I can't find my daring (6) • OurStories.cz ~ naše povídky

Zaslúžilo by si to trocha vysvetlenia zo strany chalanov, takže tu ho máte...

16.07.2014 (17:00) • • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 0× • zobrazeno 338×

   „Hikaru! Ty kretén, ja ťa vážne zabijem!“ Skopla som zo seba už aj tak mokrú perinu a s nahromadenou duševnou energiou v celom tele som sa rozbehla za ním.
   „Ku*va!“ Rozbehol sa von z domu, no ja som v pláne ho nechať len tak utiecť nemala. Shunpom som prešla priamo pred neho a on s priškrteným výkrikom zastal.
   „Ustúp, diabol! Démon! Satan!“ Prekrížil si prsty do kríža a začal predo mnou cúvať. V kútiku úst mi začínalo šklbať.

„Satan? Satan?! Takže ja som podľa teba najhorší možný démon, aký kedy existoval? Ó, nie, môj milý, pravé peklo ešte len príde.“ Z očí mi šľahali blesky. Uvidí čo to znamená byť vydaný na milosť a nemilosť môjmu hnevu. Zovrela som ruku v päsť a okolo nej mi vyšľahol modrý plameň.

Urobila som jeden krok smerom k nemu. Cúvol. Druhý krok, tretí, až som stála úplne blízko pri ňom.

Usmiala som sa. „Posledné slová?“

„Mám aspoň akú-takú šancu, že ma nezabiješ?"

„Hmmm.“ Zákerne som si ho premeriavala pohľadom od hlavy až po päty. „Nejaká šanca by tu bola.“

„Nemôžem uveriť, že ťa nechala ísť, len tak, bez trestu.“ Sklamane pokrútil hlavou Mike.

„Ty sa v tom vezieš rovnako ako ja, tak zmĺkni! A okrem toho, svoj trest už som dostal.“ Zničene si schoval tvár do dlaní Hikaru.

So spokojným úsmevom som sa vybrala pred celú našu skupinu. (Tj. Mike, Hikaru, Ryota a ja. Naoki musel ostať strážiť chatu... kvôli nejakým divým zvieratám, či čo to splietal.)

Hádam si Hikaru nabudúce zapamätá, že ma nemá ráno budiť jazierkom v posteli. Zasmiala som sa a ďalej som kráčala zelenkastým lesom.

Po čase, už les nebol taký hustý a stromy rástli ďaleko od seba. Stúpali sme stále vyššie. V diaľke bol počuť dunivý šum vody, no mne sa zdalo, akoby tá voda tiekla priamo pod mojimi nohami. Šum vody sa stále gradoval a s ním začali vychádzať zo svojich brlôžkov aj rôzne zvieratká, ktoré žili v lese. Mala som pocit, že čím viac sa k šumu približujeme, tým viac zvieratiek som bola schopná zahliadnuť.

„Ešte tam nie sme?“ opýtala som sa, keď som usúdila, že sme dosť ďaleko.

Mike sa na mňa usmial. „Nie, ešte tam nie sme, ale môžem ti vysvetliť, že kam to vlastne ideme.“ No hurá! A to si s tým nemohol začať skôr? „Ideme navštíviť JikanToshi - vodopády hodiny a roka. Spočítaj si, koľko dní už si tu...“

„Čo ja viem? Väčšinu som prespala,“ zamrmlala som.

„Si tu necelé štyri dni a to znamená, že v Hueco Mundo už prešli štyri roky.“

„Čože?!“ Zdvihol sa mi žalúdok. „T-to nie je možné.“ Musela som sa oprieť o strom, aby som túto informáciu nejako predýchala. Štyri roky...

„Skvelé! Načo si jej to hovoril?! Teraz nám tu znova odpadne.“ Hikaru sa vyčítavo pozrel na Mika.

„Je to v poriadku, už je mi fajn. Môžeš pokračovať, prosím?“ S prosbou som sa otočila na Mika.

„Môžem, ale najskôr poďme k tým vodopádom. Nechcem, aby si omdlela skôr, než uvidíš tú bájnu krásu vodopádov JikanToshi.“ Mračil sa.

„Neboj sa, tento raz už neomdliem,“ zasmiala som sa a vydala som sa za šumom vody.

Tie vodopády boli vážne nádherné. Toľko krásy som v živote nevidela!

„Tento svet je rozdelený na niekoľko častí: Eria I, Eria II a Eria III,“ začal s vysvetľovaním Mike a sadol si na kameň oproti. „Chata, kde ostal Naoki, sa nachádza v Erii I. Eria I je charakteristická tým, že jeden deň tu je ako jeden rok v tom druhom svete. Ale my sa teraz nachádzame v Erii II.

Keď sa nachádzaš v Erii II, tak jeden rok strávený v tomto svete je ako hodina v Hueco Mundo." Kývol hlavou smerom k lesu a tým nachvíľu prerušil svoje rozprávanie. Naklonila som sa bližšie k nemu a čakala, že čo z neho ešte vypadne, no jeho výraz v tej chvíli potemnel.

„Eria III je známa tým, že ktokoľvek sa do nej dostane, buďto zomrie, alebo utrpí šok z tvorov, ktoré tam žijú... takže ti neradím si tam niekedy zájsť na prechádzku alebo na piknik.“ Uškrnul sa a rázom sa všetko zlé okolo tejto témy rozplynulo.

„A kde sa tá Eria III nachádza?“ zvedavo som sa opýtala.

„To ti nepoviem.“ S prižmúrenými očami si ma začal premeriavať.

„Prečo?“

„Lebo nechcem, aby spravila nejakú hlúposť.“

„Ja nič nechystám!“ bránila som sa. „Len chcem vedieť, ktorému miestu sa mám vyhýbať.“

„Aj tak ti to nepoviem.“ Vyplazil mi jazyk.

„Oh, my god!“

„Zatiaľ ostaneme v Erii II, keďže sa chceš ešte vrátiť domov. No neviem, kde ostaneme spať cez noc,“ vzdychol si Hikaru. „Široko-ďaleko tu nič nie je a ty si dievča... nemôžeme ťa tu len tak nechať.“

Aj tak som tu prvý deň spala na zemi, takže mi to môže byť jedno, prebleslo mi mysľou. „A čo tu budeme robiť? Prechádzať sa?“ Zaškľabila som sa.

„Vedel by som aj o iných veciach, ktoré by sme spolu mohli robiť.“ Usmial sa na mňa zvodne Mike. „Ale to by tu najskôr nemohli byť oni dvaja,“ dodal sucho.

„A čo takto sa ísť kúpať pod vodopády?“ navrhol Ryota.

„Fajn. Kto bude posledný, zje Naokiho ponožky!“ zvolal Mike a už ho nebolo.

Autor: (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction