OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Lie for win II. Broken heart - 15. kapitola - Párty alebo lovisko?

12.12.2012 (20:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 11× • zobrazeno 1749×

15. kapitola

Ples alebo lovisko?

K zemi padlo telo bez života. Svetielka v očiach vyhasli a viečka sa už navždy zavreli.

Oblizla som si pary, ktoré som mala celé od krvi a slastne si vzdychla.

Cítila som sa nabitá energiou ako ešte nikdy predtým. Celým telo mi prechádzala elektrina a ja som mala pocit, že je živá. Akoby bola vo mne.

Usmiala som a z tváre si utrela posledné zvyšky krvi toho človeka. Musela som ale pripustiť, že jeho krv bola vynikajúca.

Telo som nechala na ceste a ja som vykročila domov. Na dnes už bolo krvi dosť.

Možno.

Odomkla som dvere domov a prešla hneď do kúpeľne. Chcela som zo seba zmyť ten pach krvi a smrti. Potrebovala som chvíľku o samote.

Keď som na seba pustila jemne horúcu vodu, zrazu...akoby mi to všetko došlo.

Všetko, čo sa dnes v noci stalo.

Pozrela som do zeme a nechcela veriť vlastným spomienkam.

Čo som to len urobila? Ako som mohla?

Rýchlo som sa osprchovala a celá roztrasená vyšla von. Nedokázala som ani normálne uvažovať.

Na tvári som už cítila slzy, ako mi pália líca. Skĺzla som sa po studenej podlahe dole a rozplakala sa.

Ako je možné, že si nepamätám, čo som cítila? Prečo som to vlastne spravila bez hocijakých výčitiek?

Nič mi zrazu nedávalo zmysel. Čo sa to so mnou stalo? Veď...zabila som... toľkých nevinných ľudí. Ja... preboha! Kričala som v duchu a prerývane dýchala

Pohľad Rosemary:

„Ahoj, Stefan,“ laškovne som sa usmiala v dverách do jeho izby.

On sa hneď postavil z postele. Mal na sebe tepláky a tielko, cez ktoré presvitali všetky svaly toho dokonalého tela.

„Caroline? Čo tu robíš?“ Nadvihol nechápavo obočie a začal si ma premeriavať.

Pretočila som očami. „No čo by som tu asi tak robila? Prišla som za tebou. Uvedomila som si, že si bol na mňa v poslednom období dosť milý a venoval si sa mi,“ začala som sa k nemu pomaly približovať.

Stefan vyzeral, akoby ešte stále nechápal tomu, čo sa tu deje. Pre mňa lepšie.

Už som bola v jeho tesnej blízkosti. Zvádzala som ho očami a zamotávala do mojej pavučinky.

„Caroline, čo to...?“ krútil nechápavo hlavou, no ja som sa postavila na špičky a mojimi perami som zamestnala tie jeho.

Chytila som ho a bozkávala.

On sa ale hneď odtiahol. „Caroline... čo to do teba vošlo? Zbláznila si sa?!“

„Možno,“ zasmiala som sa a vrhla sa naňho. Hneď sme boli na posteli.

Ležala som na ňom a snažila sa dostať k jeho perám, ktorí chutili výborne. On bol však silnejší a ľahko ma odhodil.

Na sekundu zmrzol. „Ty...“

„Áno?“ zaujímalo ma, čo chce povedať.

„Spomínaš si, čo si mi hovorila v Grille?“ naznačil.

V duchu som si vzdychla. Jasne, že si nespomínam, debil! Chcela som naňho skríknuť, ale namiesto toho som sa len usmiala.

„Samozrejme, že si pamätám...“ rýchlo som rozmýšľala, čo poviem. „Vieš, Stefan, nemyslím si, že teraz by sme to mali rozoberať. Potrebujeme rozobrať to, čo sa deje tu. Teraz...“

„A to je presne čo?“ skočil mi do reči.

„My.“

Tvár mu potemnela. „Caroline, daj si odchod!“ skríkol po mne.

Nebolo nutné ma veľmi presviedčať. Vedela som, že toto kolo som určite vyhrala a tak som sa s pokojom pobrala preč.

Pohľad Caroline:

Začula som kľúče v dverách a prudko som sa prebrala.

Ležala som v kúpeľni na podlahe, zabalená v osuške. Do riti! Ja som zaspala!

V sekunde som sa obliekla a zbehla pokojne dole.

„Ahoj mami,“ pozdravila som ju s úsmevom, ale jej tvár bola skleslá. „Stalo sa niečo?“

Pozrela mi do očí. „V meste mám ďalšieho upíra,“ prehovorila pošepky. „V noci sa našlo šesť tiel. Všetci boli mŕtvi. Keďže boli nájdené všetky na inom mieste, máme problém so zahladzovaním stôp,“ vysvetľovala ďalej.

Vytreštila som oči. Šesť.... šesť tiel? Pomyslela som si s hrôzou. Ja... zabila som toľkých ľudí?

„A... čo urobíte... teraz?“ spýtala som sa nezaujato.

„Musíme niečo urobiť. Rada už o tom vie. Bude sa to riešiť. Najlepšie by bolo, keby všetci tínedžeri boli spolu...“ Na chvíľu stíchla. „Bingo!“

Až mnou myklo.

„Dnes máte predsa tú párty, nie? V škole. Tam budú všetci. My pôjdeme hľadať toho upíra a ty aj so Stefanom, Damonom dohliadnete na školu. Čo ty na to? Pomôžeš mi, dcérka?“ prosebne sa na mňa zahľadela.

Tomu sa nedalo odolať. Veď je to moja mama. Keby len vedela, že to skutočné ohrozenie, som ja.

„Pomôžem ti, mami,“ zachripela som a šla si urobiť nejaké oblečenie a líčenie z päťdesiatych rokov.

Vystúpila som z auta a zatresla za sebou dvere. Hlava ma strašne bolela. Akoby mala každú chvíľu prasknúť.

Zhlboka som sa nadýchla a snažila sa nevnímať toľko ľudí okolo seba. Poopravila som moje červené šaty, ktoré mi siahali skoro po členky, dole sa postupne rozširovali, a v krásnych topánkach som vykročila dopredu.

Prehrabla som si vlasy a obzrela sa, či niekde neuvidím Stefana, alebo Damona. No ani jeden nebol nikde na dohľad.

Očividne som v tom sama. A to nie je dobré.

V telocvični už všetko bolo v plnom prúde. Všetci sa zabávali, tancovali, pili a rozprávali sa.

Len ja jediná som bola úplne vyvedená z miery.

Môj nos sa zmenil na nejaký senzor, ktorý sa snažila vyhľadať tú najlepšiu krv.

Potriasla som hlavou. Caroline! Spamätaj sa! Čo sa to s tebou deje?!

„Ahoj. Caroline. Tak čo, páči sa ti tu?“ ozvala sa Kristine.

Prehliadla som si ju a vyzerala úžasne. Očividne celý svoj život čakala na tento večierok.

„Je to tu skvelé, Kristine. Pristane ti to,“ pochválila som ju.

Až vtedy si ona prezrela mňa a s veľkým úsmevom sa na mňa spätne pozrela. „Aj ty vyzeráš úžasne, Caroline. Mala by si tak chodiť častejšie.“ A už jej nebolo.

Veľmi dlhý a zmysluplný rozhovor. Pomyslela som si s iróniou.

Za pás ma chytili čiesi ruky a vyhodili ma do vzduchu. Keď som dopadla, tie isté ruky ma chytila a zaklonili ma.

Damon.

„Videl som, ako si sa bezo mňa nudila,“ usmial sa a pobozkal ma.

Do šľaka! Čo mám urobiť ja? Opätovať mu to? Veď sa na mňa ešte stále hnevá, len o tom nevie.

Všimol si, že nespolupracujem a tak sa odtiahol.

„Caroline, deje sa niečo?“

Hneď, ako to povedal, ja som...

„Nie, nič sa nedeje,“ usmiala som a aby som mu to dokázala, vášnivo som ho pobozkala.

Potešil sa môjmu nadšeniu a dlho s odpoveďou neotáľal. Postavil ma naspäť na nohy a keď sa odtiahol, darebácky sa usmieval.

„Musím povedať, že ak by som ťa vážne poznal v päťdesiatych rokoch, dlho by si živá neostala.“

„Som si istá, že áno,“ podpichla som. „Ublížil by si mi?“

Pozrela som naňho psími očami.

Nič mi na to nepovedal. „Mali by sme sa rozdeliť, ak na nich chceme dohliadnuť. Ja budem tu, ty to obíď z druhej strany,“ navrhla som a hneď bez slova odišiel.

Ja som zacítila vôňu krvi a vybrala sa za ňou.

Vyšla som z telocvične a zamierila k dverám do jedálne. Na týchto miestach už bolo ticho a preto som sa ničoho nemusela báť. Ledaže by prišiel Damon. A toho sa naozaj nemusím báť.

Dvere do jedálne som za sebou pevne zavrela a rozhliadla sa okolo seba.

Traja chlapci sedeli pri stole a pili vodku. Bolo to jasne cítiť. Pozreli mojim smerom a usmiali sa.

„Pozrite, prišla k nám naša miss Mystic Falls,“ zasmial sa jeden a postavil sa.

„Oh, áno. Naša miss. Tak čo, slečna, môžem vám tento rok robiť doprovod?“ ozval sa druhý a vykročil smerom ku mne. Pretočila som očami.

Všetci už boli pri mne. Každý na jednej strane a tlačili ma k stene.

Hlupáci! Naozaj si myslia, že majú na mňa? Zasmiala som sa v duchu a na chvíľu sa tvárila ako bezbranná žena.

Až kým mi do nosa neudrela vôňa krvi toho tretieho. Niekde mal zranenie. Na predlaktí.

Podišla som k jednému a pozrela mu do očí. „Neodídeš a nevydáš ani hláska,“ zašepkala som a zopakovala to ešte dvakrát.

S chuťou som sa zahryzla jednému z nich do krku a začala som piť. Jeho krv chutila úžasne.

Vybuchla mi v ústach a moje chuťové poháriky hneď začínali rozoznávať chute.

Zo začiatku bol ako čokoláda. Potom sa to prehĺbilo. Akoby som v ústach mala jemne horkú čokoládu, zmiešanú s vanilkou. Bol to krásny pocit, no než som sa toho stihla nabažiť, chlapec bol mŕtvy.

Telo som odhodila a podišla k druhému. Potom k tretiemu.

Nakoniec som si vzdychla a utrela sa. Nechcela som, aby niekto vedel o tom, čo sa tu stalo. No... nemôžu vedieť, že som to bola ja.

Vyšla som z jedálne, ale predo mnou stál niekto, koho som nečakala.

„To sa ani nepodelíš?" spýtal sa.

Vytreštila som oči.

„Damon?“

Tak čo hovoríte na túto kapitolu? Ako sa páčila?

Nuž... tak čo vám poviem k ďalšej kapitole? Caroline sa stáva hrozbou pre mesto Mystic Falls. Rada si všimla prítomnosť nového upíra a preto si do mesta niekoho povolajú. Niekoho, pred kým majú aj Lovci rešpekt. Kto to bude? Dozviete sa nabudúce.

(Ajka, pamätáš na to, ako som ti mala oznámiť, keď sa tam rozhodnem dať jednu postavu? Teraz je ten správny čas, ak vieš, o čom hovorím)

Kapitola sa bude volať: Luk a šípy

No a ako stále, aj túto kapču chcem niekomu venovať. Tentoraz to budú všetci tí, ktorí su tu so mnou od začiatku: Killy, Katheen, Ivetki, Ajka, Dajdis.

Som zvedavá na vaše názory.

P. S.: Na mojom zhrnutí nájdete nápad na moju novú ff poviedku. Ak si to prečítate, zaujíma ma, či sa vám ten nápad páči.

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Lie for win II. Broken heart - 15. kapitola - Párty alebo lovisko?: