OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Lie for win - 8. časť - Zase škola

23.08.2012 (20:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 11× • zobrazeno 1818×

8. časť

Zase škola!

 Cítila som Tylerovu ruku, ako mi ňou prechádzal po nahom chrbte. Musela som sa naňho usmiať.

„Dobré ránko,“ pozdravila som mu a jedným očkom som sa naňho pozrela.

„Dobré ráno,“ pozdravil ma tiež a ďalej ma hladil. „Si taká krásna. Tvoja pokožka je ako božské pohladenie. Jemná, bledá a krásna.“

To ma donútilo zasmiať sa. „Dobre teda. Takže kým si bol skrytý, čítal si nejaké zamilované verše?“ A usmievala som sa na neho od ucha k uchu.

„Samozrejme. Nevedel som sa dočkať dňa, kedy ťa znova uvidím. Bolo to pre mňa ako večnosť. To odlúčenie od teba, od môjho zdroja energie, od mojej bohyne, no proste... nemohol som to vydržať.“

Naklonila som sa k nemu a pobozkala ho. „Keď si predstavím, že som bola tak dlho bez teba. Vrátil si sa mi a znova stratil. Takže teraz, keď si sa vrátil, už nesmieš nikdy odísť. Ostaneš tu so mnou už navždy. Dobre?“

Pohladil ma po tvári. „Dobre. Spolu a navždy.“

Otočila som sa k hodinkám a pozrela sa na ne.

Do šľaka! Škola! prebleslo mi hlavou. Rýchlo som sa zabalila do plachty a vstala z postele.

Prešla som k šatníku a rýchlo z neho vyberala to prvé, čo mi prišlo. Tak dobre, nie hneď prvé, pretože čo by si o mne pomysleli ostatní?

Nakoniec som si obliekla fialové tričko a rifle.

„Ideme niekam?“ nechápal Tyler.

„Do školy. Zabudol si? Škola!“ pripomenula som mu.

Postavil sa a prešiel ku mne. „Nebude podľa teba divné, že sa objavím v škole potom, čo som akože odišiel?“

Vtedy som si na to spomenula. Všetkým som predsa povedala, že odišiel preč.

„Aha. Ale tu nemôžeš ostať! Keby ťa zbadala moja mama, mali by sme obaja problém. Ja za to, že si spal v mojej izbe a ty za... za to isté.“

Obaja sme sa zasmiali.

Chytil ma a prudko ma potiahol k sebe. Pobozkal ma tak vášnivo ako nikdy predtým. „Ja sa už niekde na tú dobu zašijem. Potom ti zavolám, kráska moja.“

Začal sa obliekať, ale prišiel na to, že tričko na seba nejako nenavlečie. Bolo celú roztrhané. Keď sa na mňa pozrel, len som sa zapýrila a zasmiala.

„Ups,“ bolo jediné, na čo som sa zmohla.

Vyšla som z domu a hneď vyštartovala do školy. Dneska máme tréning roztlieskavačiek a Rebekah tu nie je.

Konečne! vzdychla som si.

Zaparkovala som auto a hrdo vykročila do nového dňa. Keď som ale chcela ísť ku svojej skrinke, niekto ma chytil za plece a odstrčil do prázdnej triedy.

„Čo, do pekla...?“

Otázka sa mi akosi zasekla v krku, keď som zbadala, kto predo mnou stojí.

„Alaric,“ povedala som so strachom v očiach.

Naširoko sa na mňa usmial. „Ahoj, Caroline.“

Začala som pred ním cúvať. Narazila som do steny. Už nebolo kam ujsť.

„Neboj sa ma. Nie som ten zlý, ale dobrý. Keď som umrel a ožil... no som to proste ja.“

„Ako ti mám veriť? Ako mám vedieť, že ma nechceš zabiť? Veď keď Elena zomrela, mal si zomrieť aj ty.“

Alaric si sadol do učiteľského kresla. „No... očividne to Esther nepremyslela do konca. Netušila, že sa z Eleny stane upír. Keď zomrela, zomrel som aj ja. No keď ožila, ožil som aj ja.“ Keď si ale všimol, že sa k nemu nepribližujem, vzdychol si.

„Ale no tak, Caroline! Keby som ťa chcel zabiť, urobím to už dávno.“

„Tak prečo si tu?“ zaujímalo ma.

„Máme problém,“ oznámil.

„Čože? Aký problém?“ nechápala som. Čo už môžeme mať za problém. Veď konečne sa všetko vracia do normálu, s výnimkou Katherine, a teraz príde Alaric a povie,  že máme problém? No tak to je teda vážne na hlavu.

„Damon so Stefanom všetko pokazili,“ povedal. „Zabudli ovplyvniť nejakého člena z Rady a ten teraz robí problémy. No už ich urobil. Príde tu niekto nový.“

„Čo prosím? Kto nový? Akože niekto, kto nás bude loviť? Ďalší lovec upírov?“

Alaric vážne prikývol.

Preľakla som sa. „Ak sem príde niekto, bude to pre nás zlé. Veď nás je tu dosť. A...“ začínala som panikáriť.

Alaric ku mne podišiel a pevne ma chytil za plecia. „Caroline, neboj sa. Bude to dobré. Kým neumriem, nemôžem sa zmeniť na zlého a preto vám môžem pomáhať. A keďže som upír, mal by som umierať menej často.“ Neisto sa zasmial.

Ja tiež. Poriadne som si ho prezrela. Konečne je tu náš starý Alaric. Ten dobrý a súcitný, no proste on.

Silno som ho objala.

„Som rada, že si sa vrátil.“

Tiež ma objal. „Aj ja som rád, že som späť . A dúfam, že už ostanem taký, aký som.“

„Aj ja. Nechcela by som, aby si sa ma pokúsil zabiť.“

Obaja sme sa zasmiali, Alaric ale trocha nervózne.

Zazvonilo na hodinu.

„Musím už ísť. Prosím, Caroline, nikomu nehovor, že som tu.“ A s tými slovami v sekunde odišiel.

Ja som rýchlo vyletela z triedy na vyučovanie.

Celý deň sa mi zdal ako večnosť. Nedokázala som sa na nič sústrediť.

Toľko vecí prišlo naraz. A k tomu všetkému tie zlé prevažujú dobré. Prišiel Tyler. Jedna úžasná vec, za ktorú som naozaj veľmi vďačná. Ale ďalšie dve zlé veci. Tak prvá. Mrcha Katherine sa vrátila. A druhá, príde sem lovec upírov, ktorý sa nás pokúsi zabiť.

No... dokopy nič veľké.

„Slečna Forbesová, vnímate ma?“ vyrušil ma zo zamyslenia nejaký profesor.

Pozrela som sa naňho. Došľaka, veď som ho tu ešte nevidela! Kto to vôbec je? Rozmýšľala som rýchlo.

„Mhm,“ bolo všetko, na čo som sa zmohla.

Profesor sa usmial. „Vyzerá to tak, že slečna je trocha nepozorná. Mohli by ste nám objasniť toto?“ A ukázal na tabuľu, kde bolo niečo napísané.

Zaostrila som na ňu zrak.

V duchu som zhíkla. Preboha! Prečo rozoberá rok 1864? Veď teraz sme úplne niekde inde, prebleslo mi hlavou.

Čo mu mám na to povedať?

Zhlboka som sa nadýchla. „Prepáčte, veľa vám k tomu nepoviem.“

Konečne zazvonilo. Zobrala som si učebnice do rúk a chcela odtiaľto čím skôr odísť.

„Slečna Forbesová, vy tu ešte ostaňte!“ počula som za sebou profesorov hlas.

Prekrútila som očami a vrátila sa do triedy. Podišla som k jeho stolu.

„Prosím, deje sa niečo?“ Našťastie som stihla zaostriť na jeho menovku.

Profesor Shayne. Richard Shayne.

Postavil sa a začal si ukladať veci. „Deje sa to, že ešte ani na jednej hodine, odkedy som tu prišiel, som vás ani nepočul a skoro ani nevidel. Je niečo, o čom by som mal vedieť?“

Automaticky som pokrútila hlavou. „Nie, len... zaujíma ma, prečo preberáme toto?“ A ukázala som rukou na tabuľu. „Teraz sme mali preberať predsa kvôli blížiacemu sa večierku päťdesiate roky.“

Profesor sa na mňa čudne zadíval. Chvíľami skúmavo, potom fascinovane, ale nakoniec sa zatváril neutrálne. „Bol som požiadaný, aby som vám objasnil, čo sa stalo v Mystic Falls v tomto roku. Možno mi nebudete veriť, ale možno vás to zaujme,“ vysvetlil.

Nechápavo som sa naňho pozrela, no potom som už len mávla rukou. „Môžem už ísť? Ponáhľam sa totiž na tréning roztlieskavačiek, keďže ja som tá hlavná.“ A kyslo som sa naňho usmiala.

„Samozrejme. Môžete ísť.“

Vybehla som z triedy ako hurikán, ale dosť pomaly na to, aby som nevzbudila podozrenie.

Bože, ten chlap je ale čudný! Čosi predo mnou tají! A ja na to prídem, zaumienila som si.

Rýchlo som sa v šatni prezliekla a vybehla von. Dievčatá ma už čakali.

Tréning zbehol vcelku rýchlo, ale aj tak som sa naň nedokázala sústrediť. Na zoznam dobrých a zlých vecí pribudol aj profesor Shayne. Len neviem, či je dobrý alebo zlý.

Keď sme skončili, rýchlo som sa ponáhľala domov.

Pohľad Richarda Shayna:

Sledoval som, ako nastupuje do auta a odchádza preč ako človek. Ale aj tak je jedna z nich.

Keby sa ma nepýtala na ten rok, možno by som si to ani nevšimol. Určite ma podozrieva. Musím moju akciu preto urýchliť.

Zamieril som do svojho kabinetu. Odomkol som zámok a vytiahol z neho tri drevené koly.

Tri by mali na dnes stačiť, pomyslel som si s úsmevom.

Vtom mi zazvonil mobil.

„Haló?“ ozval som sa automaticky.

„Tak čo, ako pokračuje akcia? Ste tu už tri dni a zatiaľ som nevidel ani jedno mŕtve upírske telo.“

„Oh, prepáčte, ale musel som sa uistiť, že sú to naozaj upíri. Nebojte sa, zajtra budete mať o niekoľko upírov v meste menej.“

„Dobre teda. Lebo ak nie, nestanete sa členom Rady, pán Shayne.“ A položil.

Do frasa! Čo si myslí, že kto je? Pochybujem, že v živote zabil čo i len jedného upíra! nadával som v duchu.

Zobral som si kolíky, skryl ich do tašky a vyšiel zo školy. Nasadol som do auta a zamieril pre svojho prvého dnešného upíra.

Pohľad Caroline:

Odomkla som dvere do domu a vošla dovnútra. Snažila som sa nájsť mamu, ale nikde nebola. Mobil mi nezdvíha. Do šľaka! Kde len môže trčať? rozmýšľala som rýchlo a do tela mi vstupovala nervozita a obavy.

Sadla som si teda do obývačky, že ju počkám.

Zrazu mi zazvonil mobil. Pozrela som na volajúceho. Elena.

„Ahoj, Elena. Prepáč, teraz nemôžem. Neviem nájsť mamu!“ vyklopila som jej všetko rýchlo.

„Caroline...!“ Začula som nejaký šum a krik.

„Zdravím, slečna Forbesová,“ ozval sa nejaký mužský hlas.

„Pán Richard Shayne,“ vydýchla som s hrôzou.

Páčila sa vám táto kapitola?

V ďalšej kapitole sa dozvieme viac o profesorovi Richardovi Shaynovi. Nebojte sa, tak skoro sa ho nezbavíme. :) Ďalšia kapitola bude mať názov: Návnada.

A teraz idem na venovanie. V tejto kapitole ho chcem venovať Danca11 za ten jej krásny komentár, vďaka ktorému som sa červenala ešte ďalšiu pol hodinu. Keď som si ho prečítala, nakoplo ma to a hneď som išla písať pokračovanie. A tak tu máte takú stredne dlhú kapitolku, ktorá sa vám, dúfam, páči a snáď vás aj trochu navnadí, aby ste čakali na ďalšiu. :)

Takže som zvedavá na vaše názory. Perla :) 

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Lie for win - 8. časť - Zase škola: