OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Lie for win - 20. časť - Zbohom?

18.09.2012 (20:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 12× • zobrazeno 2098×

EDIT: Článok neprešiel korekciou!

20. časť

Zbohom?

Zízala som na Alarica ako debil a celým telom mi lomcovala triaška. Okamžite som mu pred nosom zabuchla dvere a rozbehla sa do obývačky.

„Je tu Alaric,“ oznámila som im so strachom v očiach.

Obaja sa na seba pozreli. „Musíme odísť, Niklaus.“ Ozval sa Elijah.

On okamžite pokrútil hlavou. „Nie! Bez Caroline neodídem! Musíme pomôcť hlavne jej!“

Alaric znova zabúchal, tento krát vyrazil dvere. „Caroline, pozri sa, koho som na ceste sem stretol!“

Vystrčila som hlavu z obývačky a pozrela sa.

„Mami!“ skríkla som a hneď som stála oproti Alaricovi a mojej mame. „Pusti ju!“

„Tak prikáž mame, nech ma pustí dovnútra!“ zreval po mne.

Preglgla som. Mám na výber? Mama alebo Klaus. Koho si mám vybrať?  Lietalo mi rýchlo hlavou. Musím ich zachrániť oboch. Usadilo sa mi na mysli. Ale ako? Čo už len zmôžem ja, keď nie som silná ako Alaric a ani výnimočná ako Klaus?

Nakoniec som sa rozhodla pre niečo nečakané. Žmurkla som na mamu a plnou silou hodila sa na Alarica.

Toho to prekvapilo a tak sa nestihol brániť. Skotúľali sme sa spolu príjazdovou cestou až na ulicu. Našťastie tam nikto nebol.

Alaric nás oboch zabrzdil. Rýchlo sa postavil na nohy a keď som sa chcela postaviť ja, podkosil ma a vyceril na mňa zuby.

„Mrcha,“ zasyčal.

Chytil mi dlaň a silno mi ju prepichol jednou dýkou, až ju zaboril do zeme.

Zvrieskla som. Tá bolesť bola strašná a nedokázala som tú dýku vybrať von.

Alaric mi medzitým chytil druhú ruku a aj tú mi prepichol.

Znova som skríkla od bolesti. Došlo mi, o čo mu ide. Chce vylákať Klausa. Ale ako môže vedieť, že si po mňa príde? Veď on sa stará len sám o seba. Ja som mu ukradnutá. Alaric ma zabije v chabej domnienke a aj tak nedostane to, čo naozaj chce.

„Vylez, alebo ju zabijem!“ skríkol z plných pľúc a zvnútra bundy si vytiahol jeho neporaziteľný kolík.

„Nie!“ zvreskla som, pretože som vedela, že zomriem tak či tak. Keď zabije Klausa, zomriem aj ja. Keď ma zabije, Klaus, Tyler, Damon a ostatný prežijú. Čo som ja jedna oproti stovkám ďalších? Len bezvýznamná blondína, ktorá je vždy v zlom čase na zlom mieste.

Alaric mi priložil kolík na srdce, no nebodol ma hneď.

Z očí mi vytryskli slzy.

„Pusti ju!“ ozvalo sa dopoludňajším tichom.

Klaus.

Pomaly a s hlavou hore kráčal k nám. Neozbrojený a sám.

Nedokázala som tomu uveriť. Klaus sa stará. O mňa. Chce ma zachrániť. No nevie, že jeho smrťou príde aj moja.

Alaric sa odo mňa postavil a pozrel sa na Klausa. „Vedel som, že láska k tej upírke je silnejšia než ty! A to si  hovoríš neohrozený? Keď ťa láska dokáže zradiť?“ Arogantne sa naňho usmieval.

Rukami som nemohla hýbať, ale nohami áno. Mala som opätky.

Rýchlo som nimi pohla doľava a kopla do Alaricových nôh. Ten spadol a Klaus to okamžite využil.

Pribehol ku mne a vybral mi dýky z dlaní.

Alaric sa ale rýchlo postavil a zaútočil na Klausa s kolíkom. Ten vyceril očné zuby a vykrútil mu ruku.

Ja som sa ani nestihla postaviť, už ma niekto mal na rukách a rýchlo so mnou utekal preč.

Elijah.

„Čo to robíš? Musíme sa tam vrátiť!“ kričala som po ňom.

„Neboj sa. Mám to pevne pod kontrolou. Už by tam mala byť aj Rebekah. Tá mu pomôže. Rozkázal mi aby som teba zobral niekam do bezpečia.“

„Ale čo mi z toho bude, keď ho Alaric zabije? A keď zomrie on, zomriem aj ja,“ oponovala som mu.

Elijah zastal a položil ma na zem. Pozrel mi na ruky. „Potrebuješ krv,“ poznamenal.

Vytrhla som mu moju ruku a skryla ju do vreciek. „To vydrží. Teraz sa tam musíme vrátiť.“

Elijah si zahryzol do zápästia. „Napi sa mojej krvi. Budeš potom silnejšia. Posíli ťa viac ako len ľudská. A ak chceš pomôcť bratovi, budeš to potrebovať.“

Priložil mi zápästie k ústam a ja som sa napila. No nie veľa. Chcela som čím skôr vyraziť a nie tu piť jeho krv. Ale oceňovala som jeho snahu.

Vďačne som sa naňho usmiala a obaja sme sa rozbehli naspäť. Bežali sme ako o preteky a o minúty sme boli v centre diania.

No nebol tam len Klaus a Alaric. Bola tam už aj Rebekah. Aké milé prekvapenie.

Alaric sa na ňu a vrhol a skoro by jej vytrhol srdce z hrude, keby naňho potom neskočil hneď Elijah a nepritlačil ho k zemi.

Rebekah sa medzitým postavila, pozrela sa na mňa a utiekla preč. Ja som využila to, kým bol Alaric na zemi a rýchlo som mu zlomila väzy.

Prestal sa hýbať. Zomrel. Ale nie na dlho.

„Mali by sme ho niekam odpratať,“ navrhol Elijah.

Všetci sme súhlasne prikývli.

Nakoniec sa rozhodlo, že sa uloží k nám do pivnice. Keď už bol pod zámkou, Klaus ma požiadal, aby som sa s ním prešla.

Súhlasila som a vyrazili sme.  Pomaly sme kráčali tichým mestečkom. Nechápala som pointu tejto tichej vychádzky.

„Musíme sa porozprávať,“ začal nakoniec.

No. A je to tu. Niečo, čo bude vážne. Čo my to len chce povedať?

„A o čom?“ spýtala som sa nesmelo.

„O nás, Caroline. Musíme sa pozhovárať o nás...“

„A o čom sa chceš na túto tému rozprávať?“ nechápala som.

Chytil ma za ruky a pozrel mi do očí. „Odchádzam. Ja a súrodenci odchádzame. A chcem aby si išla so mnou,“ oznámil.

Vypleštila som naňho oči. „Ja... ja neviem. Nemôžem...proste...nejde to.“ Tak ťažko sa mi hovorila. Za tieto posledné hodiny som toho zažila tak veľa, že mám vo svojich citoch úplný zmätok.

Chytil ma za líce a ja som sa oňho oprela a vzdychla.

„Poď so mnou. Nič ťa tu nedrží. Milujem ťa, Caroline.“

Tie slová sa počúvali tak nádherne. V tej chvíli by som ho počúvala aj celú večnosť. Stáli sme tam sami a dívali sa na mestečko Mystic Falls. Mestečko, kde sa dejú divné veci.

Klaus sa ku mne priblížil. Ja som sa priblížila tiež. Tento krát som už nečakala na to, kým ma pobozká. Prebrala som nad tým úplnú kontrolu a pobozkala som ho ja.

Hodila som sa mu okolo krku a pery sa mi spojili s jeho. On mi ruky ovinul okolo pásu  a pritiahol si ma k sebe.

Bozkávali sme sa vášnivo. Ešte nikdy som niečo také necítila. Bolo to...niečo novú, iné a krásne.

Jeho bozky boli vášnivé, no zároveň jemné, ako dotyk motýľa.

Keď som sa konečne odtiahla, neprotestoval, no stále si ma držal pri sebe.

„Takže so mnou pôjdeš?“ spýtal sa a tvár sa mu rozžiarila. 

Ja som ale posmutnela. „Klaus... ja...“ odklonila som pohľad. „Nemôžem odtiaľto odísť. Chcem zmaturovať, ísť na vysokú a spoznať svet...“

„Ale veď to ti život so mnou ponúka! Samozrejme, tú vysokú by som z toho vynechal, ale spoznáme spolu svet! Môžem ťa zobrať do Austrálie, do Paríža, keď budeš chcieť tak aj na Madagaskar, ale prosím, nehovor mi, že so mnou nechceš odísť.“

Pohľad naňho ma zabolel. Vyzeral tak zúfalo. Bolo také ťažké povedať mu to, čo som musela.

Chytila som mu tvár do dlaní a ešte raz ho pobozkala. „Klaus, ja...milujem ťa,“ vyslovila som nahlas. Sama som nedokázala uveriť tomu, že som to povedala nahlas. „Ale nemôžem odtiaľto odísť len tak. Je to môj domov, moje rodisko. Žijú tu moji priatelia. A niektorým musím aj pomôcť,“ priznala som nakoniec a hneď som si spomenula na Elenu.

Musím jej pomôcť dostať Stefana naspäť, síce je zamilovaná do Damona. Je to len nátlak. V tej chvíli mi v hlave  blysol nápad.

„Vedel by si nejako obísť ovplyvnenie, ktoré bolo dané na Elenu?“ spýtala som sa odrazu.

Klaus sa zatváril nechápavo. „Ako to súvisí s našou situáciou?“

„Nijako, no chcem vedieť či sa dá obísť ovplyvnenie.“

Pokrútil hlavou. „Nie, bohužiaľ, nie. Ja s tým nič nenarobím. Bude proste ovplyvnená, až kým ten, čo ju ovplyvnil, nepovie inak,“ vysvetlil mi.

Hlava mi znova klesla. No vedela som, že Klausa niečo veľmi trápi. Nemusela som veľmi hádať, čo.

„Takže toto je koniec? Keď som konečne získal tvoje srdce, naše cesty sa rozídu?“

Sklonil pohľad a ja som videla, ako sa mu po líci skotúľala jedna slza.

No skôr, než po nej stihol siahnuť, som mu ju jemne zotrela a tiež sa rozplakala.

„Viem, že je to ťažké, no ale proste ja patrím sem. Aspoň zatiaľ. Možno sa naše cesty ešte stretnú,“ utešovala som ho, no on nahodil chladný výraz.

Odtiahol sa odo mňa a otočil sa mi chrbtom.

„Zbohom, Caroline,“ povedal a stratil sa mi preč.

„Ahoj,“ pošepla som do vzduchu potichu a z očí mi vytrysklo more sĺz.

Spustila som sa na chladnú zem a plakala tam.

Po prvý krát som sa cítila ja tá odmietnutá. Bolo mi hrozne. Chcela som zomrieť. 

Po niekoľkých hodinách som sa nakoniec vybrala domov. Odomkla som si dvere a pomaly sa vliekla do obývačky po nejaký alkohol.

V kresle sedel Alaric.

Okamžite som ustúpila a chcela som zaútočiť.

„Počkaj, počkaj! To som ja! Naozaj ja!“ kričal po mne vystrašene Alaric.

Podozrievavo som sa naňho pozrela. „Ako ti mám veriť?“

Pokrčil plecami. „Neviem. Nedokážem ťa prinútiť aby si mi verila, ale podľa mňa sa rozhodneš správne,“ povedal a čakal na moju reakciu.

Nakoniec som sa s plačom rozbehla k nemu do náručia.

„Čo sa stalo?“ pýtal sa ustarane.

„Odišiel. Proste odišiel. Nechal ma tu,“ vzlykala som.

„Kto?“ Nechápal stále.

„Klaus.“

„Ty k nemu niečo cítiš?“ zaujímalo ho.

Ja som len prikývla.

Tuhšie ma objal. „Oh, Caroline. To ma mrzí. Hoc vieš, že by som si ťa radšej predstavil s niekým iným, ale je mi to ľúto.“

Potiahla som nosom. „Ďakujem.“

„Niet zač.“

Pustil ma a pozrel mi do očí. „No... ja by som mal ísť,“ poznamenal.

„A kam?“

Usmial sa. „Opiť sa do Grillu.“

Ani ja som sa neubránila miernemu úsmevu. „Dobre teda. Tak ahoj a ešte raz ďakujem.“

Vyprevadila som ho z domu a okamžite som si vybrala nejakú prácu na rozptýlenie.

Vyhrabala som mobil a poslala som sms.

Na mobile mi ukázalo- správa úspešne odoslaná.

Pohľad Katherine:

Pod Stefanovým dotykom som zastonala.

„Milujem ťa,“ zašepkal mi a vzdychol.

Ja som sa usmiala.

Vtom zazvonil mobil. Stefanov mobil. Prišla mu sms-ka.

Vzdychla som si a naznačila Stefanovi, že musíme na chvíľu prestať. Natiahla som ruku k stolíku a otvorila sms-ku.

Ideme si po Stefana.

Od Caroline

Takže čo vy na to? Keď som to písala, tak mi to prišlo strašne ľúto. Ale nebojte sa, všetci, ktorí fandíte Klaroline. Toto ešte nemusí byť definitívny koniec medzi nimi.

Oficiálne vám chcem oznámiť, že plánujem 2. sériu, ktorá sa bude volať: Lie for win- Broken heart.

No a ešte tu máme Caroline a Klausa:

Tak... ďalšia kapitola sa bude volať: Záchranná misia.

K tej vám veľa nepoviem, snáď len toľko, že Caroline bude mať na ceste doprovod? Tušíte aký?

No a túto kapču by som rada venovala Kacenqa, Danca11 a Nik. Vaše komentáriky, či už dlhé alebo kratšie ma stále potešia a vždy ma motivujú k tomu aby som novú kapču dopísala ešte v ten deň, keď si to prečítam. Takže veľmi pekne vám ďakujem, ľudia! :)))

A mám pre vás ešte jednu novinku. Moju novú spoluatorskú poviedku Hunted.

Prológ--->TU

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Lie for win - 20. časť - Zbohom?: