I can't find my daring (5) • OurStories.cz ~ naše povídky

Nový spolubývajúci na scéne. Vyzerá to tak, že Yui má na chalana z lesa šťastie (a slabosť). :)

14.07.2014 (17:00) • • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 0× • zobrazeno 360×

„Večera je hotová!“ zakričal Ryota na celý dom, no ja som do jedla chuť nemala. Stále som myslela len na Neliel...

„Kde si? Jedlo je už na stole.“ Vtrhol mi do izby Naoki, keď som dlho nevychádzala von.

„A teba nikto doma neučil klopať, prv než vojdeš do cudzej izby?!“ opýtala som sa podráždene, no on ma úspešne odignoroval. „Je vyprážaný syr s hranolkami, toto si predsa nemôžeš nechať ujsť.“ Sadol si oproti mne na stoličku.

„Ale môžem... Chceš to vidieť?“ zavrčala som a on sa na mňa prekvapenie pozrel.

„Čo sa ti stalo?“

„Nič,“ odvrkla som takým istým tónom ako som sa cítila- nahnevane. Prečo ma jednoducho nenechá tak? Veď som mu už dostatočne dala najavo, že nemám chuť ísť na tú večeru.

„Že si tam ty niekoho nechala?“ opýtal sa po chvíli. „V tamtom druhom svete.“ Bez výrazu som sa zahľadela do steny. Trafil do čierneho. Ale ja sa s ním o tejto téme baviť nebudem! Nechcem sa o tom baviť. Zbytočne mi to bude pripomínať, krutú pravdu... Neliel už nikdy neuvidím.

Rezignovane som sa postavila a vzápätí som sa vybrala von, no pri dverách som sa zarazila a otočila sa na sediaceho Naokiho. „Ty si už jedol?“

Naoki sa strhol akoby som ho prebrala z tranzu. „N-nie, nejedol.“ Milo sa zakoktal a s úškrnom sa na mňa pozrel. „Bez tvojej spoločnosti by to nebola ani večera.“

Zasmiala som sa. „Hovoríš, ako keby sme spolu večerali každý deň.“

„No hurá! Myslel som si, že už ani neprídete,“ zajasal Hikaru a Naoki sa naňho škaredo pozrel. „Mike už prišiel?“ Sadol si.

„Hej, išiel sa hore osprchovať.“

„Možno mám len pomalšie vedenie, ale kto je Mike?“ Zaklipkala som nechápavo očami.

„Spolubývajúci,“ s úškrnom odpovedal Naoki. „Pamätáš na naše stretnutie v lese? Hikaru ťa napadol len preto, lebo si myslel, že si on.“ Začal sa pobavene smiať.

„Vážne, Hikaru, to už si tak slepý, že si pomýliš takú peknú babu s niekým ako je Mike?“

Hikaru sa začal červenať a s očividným hnevom sa pustil do jedla. Nasledovala som jeho príklad, len nie s takým hnevom ako mal on.

„Ďakujem za jedlo, bolo to výborné!“ Poďakovala som sa a chystala sa na odchod, no hneď ako som sa rozbehla k schodom s niekým som sa zrazila.

"Prepáč, prepáč! Veľmi ma to mrzí." Rýchlo som sa ospravedlňovala a ani ma nenapadlo pozrieť sa na človeka, ktorého som málom prizabila.

„V pohode. Nestáva sa mi každý deň, že mi do náručia vbehne takáto krásna mladá dáma.“ Stuhnuto som vzhliadla k vysokej postave, ktorá ma zvierala vo svojom náručí.

„Toto nie,“ zaúpela som.

„Aj ja ťa rád vidím.“ Zazubil sa.

„Vy sa poznáte?“ nadvihol obočie Naoki.

„Nie, ale veľmi rád by som tak spravil,“ žmurkol na mňa.

„Hmm?“ omámene som vydýchla. Jeho blízkosť mi nerobila veľmi dobre. Pekne voňal, jeho telo ma príjemne hrialo a ja som sa pristihla pri tom, ako som sa zabudla od neho odtiahnuť. Okamžite som od neho odskočila. Na čo to, sakra, myslím?! Naštvaná sama na seba som sa rozbehla do svojej izby a zabuchla za sebou dvere. Zviezla som sa na posteľ a premýšľala o veciach podobných nesmrteľnosti chrústa.

„Yui, vstávaj! Do riti, ona vôbec dýcha?!“
„Mali ste mi povedať, že na jej prebudenie budeme potrebovať buldozér.“
„Ako sme to mali asi vedieť, génius?“
„Už sa to nesie!“
„Konečne!“
„To ti teda trvalo.“
„Ak sa vám niečo nepáči, tak ja to vedro môžem kľudne vrátiť naspäť.“
„Nie, nie... to je v poriadku.“
„Tak na tri. Raz. Dva. TRI!!!“

     *Šplech!* Ocitla som sa na niť mokrá v posteli. Strhla som sa a začala hlasite odkašliavať.
     „Ktorého debila to napadlo?!“ zaziapala som, keď som konečne prestala kašľať a do pľúc som nasala ten žiadaný živel - vzduch.
     Všetci nezaujato ukázali na modrovlasého arrancara.
     „Hikaru! Ty kretén, ja ťa vážne zabijem!“

Autor: (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction