I love you and I hate you - 3. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Nová kapitolka je na svete, priznávam, mám dopredu napísané už nejaké. :P
No v dnešnej kapitolke zistíte, kto bol tajomný cudzinec. Lea, začne spomínať na minulosť. Ako to dopadne? A pozná Stefana už dlhšie? Pamätá si na ňu Stefan?
Príjemné čítanie, Leainka.

23.11.2012 (11:00) • leainka • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 4× • zobrazeno 893×

Pomaly som sa otočila. Stál tam chalan s bledo hnedými vlasmi, vysokej postavy a úprimnými hnedými očami. Odkašlala som si.

„Ehm... prepáč, že som sem len tak vtrhla, ale kedysi na tomto pozemku bol domček, kde žila moja rodina. Zaujímalo ma iba, či tu stále je.“

Sčasti som povedala pravdu. Ten chlapec mi prišiel strašne povedomý, ale odkiaľ.

Chlapec sa doširoka usmial.

„Bol tu domček asi tak pred dvesto rokmi. Myslím, že tu po tvojej rodine ostalo pár vecí. Inak som Stefan, Stefan Salvatore.“

„Lea Piercová.“ Prijala som jeho ruku a potriasla si sním.

„Nepoznáme sa náhodou, Lea?“ Ostala som pokojná. Jasné, že sa poznáme.

„Nie, je mi ľúto. S niekým si ma určite pletieš.“ Usmejem sa ešte viac.

„Môžem ťa pozvať na čaj? Dám ti rovno tie veci.“ Prikývnem a idem za ním.

Vošli sme do obrovskej haly.

„Páni,“ hvizdla som. Je to nádhera. Na stene sú rôzne obrazy, kvety a tak. Majú tu aj krb, v ktorom akurát horí drievko.

„Počkáš ma tu? Ja ti pre to dojdem hore.“ Prikývnem a sadnem si na obrovský gauč.

Toto je rozhodne lepšie ako náš domček.

Netrvalo dlho a Stefan zišiel dole aj s krabicou v ruke. Krabica nebola veľká.

Došiel ku mne a podal mi ju.

„Ako sa ti páči zatiaľ v Mystic Falls?“

„Včera som prišla, je tu fajn. A čo ty, bývaš tu sám zatiaľ?“

„Nie, nie, aj s bratom. Tak mi napadlo, máš čas zajtra? Mohli by sme si ísť niekam sadnúť. Trošku ti poukazujem mesto.“ Usmejem sa na neho.

„To by bolo fajn. Tak okolo tretej?“

„Jop. Tak stretneme sa na námestí.“

„Skvelé. Tak zajtra a ďakujem.“ Rýchlo som sa postavila a išla domov.

Keď som prišla domov, sadla som si na posteľ a zadívala sa na škatuľku. Mám ju otvoriť alebo nie?

Rozhodla som sa nakoniec občerstviť, tak som zišla dole a z chladničky si vytiahla vrecko s krvou, ktorú som si naliala do pohára a pridala ešte slamku.

Začala som popíjať a otvorila som si škatuľku od Stefana.

Vo vnútri bol maličký kľúčik, staré fotky a kresby, kompas, autíčko a kopu ďalších drobností.

Chytila som do rúk maličké autíčko a zadívala sa naňho.

Vybavila sa mi hneď aj spomienka.

S bratom sme boli pri vode. V ten deň strašne vonku pražilo. Dedinkou sa prehnal zvuk koní a hneď na to sme zbadali dym. Brat ma chytil za ruku a rozbehli sme sa do dediny. Dedina horela.

Dobehli sme k nášmu domčeku, zhlboka sa nadýchli a vstúpili dnu.

Brat sa rozbehol pomôcť naším sestrám, ale už nežili.

Rozbehla som sa do vedľajšej izby a uvidela našu maminku. Rozplakala som sa.

Keď som k nej pristúpila bližšie, skríkla som na celý dom.

V jej očiach nebola ani len známka života. Brucho mala roztrhané a kopec jej vnútorností bolo po izbe.

Okolo nej tancovali plamienky ohňa. Nemohla som jej nijak pomôcť. Otočila som sa ku Rišovi, ale už tam nestál.

Volala som stále jeho meno, ale neozýval sa. Keď sa mi už nedalo dýchať, vybehla som z domu.

Otočila som sa, celý dom pohltili plamene ohňa a ozval sa obrovský výbuch.

V rukách som stále zvierala bratove autíčko, ani som nevedela, ako sa mi vzalo v rukách. Jednoducho som ho mala.

Padla som na kolená.

Otvorím oči a som znova v prítomnosti. Autíčko položím späť do škatuľky.

Dopijem zvyšnú krv a pohár umyjem.