho pozrela, došlo mi, že povedať pravdu nebude najlepší nápad. No aj tak sa o dozvie. Síce sa teraz naštve.

„No... ehm...“

V sekunde bol predo mnou a hľadel na mňa. Pevne ma zovrel za ramená.

„Povedz mi jeho meno!“ skríkol.

Rozplakala som sa. „Damon.“

Tyler vytrieštil oči a neveriacky sa na mňa pozeral. „To nemyslíš vážne! Robíš si zo mňa srandu! Damon? Vymenila si ma za neho?“

Nedokázala som mu pozrieť do očí. „Myslela som, že si mŕtvy,“ začala som po chvíli. „A Damon bol vtedy jediný, kto bol pri mne. A potom... si sa vrátil. No vlastne Klaus. A ja som sa do teba znova zamilovala, no nebol si to ty. A potom... akosi sa to proste stalo,“ vysvetlila som potichu.

Tyler mlčal. Nepovedal nič.

Bolo mi príšerne. Takto Tylerovi povedať všetko, čo sa stalo, čo zmeškal.

Po hodnej chvíli mi ale pozrel do očí. „A mení sa niečo tým, že som tu a že chcem o teba bojovať?“ spýtal sa.

Tak s tým som nepočítala. Musela som si proste ľahnúť na posteľ a znova som začala o všetkom rozmýšľať. Ale v rýchlosti. Čo mám urobiť? Čo vlastne cítim k Tylerovi? Milujem ho tak ako Damona? Rozmýšľala som.

Cítila som na sebe Tylerov pohľad. O chvíľu nato si ku mne sadol a začal ma hladiť po líci. Neisto som sa naňho pozrela, no v očiach mal lásku. A bolesť. A znova som všetko spôsobila ja.

„Nemáš ani poňatia, ako si mi chýbala. Odkedy som vo svojom tele, od prvej chvíle som myslel len na teba. Nevedel som sa dočkať, kedy ťa uvidím...“

„Tyler, nie... nerob to. Bude to potom ťažšie. Pre teba, pre mňa...“

„Pššš,“ utíšil ma a jemne sa obtrel svojimi perami o tie moje. Ja som sa pod jeho dotykom rozochvela. „Nie, to by sme nema...“ Nestihla som dokončiť, pretože sa do mňa úplne vpil a privlastnil si moje pery.

Ja som nevzdorovala. Jemne som sa mu zavesila okolo krku a snažila sa utriediť si to, čo cítim.

No vtom zrazu...

„Caroline, som doma!“ skríkla mam z haly.

Tyler sa odo mňa rýchlo odtiahol. „Do šľaka, musíš zmiznúť!“ zaúpela som.

„Ale ako?“ nechápal.

Rýchlo som mu otvorila okno. „Skoč!“ naznačila som mu pošepky.

„Ale veď prečo? Nemôžem normálne privítať tvoju mamu?“

Vytrieštila som naňho oči, dobre že mi z jamôk nevypadli. „Si sa zbláznil?! Padaj!“

Nakoniec Tyler vyskočil von oknom a ja som ho rýchlo zavrela.

Keď som sa otočila, vo dverách stála moja mama.

„S kým sa to tu rozprávaš?“ nadvihla obočie.

Tak čo hovoríte na túto časť?

Na začiatok tu máme Tylera a Caroline:

Viem, že som mala dlhšiu prestávku s touto poviedkou, ale nejako mi uviazli nápady v hlave a nie a nie dať ich do počítača. No ale konečne tu máte ďalšiu časť.

No a čo povedať k ďalšej? Nemám naozaj potuchy. Bude plná nerozhodnosti a úvah.

Bude sa volať: Staré city ožívajú

A ako posledné, túto kapitolu by som chcela venovať Lenka8765 a Dajdis. Veľmi ma potešili vaše komentáre a vyčarili mi na perách úsmev. A samozrejme, nahnali mi aj červeň do líc. Takže pre vás.

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Lie for win II. Broken heart - 2. kapitola - Jedno stretnutie: