I can't find my daring (9) • OurStories.cz ~ naše povídky

Eria III.

31.07.2014 (11:00) • • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 0× • zobrazeno 459×

Okamžite som sa prestala triasť. Jediné, čo som vnímala, bol jeho teplý dotyk rúk na mojich pleciach. Vdychovala som jeho jemnú vôňu, čo ma taktiež nesmierne upokojovalo.

V tom sa mi v hlave vybavila chladnokrvnosť s akou zabil toho tvora a bolo mi opäť na vracanie. Odtiahla som sa od neho. Znova som sa začala triasť ako osika.

„Č-čo ty si vlastne zač?“ opýtala som sa, pričom som si dávala pozor na to, aby sa mi hlas neroztriasol, ako už celé moje telo. No neúspešne.

Vzdychol si (dnes asi po tristošiesty raz) a odstúpil odo mňa. Nevyzeral ako arrancar. „Som shinigami, presne ako ty,“ povedal. „Rozdiel medzi nami dvoma je len ten, že ty máš reatsu iba prepožičané a ja stále.“

WTF?! O čom to tu melie? Aké "prepožičané"? Aké "stále"? Čumela som naňho ako teľa na nové vráta.

„He?“

„Nedopína? Sme v Erii III, ty koza. A to znamená, že tvoje reatsu si zobrali vyššie bytosti. Teraz patrí im, nie tebe. Bodka. Koniec. Schluss. Finem,“ zakončil podráždene a môj údiv z toho, ako zabil toho netvora okamžite zmizol.

Razom sa ma zmocnil hnev. Ako si dovoľuje ma takto ponižovať?! Vyskočila som na rovné nohy.

„Tak po prvé, odkiaľ som mala vedieť, že mám reatsu iba prepožičané? Po druhé nechápem o čom hovoríš. A po tretie, ako sme sa k*rva dostali do Erie III??!“ vybuchla som.

Chvíľu na mňa zaskočene hľadel, no napokon iba zavrčal: „Kebyže ma aspoň raz v živote počúvneš, neboli by sme v takej sračke ako teraz. Hovoril som ti, aby si neutekala ďalej, ale ty si ma ako vždy musela ignorovať!“ Zaťal ruky v päsť a ja som si už myslela, že ho ovládne hnev a niečo po mne hodí.

„Ale ja som nikam ne-“ zarazila som sa a zrazu sa mi v mysli vybavilo to, o čom celý čas hovoril.

Utekala som lesom a v rukách som držala čipsy.

„Budem ťa naháňať dovtedy, kým mi tie čipsy nevydáš,“ vyhlásil Mike a ja som zachytila pohľadom, ako ma dobieha.

„Ó, áno? Tak to máš smolu, lebo ja ti ich nedám! Iba ak by si ma chytil a donútil ma ti ich dať... ale na to ty, bohužiaľ, nemáš výdrž a ani gule.“ Zasmiala som sa a ešte viac som zrýchlila.

O chvíľu som ho už ani nevidela - mala som poriadny náskok. Zohla som sa v páse a začala prerývane dýchať. To bola fuška, veď takto som nebehávala ani na telesnej, teda... keď som bola ešte medzi živými. Kyslo som sa usmiala.

Rozhliadla som sa okolo seba. Ku podivu som to tu poznala. Stála som opäť na lúke, ktorá mi pripomínala, že neďaleko odtiaľto sa nachádza priechod do môjho sveta.

„Yui? Do čerta, čo tu robíš?!“ ozval sa za mnou nahnevaný Mike.

Rozbehla som sa opačným smerom ako stál on. Mala som v pláne skryť pred ním tie čipsy a potom mu povedať, že som ich zjedla sama.

Odmietala som zastaviť. Predsa mu ich len tak nedám, no nie? Kričal za mnou, aby som prestala utekať, no ja som tvrdohlavo išla ďalej. Myslela som si, že si robí iba srandu. Ale obluda, ktorá sa predo mnou zjavila z čista-jasna, ma vyviedla z omylu.

Vzdychla som si. Mal pravdu. Zasa som to celé pokašľala. „Ach, prepáč. Je mi to tak ľúto. Ja-ja sa vážne zmením, prisahám!“ sľubovala som a na chvíľu som sa zapotácala.

Náhle na mňa dopadla všetka bolesť, ktorú som ako polomŕtva necítila a bolestne som klesla na kolená. Mike ku mne okamžite priskočil.

„Si zranená?! Povedz, čo ťa bolí?“ Jeho hlas znel naliehavo a vystrašene zároveň.

Moje pľúca boli ako v ohni. Nadýchla som sa, aby som mu odpovedala, ale namiesto toho som vykašľala na zem nadmerne veľa krvi. Mikovi to stačilo a priložil mi ruky k rebrám. Trhla som sa. Tak strašne to bolelo.

„Musíš to vydržať. Prosím, vydrž to!“

Cítila som ako sa mi zlomené rebrá vracajú do pôvodného stavu. Bolelo to. A strašne. Nikomu niečo také neprajem (dokonca ani Aizenovi). Už si ani nepamätám, ako som to celé vydržala. Ale viem, že to už určite zažiť nechcem. Zvalila som sa nabok a pozrela sa na udýchaného Mika. Možno som nebola jediná, ktorá pri tom trpela...

„Tak toto...“ prehovoril po chvíli, „mi už nikdy nerob.“ Usmial sa na mňa skleslo a ja som sa, ani neviem prečo, začala smiať.

Autor: (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction