I can't find my daring (8) • OurStories.cz ~ naše povídky

Ako sa Yui dostala do roztržky s neznámym tvorom?

24.07.2014 (19:00) • • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 0× • zobrazeno 320×

„Uf! Dobre, dobre, vzdávam sa,“ smiala som sa a opatrne som priplávala k brehu jazera. Sotva som ale vyliezla von z vody ma Mike oblapil okolo pása a vysadil si ma na plecia.

„Koľko, preboha, vážiš? Päť kíl?“ Zatočil sa so mnou. Divím sa, že som naňho nehodila tyčku.

„Počkať!“ skríkla som odrazu a on okamžite zastal. „Odvezieš ma tam?“ ukázala som medzi stromy. Mike prikývol a rozbehol sa.

„Ty dilino! Nie si normálny... takmer som spadla!“ rozhorčovala som sa. „Aha pozri, tam je Naoki.“

„Čaute deti. Vyzerá to tak, že sa skvelo bavíte.“ Uškrnul sa.

„Bavíme sa dobre. A čo to máš na pleciach, ujo?“

„Samé dobroty, pre dobré detičky. Bola si celý rok dobrá?“

„Samozrejme,“ prikývla som súhlasne hlavou.

„V tom prípade...“ Zložil si z pliec ruksak a začal sa v ňom prehrabávať až kým z neho nevytiahol veľký balík paprikových čipsov. „Na.“

Pohotovo som zoskočila z Mikových pliec a zobrala som si ho, akoby to bol ten najväčší poklad na svete. „Ďakujem!“

„A ja mám kde svoje čipsy?!“ povedal nazlostene Mike.

„Poslúchal si celý rok? Nie. Tak sa nesťažuj.“ Vyplazila som mu jazyk.

„Ty jedna!“ Nebezpečne sa mu zableslo v očiach a začal ma naháňať po celom lese.

„Kde toľko sú?“

„Však vieš ako sa ju Mike snažil dostať do postele...“

„Myslíš? Tí dvaja sú ako mačka a pes - stále si musia robiť naprieky,“ poznamenal Ryota a zahľadel sa do lesa.

„Naposledy, keď som ich videl, sa mi zdali ako celkom slušný pár,“ uškrnul sa Hikaru.

„Doprajme mladým trochu súkromia, nie?“ pridal sa s lišiackym úsmevom Naoki.

„Fajn,“ vzdychol si Ryota.

Uhla som sa a súčasne som sa napriahla za rukoväťou svojho zanpakuto. No vtom som zistila, že ja svoje zanpakuto nemám. Vyplašene som odskočila od uslintanej obludy, no tá ma hneď zhodila pod seba. Vycerila na mňa svoje nenormálne veľké zuby a zavyla. V tej chvíli som ľutovala, že som mala ruky pevne zachytené pod jej telom. Myslela som si, že od toho strašného vytia mi roztrhne hlavu.

„Sakra!“ sykla som.

Už tú váhu jeho tela neudržím. Vyhŕkli mi slzy a keď som pocítila v hrudi náhlu pichľavú bolesť, ušiel mi tichý ston. Bolesť z rebier mi zaplavila celé telo. Pozrela som sa do tých sivých očí, v ktorých nebolo okrem divosti nič a pokúsila sa mu ešte z posledných síl vytrhnúť, no tým pohybom som si spôsobila iba ďalšiu bolesť.

„Kurva.“ S niečím takým nemôžem bojovať! Ale prečo som taká slabá? Nemám zanpakuto a aby sa nepovedalo, tak nedokážem v sebe nájsť ani štipku duševnej sily! Čo sa to, do riti, deje?!

Zreničky sa mi zväčšili strachom. Tá vec dokáže vyformovať cero? Pocítila som na pokožke páľavu. Odrazu mi ochablo celé telo. Prestala som sa brániť. Načo by som sa aj bránila? Zavrela som oči a čakala, kedy ma privinie do svojho náručia smrť. Nebála som sa. Bola som s tým zmierená už od prvej chvíle, čo som uvidela toho tvora. Už som ani necítila svoje zranenia.

Zaškerila som sa. Konečne budem mať od všetkých a od všetkého pokoj.

Vtom so mnou nepríjemne trhlo a ja som bola nútená otvoriť oči. Predo mnou sa mi chrbtom týčila nejaká postava a držala pred sebou obrovský, čierny, obojručný meč. Zahnala sa ním a odsekla monštru prednú končatinu. Tá s dutým buch padla na zem a ešte chvíľu sa hýbala. Naplo ma. Potokmi z nej striekala krv a trocha z nej vystreklo aj na mňa.

Nedokázala som od toho odtrhnúť oči a tak som sa len otupene pozerala na postavu, ako sa obratne pohybuje a uštedruje monštru jednu ranu za druhou.

Tá zas zúrivo vrčala a snažila sa postavu uhryznúť jej obrovskými tesákmi, no márne. Postava bola natoľko rýchla, že sa jej vyhla a popri tom jej urobila šrám, ktorý sa jej tiahol cez celé brucho až k chvostu.

Ďalšia krv. Vnútornosti. Náramný rev. Už som sa na to celé nemohla pozerať. Prudko som sa odvrátila a začala vracať. Keď som skončila, roztrasene som si utrela rukou ústa a priplazila sa k najbližšiemu stromu. Začula som posledný výdych monštra a padnutie ťažkého tela na zem. Potom už len tiché kroky, ktoré sa ku mne približovali. Nechcela som zdvihnúť hlavu a znova sa pozrieť na ten masaker, tak som len tvrdohlavo pozerala na svoje kolená. Pocítila som na hlave teplý dotyk dlane.

„Ty trubka jedna,“ vzdychol si Mike a privinul si ma k sebe.

Autor: (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction