OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Lie for win - 9. časť - Návnada

25.08.2012 (10:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 24× • zobrazeno 2294×

9. časť

Návnada

„Bingo!“ zakričal.

Už z jeho hlasu som cítila, že sa určite usmieva ako čistý dement.

„Čo chcete?“  precedila som cez zuby.

„Prídeš na starý pozemok Lockwoodovcov. Som si istý, že vieš, kde to je. Sama. Ak nie, zabijem ju. Drevených kolov tu mám dosť.“ A zložil.

Ruka sa mi roztriasla. Mala som veľkú zlosť a zároveň som sa bála.

Prvé, čo mi prišlo pod ruku, som hodila naprieč halou. Nanešťastie to bol kvetináč a hneď ako dopadol na schody, rozbil sa a narobil neporiadok. To mi je ale teraz ukradnuté. Musím zachrániť Elenu.

Dofrasa, prečo len je ona na zajacoch? pomyslela som si.

Rýchlo som rozmýšľala, aké mám možnosti. Určite je naplnený železníkom. Toho len tak nezabijem. Samozrejme, mohla by som. Možno.

„Fajn, Caroline,“ nakopla som sa nakoniec, „ty to dokážeš. Rýchlo tam prídeš, zabiješ ho a odídeš s Elenou.“

Zhlboka som sa nadýchla a otvorila dvere. Stál v nich Tyler.

„Ahoj, láska.“ A pobozkal ma.

Ja som sa od neho odtiahla.

„Deje sa niečo? Si akási rozrušená.“

„Nemôžem ti to vysvetliť, Tyler. Môžem ti povedať len tri slová. Elena, kôl, návnada.“

Tyler na mňa zmätene pozeral. „Ako môže Elene ublížiť kôl?“

„Je upírka. Vidíš? To som ti zabudla povedať. Za všetko proste môže tá Klausova barbie, Rebekah. Keď ho Alaric zabil, tak ona sa chcela zbaviť Alarica, a tak proste svojím spôsobom zabila Elenu. Tá ale v sebe mala upírsku krv, vďaka Klausovi, lebo to bol totálny idiot a spôsobil jej krvácanie do mozgu. Takže... teraz je z nej upír, ktorý papá veveričky.“ A ironicky som sa usmiala.

Tyler na mňa civel s vypúlenými očami.

„Vieš čo, ak sa vrátim, tak ti všetko vysvetlím. Teraz sa už ale naozaj ponáhľam.“

Keď som okolo neho prechádzala, chytil mi zápästie a privinul si ma k sebe.

„Nepustím ťa, Caroline. Nedovolím, aby si riskovala. Pôjdem s tebou.“

Snažila som sa mu vykrútiť, ale bol silnejší. „Tyler, ja musím. Inak ju zabije. Rozumieš?“

Uprene som sa mu zadívala do očí. Videla som, že niečo sa v ňom pohla a pomaly povolil zovretie.

„Dobre... ale ak do večera neprídeš... tak to budeme mať problém.“

„Neboj sa. Zabijem ho a s Elenou utečieme.“

Usmiala som sa naňho a ešte ho rýchlo pobozkala. Nastúpila som do auta a zamierila na určené miesto.

Cestou som sa ale musela myšlienkami pristaviť pri Tylerovi. Vážne to s ním šlo tak rýchlo? Čakala som, že bude proti, alebo niečo. No a on nič. Príde mi to... také čudné, rozmýšľala som.

Nakoniec som sa tým prestala zaoberať a sústredila sa na cestu.

Auto som zaparkovala neďaleko les a doň som šla peši. Upírov rýchlosťou som sa rozbehla  k Lockwoodovským pivniciam.

Pred pivnicami som sa zhlboka nadýchla. Cítila som ho vo vnútri. Pomaly a opatrne som zišla prvý schod a snažila sa, aby nikto nezačul moje opätky.

Zišla som dole. Opatrne som prešla dverami, keď vtom sa spoza mňa niečo ozvalo.

Hneď som sa otočila, no on bol rýchlejší. Strelil mi do hlavy a celý môj svet sa ponoril do temnoty...

Bola som už pri vedomí, no oči som mala zatvorené. Hlava ma strašne bolela. Chcela som zvriesknuť, no zaryla som sa a mlčala. V skratke sa mi hlave prehralo všetko, na čo si pamätám ako posledné.

Keď som začula zvuk a otočila sa, predo mnou stál profesor Richard Shayne a mieril na mňa zbraňou. Jeho hnedé oči na mňa pozerali s odporom a možno s trochou zvedavosti.  Mohol mať tak dvadsaťpäť, možno dvadsaťosem. Viac určite nie.

No potom mi do čela strelil drevenú guľku.

Prudko som otvorila oči.

Profesor sedel oproti mne a hľadel na mňa. Prišlo mi z toho zle.

Snažila som sa pohnúť, no bola som priviazaná pri stene železom. Nemohla som s ním pohnúť. Keď som sa naňho pozrela, všimla som si, že za ním oproti mne je zviazaná Elena.

To sú tie reťaze, v ktorých som bola spútaná s Tylerom. Koľká irónia, pomyslela som si a zasmiala sa.

Profesor sa na mňa nechápavo pozrel.

„Čo ti tu je smiešne?“

To ma rozosmialo ešte viac. Elena na mňa tiež nechápavo pozerala. Bála som sa a môj smiech mi to pomáhal maskovať.

„Nič,“ odvetila som nakoniec.

„Tak čo? Teraz nás zabijete?“ ozvala sa Elena.

Profesor Shayne sa otočil k nej. „Nie. No vlastne áno, len nie teraz.“

„Čože? Aký je rozdiel medzi tým, či nás zabijete potom, alebo teraz?“ Stále nechápala Elena.  

On sa usmial. „Viete... trocha som rozmýšľal...“

„To je od vás pekné,“ skočila som mu do reči.

„Viete, ja viem, že vás upírov je tu v meste viac. A vy... krásne... ehm... upírky, ste návnadou. Keďže pochybujem, že vás tu ostatní len tak nechajú trčať a čakať na smrť,“ vysvetlil.

Oh nie! Tyler! Čo ak urobí nejakú hlúposť? preľakla som sa v duchu.

„A ako tu chcete niekoho dostať? Hm? Nikto nevie, že sme tu,“ odfrkla som.

Profesor mi pre očami zamával mojim mobilom.

„Vy...“ nenachádzala som správne slová. Ak sa z tých reťazí dostanem, zabijem ho na mieste! rozhodla som sa nazlostene.

Nakoniec som si len oprela hlavu o stenu a čakala som, kedy sa to skončí. Elena na tom bola asi tak isto. Bola ešte slabšia, ako ja.

„Ako je možné, že chodíš po slnku?“ spýtal sa ma odrazu.

„Tak to vám nepoviem,“ zarazila som ho okamžite.

Postavil sa a prešiel ku svojej taške. Vybral z nej fľašu naplnenú asi vodou. Keď ju ale otvoril, tá vôňa železníka sa dostala až ku mne.

Chcela som sa nejako odtiahnuť, ale nebolo kam. Kľakol si ku mne.

„Povedz mi to, alebo uvidíš,“ vyhrážal sa.

„Nie. Nič ti nepoviem,“ trvala som na svojom.

Do šľaka! Prečo som to stále ja tá, ktorá to schytá? pomyslela som si a chcela som plakať. Tušila som, čo bude nasledovať.

Trocha vody so železníkom si nalial na ruky. Pevne mi chytil bradu.

Zvrieskla som, no nemohla sa brániť. Bolo by to ešte horšie. To som ale nevedela, čo príde ďalej.

Zobral fľašu a priložil mi ju k ústam. Pevne som ich zatvorila. Profesor Shayne sa ale nevzdával. Prešiel mi prstom po perách. Keďže ma to strašne pálilo, otvorila som ústa, aby som ho od seba dala preč. No on bol rýchly a nalial mi do úst obsah fľaše. Hneď som začala kašľať a vrieskať. Štípalo ma to a cítila som, ako mi to rozožiera všetko vo vnútri.

Profesor odo mňa ustúpil a sledoval, čo sa so mnou deje.

Začala som sa mykať v snahe, že tie reťaze aspoň trošku povolia. Elena na mňa súcitne pozerala. Aspoň troška som bola rada, že sa to spýtal mňa a nie jej. Je slabšia, určite by mu to po chvíli povedala.

„Prečo to robíte?“ spýtala som sa uplakane a utierala si ústa, hoc ma pálila celá ruka.

„Ako je možné, že také krásne dievča je upírom?“ odpovedal mi na otázku otázkou. Sadol si vedľa mňa. Ja som sa od neho posunula. On mi rukou odhrnul vlasy z tváre.

Prosebne som sa mu pozrela do jeho očí. „Prosím, pustite Elenu.“

„Prečo by som to robil? Vieš, rozprával som sa niekým, kto mi povedal, že kvôli nej sú všetci upíri v tomto meste urobiť čokoľvek. Tak prečo by som ju púšťal?“

Bola som slabá. Nevládala som už ani držať oči otvorené. Železník ma úplne vyšťavil a chcelo sa mi spať.

Vtom mi zazvonil mobil.

Profesor Shayne sa pozrel na volajúceho. „Kto je Tyler?“

Okamžite som spozornela. „Nikto,“ zaklamala som.

Profesor to zdvihol. „Prosím?“

Našťastie som počula, čo mu Tyler hovorí.

„Haló? Kto je tam?“

„Takže... ujasnime si to. Ty si ďalší hybrid. Ak chceš, aby Caroline prežila, prídeš na starý pozemok Lockwoodovcov nech si kdekoľvek, lebo inak to tá blonďatá upírka schytá,“ povedal Shayne a zložil.

Usmial sa na mňa. „No vidíš? Myslela si si, že neviem, kto je? Ja sem nechodím neinformovaný. Nie som predsa žiadny debil.“

Chvíľu tu bolo ticho. Elena z neho nespúšťala oči. No bola ticho. To ma prekvapilo. Stále niečo rozprávala, no teraz mlčala ako hrob.

Niečo som vonku začula.

Profesor si nabil zbraň. Postavil sa k dverám a čakal, kto príde ako prvý. Tep mal normálny. Nebál sa. Adrenalín som tiež veľmi necítila.

Čo je toto za človeka? rozmýšľala som.

Niekto zišiel po schodoch. Opatrne sa približoval.

Do šľaka! Veď ho zabije, tak ako aj mňa! Musím niečo urobiť.

„Pozor, má zbraň!“ skríkla som z plných pľúc. Nech tam bol ktokoľvek, chcela som ho varovať.

Profesor sa ku mne otočil a strelil mi do ramena.

Vykríkla som.

No tých pár sekúnd stačilo na to, aby sem vtrhol Tyler a vytrhol mu pištoľ z ruky.

„Nezabíjaj ho!“ dodala som ešte. Nebude dobre, ak sa tu po štyroch dňoch nájde mŕtvy profesor.

Tyler ho silno udrel do hlavy a profesor stratil vedomie.

Tyler oslobodil mňa a tak šiel k Elene. Tá sa postavila a rýchlo pribehla ku mne. Vybrala mi drevenú guľku z ramena.

„Och, Caroline. Si v poriadku?“ zaujímalo ju.

Ťažko som prikývla. Tyler si ma vyhodil do náruče. „Už ťa samú nikde nepustím,“ oznámil mi a všetci sme v sekunde zmizli. Nezaoberali sme sa, čo bude s profesorom, proste sme vypadli.

Pohľad Richarda Shayna:

Otvoril som oči a postavil sa. Bol som sám. Bez mojej koristi. Ten hybrid ich zachránil. Presne ako bolo v pláne.

Z vrecka som si vybral mobil a vytočil číslo. Nemusel som dlho čakať.

„Prosím, Richard?“ ozvalo sa z druhej strany.

„Mali ste pravdu. Ten hybrid to prežil a je v meste. Zachránil ich. No ešte predtým som sa pohral s blondínou.“

„A čo Elena?“ spýtal sa okamžite.

„Nebojte sa. Ani som sa jej nedotkol. Presne, ako ste žiadali,“ odvetil som automaticky.

Nechápem, prečo som sa jej nemal ani dotknúť, ale keďže je starší a skúsenejší, tak na to bude nejaký dôvod. , pomyslel som si rýchlo.

„Dobre. Teraz sa vráťte do školy akoby sa nič nestalo. Kým nezaútočia oni, nezaútočíte ani vy. Ale pre každý prípad buďte pripravený.“

„Dobre. Potom vám ešte zavolám.“ A zložil som.

Zobral som si tašku, prehodil ju cez plece a vyšiel von.

Niekto ma tam ale čakal. Žena. Asi upírka. Vyzerala ako tá Elena, ale mala iné vlasy a bola lepšie oblečená.

Pozorne sledovala každý môj krok.

„Kto si?“ spýtal som sa automaticky.

„Volám sa Katherine,“ predstavila sa.

„Čo chceš?“

S úsmevom šelmy na tvári ku mne podišla. „Myslím, že sa asi spojíme. Ty zabiješ pár upírov a ja získam to, čo chcem,“ navrhla.

Nechápavo som sa na ňu pozrel. „Prečo by som to robil?“

Prešla ku mne ešte bližšie. Cítil som jej dych na mojom krku.

Úplne som stuhol.

„Asi by sa ti nepáčilo, keby som ostatným prezradila, kto je tvoj šéf,“ pošepkala mi do ucha.

V tej chvíli mi bolo jasné, že vyhrala. 

Takže... na začiatok. Tu máme obrázok profesora Richarda Shayna:

Tak a ideme na venovania. Túto kapitolu by som chcela venovať Leainka, ktorá ma vďaka jednému názoru rozosmiala, že som sa skoro váľala smiechom. Veľmi pekne jej za to zabávanie ďakujem. 

No a niečo k ďalšej kapitole? Hádam len to, že tam bude znova profesor Shayne, ktorý má niečo za lubom. Donútila ho k tomu Katherine? Dozviete sa v ďalšej kapitole.

No a ako sa to bude vyvíjať medzi Caroline a Klaus/Tylerom, keď bude hovoriť o Klausovi len škaredo? Samozrejme, bude tu aj romantická chvíľka a aj akčná. Takže ak chcete vedieť viac, počkajte si na ďalšiu.

A ešte jedna vec. Má niekto z vás tušenie, kto je Richardov šéf?

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Lie for win - 9. časť - Návnada: