OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Lie for win - 15. časť - Pokušenie

05.09.2012 (18:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 6× • zobrazeno 1480×

EDIT: Článek neprošel korekcí!

15.časť

Pokušenie

„Čože?“ začudovala som sa.

Damon sa ku mne naklonil aby videl, čo bolo napísané v správe. Skrivila sa mu tvár.

„To je vtip?“

Pokrčila som plecami. „Vyzerám, že viem, čo sa tu deje? Veď ani to číslo nepoznám. A čo ty?“

Damon sa pozrel na číslo, no pokrútil hlavou.

„Od koho to len môže byť?“ rozmýšľala som nahlas.

„Musí to byť od niekoho, kto vie o upíroch. To nám okruch znižuje na... asi tak polovicu mesta.“ Bola som ohúrená z toho, že mi Damon pomáha. „No a potom to musí byť niekto, koho číslo nemáš. To nám znižuje okruh na štvrtinu.“

„Presne, Damon! Lebo ja mám toľko času obchádzať celé mesto a pýtať sa ich, neposlali ste my dnes ráno sms-ku?“

Damon sa zasmial. „Tak by sme sa mohli vrátiť k tomu, čo sme robili pred chvíľou, nie?“

Nadvihla som obočie. Nerozumela som mu. „A čo dôležité sme robili pred chvíľou?“

„Mno... vieš... priložíme k sebe pery a potom...“ Keď sa ku mne chcel priblížiť, udrela som ho do rebra.

„Prestaň!“ Zahriakla som ho. „Na toto teraz vážne nemám čas! Musím sa dozvedieť, čo sa to tu deje!“

Bola som vytočená. Ak to niekto bral ako vtip, tak to vôbec smiešne nebolo. Potrebujem súrne zistiť, kto to bol! A ako to myslel, že som bola ovplyvnená. Ako by som už len ja mohla byť ovplyvnená?

„Ale... ja... myslel som, že by sme sa mali porozprávať...“

„A o čom?“ skočila som mu do reči. Bola som nesvoja. Bála som sa. Čo ak som naozaj ovplyvnená a videla som niečo, čo som nemala?

„No... ako sme tu pred chvíľou obaja stáli, pritisnutí k sebe a...“

Povzdychla som si. Vedela som, že to chce rozoberať, no ja som na to nemala odvahu.  Čo mu mám povedať? Že k nemu niečo cítim a neviem to presne určiť?

„Damon, prepáč, ale teraz na to nemám čas.“ Odbila som ho. Cítila som sa hrozne, pretože som sa bála, že sa ho to dotklo. Nechcem mu ublížiť. Lebo k nemu niečo cítim.

Sklonil hlavu. „Aha. Chápem.“ Hneď, ako to povedal, mi bolo jasné, že sa ho to dotklo.

Chytila som ho za rameno. „Nie, Damon, budeme to riešiť. Len nie teraz. Teraz sa musím sústrediť na dôležitejšie veci. Ako napríklad na to, kto mi napísal tu sms-ku.“ Hovorila som pomaly a jemne aby to pochopil.

Nadvihol hlavu. Keď zbadal môj úprimný pohľad, sebavedome sa usmial.

„Dobre. Potom to preberieme. Teraz ti, Blondy, pomôžem  nájsť toho, kto to poslal. Dobre?“ Nadvihol obočie a frajersky sa na mňa pozrel.

Porazenecky som si vzdychla. „Tak fajn, Rómeo.“

A obaja sme sa zasmiali. „Ja sa pôjdem poradiť s Bonnie,“ prehovoril Damon po chvíli.

„Dobre. A ja pôjdem... niekde.“

„Dobre,“ prikývol a venoval mi letmý bozk. V ďalšej sekunde ho už nebolo.

Chvíľu som len tak postávala v zime, no potom som nasadla do auta a presne som vedela, kam idem.

Zastala som pred dverami menšieho rodinného domu.

Silno som zaklopala na dvere a hneď v druhej chvíli mi otvorila známa tvár.

„Dobrý večer, profesor. Potrebujem s vami súrne hovoriť,“ vyklopila som naraz.

Prekvapene ostal stáť vo dverách a ja som sa popri nemu prepchala dovnútra.

Zatvoril dvere a stále na mňa zarazene hľadel.

„Čo potrebuješ, Caroline?“ spýtal sa formálne, ale v očiach som videla, že je naozaj zvedavý.

„Nehrajte to na mňa,“ odfrkla som okamžite. „Ja viem, čo ste urobili.“

Po pravde som len tipovala. Nemyslela som si, že to bol on. Bolo to vidieť už z jeho užasnutej tváre. Takže som sa asi zmýlila.

Vzdychol si a rukou mi pokynul, nech ho nasledujem. Kráčala som sa za ním do kuchyne a sadli sme si na stoličky.

Chvíľu sme na seba len mlčky hľadeli, no potom znova zavzdychal a spustil.

„Bol som to ja. Priznávam.“ Vyšlo z neho nakoniec. „Poslal som ti tú sms-ku za predpokladu, že ťa napadne, že som to bol ja a navštíviš ma bez toho... Klausa.“ 

„Čože? O čom to tu rozprávate? Klaus je predsa mŕtvy!“ Nechápala som.

No on len pokrútil hlavou. „Nie. Tvoj priateľ, ten Tyler, to on je ten, čo je mŕtvy. Klaus je v ňom,“ oznámil mi akoby sa nič nedialo.

Vytočil ma. Upírov rýchlosťou som sa k nemu dostala a chytila ho pod krk. Pritlačila som a on sa rozkašľal.

„Čo to melieš?! Keby Tyler nebol Tyler, vedela by som o tom! Veď je to môj priateľ!“

„Nie, ak si ovplyvnená!“ skríkol po mne z plných pľúc.

Pustila som ho a začal lapať po dychu. Naozaj to malo niečo do seba.

Narýchlo som sa nad tým zamyslela. Čo ak som naozaj ovplyvnená? A čo ak je možné, že Tyler nie je Klaus? Ale ako to, že o tom profesor niečo vie a ja nie? Aha...veď som podľa neho ovplyvnená. Rozmýšľala som.

Naspäť som si sadla a znova sa nad všetkým zamýšľala.

„Ako viete o tom, že Tyler je Klaus?“ spýtala som sa.

Opatrne si sadol tiež a podozrievavo sa na mňa pozeral. Očividne sa ma bál. Z istej časti som to chcela, ale z istej zas nie.

„Pamätáš sa, čo sa stalo na tom moste?“ odvetil mi na otázku otázkou.

Začudovane som naňho pozrela. „Na akom moste?“

Tleskol rukami. „Ha! Nič, čo sa stalo na tom moste, si nepamätáš! Ovplyvnil ťa aby si na to zabudla. Takže... kde len mám začať?“

„Bolo by dobré, ak by ste začali od začiatku.“ Nabádala som ho s predstieraným úsmevom. Bola som nedočkavá a prekvapená. Chcela som vedieť, čo sa stalo.

„Takže išiel som s Tylerom, teda Klausom, autom na Wekery Bridge. Zastali sme presne na moste a on mi prikázal vystúpiť. Chcel sa ma zbaviť. Zahryzol mi do krku a jediné, čo som počul, bol tvoj krik. Zakričala si: „Nie!“ Potom sa mi celý svet pred očami rozmazal a nebol som schopný vnímať svet okolo seba. Snažil som sa ostať pri vedomí, ale neviem presne, čo sa stalo. Pamätám si až to, ako si ku mne prišla a dala sa mi napiť z tvojej krvi. Nemusela si to robiť, ale predsa si ma zachránila. No a potom ti niekto zavolal. Myslím, že sa volá Bonnie. Ju tiež učím dejiny, ale posledný týždeň to akosi vymeškala. No a začala ti vysvetľovať, že Tyler nie je Klaus a že ten Klaus je v jeho tele. Keď si zložila, vrhla si sa naňho a ja som sa pomaly dostal k autu. Jediné, čo som pred odchodom videl, bolo, ako ťa drží pod krkom a uprene na teba hľadí. Zrejme ti niečo hovoril, pretože sa mu hýbali pery. A skôr, než si na mňa spomenul, som sa vyparil,“ vysvetlil.

Znova som začala premýšľať o tom, no ale keď som si chcela na niečo spomenúť, nájsť hocijaký záchytný bod, rozbolela ma hlava.

„Dobre teda. Uznajme, že máte pravdu a ja som naozaj pod nátlakom. Prečo mi to vlastne hovoríte?“

Stále mi nedochádzalo, čo z toho môže mať on.

Profesor sa postavil a šiel sa napiť. „Vieš, Caroline, videl som tvoj hnev. Prišlo mi, že Klausa nemáš veľmi v láske. A preto som chcel aby si poznala pravdu. Neviem síce či mi uveríš, ale verím v to, že sa rozhodneš správne.“

Ako tak rozprával, niečo vo vnútri sa vo mne pohlo.

Postavila som sa a prešla k profesorovi. Oprela som sa o pult.

„Prepáčte.“ Dostala som zo seba nakoniec.

Prekvapene sa na mňa pozeral tými jeho veľkými hnedými očami. V tú chvíľu som po ňom zatúžila. Ocitla som sa v takom pokušení, že som nevedela, čo mám robiť.

Profesor to na mne asi spoznal a pozorne sa na mňa zadíval aby vyčítal, čo vlastne chcem.

Ale ako to môže vedieť on, keď to neviem ani ja? Pomyslela som si v rýchlosti.

Pohľad Richarda Shayna:

Ocitol som sa v takom pokušení, že som skoro šalel. Vedel som, že by som to nemal robiť, ale potreboval som ju. Jej oči hovorili to isté.

Pomaly som sa k nej naklonil , rukou ju chytil za líce a pritiahol si ju k sebe. Zmocnil som sa jej pier a ona sa mi poddala. Chcela to tak silno, ako aj ja. Vedel som to.

To pokušenie nás tak ovládlo, že sme nedokázali prestať. Chcel som ju a ona v tej chvíli chcela mňa. Bolo mi jedno, že som ju videl s iným. Vedel som, že ona to nechcela. Ale nevedel som či chce vôbec toto.

Pohľad Caroline:

Zmocnil sa mojich pier a ja som sa nebránila. Potrebovala som to. To pokušenie bolo príliš veľké a ja som proste nemohla odolať. Vedela som, že je to nespravodlivé, ale nemohla som ináč. Nedokázala som ani racionálne uvažovať, tak skvelo ma bozkával. Naše pery sa spojili v jedny a synchrónne sme spolupracovali.

Cítila som sa ako v nebi a jeho ľahké bozky mi dopomohli cítiť sa úžasne.

Jazykom mi prešiel po zuboch a potom skúmal moje ústa. Ja som zas pocítila ešte väčšiu túžbu. Možno som sa chovala na základe upírich pudov, alebo niečoho iného, ale rukami som mu skĺzla na hruď a začala mu rozopínať gombíky na košeli. Bolo ich veľa, ale ja som sa s nimi pomaly hrala a jemu to nevadilo. Keď som mu ju vyzliekla a zbadala tú jeho mužnú a dobre vypracovanú hruď, neubránila som sa úsmevu.

V hlave som ale počula hlas, ktorý mi hovoril, že to by som nemala. Ale veď koľko zlých vecí môžem urobiť za jednu noc? Určite to neuteká ďaleko od bozkávania sa s Damonom.

On ma roztúžene chytil za pás a vyzliekol mi šaty. Vyložil ma na dosť veľkú linku, no neprestávali sme sa bozkávať.

Dotýkala som sa jeho tela, svalov a porovnávala som ho s Tylerovým.

No ako náhle som si spomenula na Tylera, hneď som sa od profesora odtiahla.

„Nie. Nemôžem,“ vzdychla som.

Profesor sa na mňa chápavo pozrel. Vtom ale niekto zaklopal na dvere.

Obaja sme sa na seba pozreli a profesor sa rýchlo obliekol. Ja som sa šla skryť do vedľajšej miestnosti, ale tak aby som videla návštevníka.

Profesor otvoril dvere.

„Ahoj, Richard.“ Zapriadol ženský známy hlas.

„Katherine.“

Takže čo na to hovoríte?

V ďalšej kapitole sa stane veľa vecí, takže vám ich tu všetky nebudem vypisovať. Ale troška vás navnadím. Ako zareaguje Caroline na to, že profesor pozná Katherine? A čo sa tam ešte stane?

A čo urboí Damon, ktorý sa cíti odmietnutý? A čo Klaus/Tyler, ktorý tuší, že teraz to už nebude také ľahké byť v utajení? Urobí niečo Bonnie?

Takže aj túto kapitolu chcem venovať. Dnes to budú všetci tý, ktorí znova hlasovali za moju poviedku. Ľudia, ste úžasný a som rada, že stále hlasujete a že sa vám moja poviedka páči.

Ďalšia kapitola bude ma názov: Ublížená

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Lie for win - 15. časť - Pokušenie: