OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Humusáčka zo Slizolinu - 13. kapitola

30.07.2012 (11:00) • Killy • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 4× • zobrazeno 1766×

Jarné prázdniny začali hneď na druhý týždeň. Aj keď bol len začiatok februára, sneh sa začal postupne roztápať, až sa stratil úplne – ostala po ňom len vlhká pôda a blato pri skleníkoch. Zdalo sa, akoby sa aj príroda rozhodla, že jar začne o mesiac skôr. Starostlivosť o zázračné tvory opäť začala byť zaujímavá hodina, pretože profesorka sa rozhodla pokračovať v jednorožcoch, s ktorými skončili na konci jesene kvôli nepriaznivému počasiu. Za to transfigurácia a obrana proti čiernej mágii začali byť oveľa ťažšie než doteraz. Profesorka McGonagallová preberala novú látku každú hodinu, a tak s učivom stíhali len tí najnadanejší a najusilovnejší študenti, medzi ktorými Lina určite nebola. Na obrane preberali neverbálne zaklínadlá, ktoré ako jediní z triedy dokonale ovládali Lily Evansová a Severus Snape.

Tesne pred sobotou mala Lina veľmi zlú náladu. Hlavne preto, že v Rokforte ostávajú na prázdninách len Sirius a Pettigrew, ktorého ledva poznala. Ostatní išli buď domov, alebo v Lilynom prípade, k Jamesovi Potterovi. Tí dvaja sa od seba nepohli ani len na krok, aj keď Lils stále tvrdila, že je to arogantný idiot. Nikto jej to neveril. James a Sirius sa za posledného polroka zmenili na nepoznanie, obidvaja kvôli dievčatám.

„Dobre, myslím, že už som si zbalila všetko. Lina, nemrač sa tak. Budeš tu predsa so Siriusom! Len vy dvaja,“ dodala na konci s prihlúplym úsmevom na perách. Lilyne slová sa jej vôbec nepáčili... Ale nedala na sebe nič vedieť. Už len dva dni... V sobotu o polnoci sa jej dohoda so Siriusom skončí... A Lina z toho mala nepríjemný pocit. Čo ak sa s ňou rozíde?

„Tak sa mi tu pekne majte, Záškodníci! Prídeme o päť dní, tak aby ste nás aj patrične privítali!“ kričal na nich James o pár hodín neskôr. Lina a Sirius so smiechom pozorovali, ako im vzrušený Paroháč máva z kočiara a zahanbená Lily sa ho snaží dostať späť dovnútra. Napokon sa jej to predsa podarilo a oni už len videli, ako zabočili za roh a zmizli v lese smerom k Rokwillu.

„To bude ešte zaujímavé,“ povedal Tichošľap a oči aj naďalej upieral k lesu.

„Prečo si to myslíš?“ nechápala Lina.

„Nuž, veď poznáš Jamesa. Nemôže byť s Lily v jednej miestnosti pár hodín, nieto ešte celý deň, bez toho, aby sa o niečo nepokúsil,“ vysvetlil jej Sirius s pobaveným úškrnom na perách. Lina sa začervenala a následne prikývla.

Ruku v ruke potom zamierili späť do hradu – vonku bolo predsa ešte len chladno. Vošli do klubovne a sadli si na svoje obľúbené kreslo pred krbom. Teda Sirius si sadol na kreslo – Lina na jeho stehná a hlavu si oprela o jeho hruď. On na nič nečakal a objal ju okolo pásu. Spoločne si vychutnávali takmer prázdnu klubovňu a čas strávený bez ostatých Záškodníkov. Konečne nič nerobili, nič nerozoberali. Len sedeli pred kozubom a mlčky pozorovali plamene.

Nakoniec to však Sirius nevydržal a jemne ju pobozkal do vlasov. Lina sa na neho prekvapene otočila a venovala mu nežný úsmev. Naklonila sa k nemu a letmo ho pobozkala na pery. Potom sa mu pozrela do jeho hlbokých, šedých očí. Pripomínali jej rozbúrené more, nebo pred búrkou. Boli tak divoké, žiaril v nich život... Neodolala a pomaly k nemu natiahla ruku. Pohladila ho po tvári a prstami sa zastavila na jeho perách. Akoby vedel, na čo myslí, tak sa k nej nahol a venoval jej vášnivý bozk. Ich jazyky sa preplietali v úplnej súhre. Sirius cítil jej hebkú pokožku pod svojimi prstami, keď hladil jej odhalený krk. Bolo to tak... iné. Akoby to prežíval po prvýkrát vo svojom živote. A to bolo smiešne, mal predsa toľko iných žien. City, pomyslel si. Pretože k nej niečo cítim... Niečo, čo je viac ako len kamarátstvo.

Lina potichu prechádzala prázdnou chodbou. Po hodine a pol sa vracala zo záchodov Umrnčanej Myrtly a mala pocit, že už je dávno po večierke. V klubovni by bola už dávno, no Myrtla ju nechcela pustiť. A Lina nemala to srdce poslať ju niekam, keďže im minule zachránila krky pred Filchom. Práve bola na treťom poschodí, keď to začula. Lina zmeravela a započúvala sa. Kroky. A mierili presne k nej. Vystrašene sa poobzerala okolo seba hľadajúc niečo, kde by sa skryla, no už bolo neskoro.

Spoza rohu vyšla postava v čiernom hábite. Svetlé vlasy mala spletené do pevného drdola a na hrudi sa jej leskol odznak prefekta...

„Lina,“ ozvala sa, „čo tu robíš? Už je dávno po večierke.“ Lina sa pokúsila o úsmev, no mala pocit, že jej to nevyšlo.

„Cissy,“ odzdravila ju Lina stroho. „A ty tu čo robíš?“

„Som prefektka,“ poklepkala si po hrudi, „mám hliadku na chodbách.“

„Ja som skôr myslela čo robíš tu, v Rokforte. Nemala si náhodou ísť domov za rodičmi?“ opýtala sa jej. Cissy prižmúrila oči.

„To nech nie je tvoja starosť. Strhávam Slizolinu päť bodov za tú nočnú prechádzku a buď rada, že ti nedám školský trest. Teraz choď do svojej klubovne,“ odsekla Narcisa a pozrela sa pred seba. Keď Lina prechádzala okolo nej, zasekla sa.

„Takže tak to teraz bude? Budeme sa tváriť, že sa ani nepoznáme?“ šepla. Smútok v jej hlase bol skoro hmatateľný. Cissy privrela oči a v duchu sa presviedčala, nech sa jej nevrhne okolo krku.

„Kedysi to nebol smer do tvojej klubovne, pamätáš sa? A kedysi nebola tvoja najlepšia priateľka Lily Evansová. Predtým si bola s nami tam dole... Nenávidela si Záškodníkov a rozhodne si nechodila so Siriusom,“ povedala Ciss, snažiac sa o vyrovnaný tón. Lina previnilo sklopila zrak. Cissy bez slova vykročila dopredu a mala v pláne odísť skôr, než by to celé pokazila ešte viac. No keď už bola na konci chodby, Lina sa opäť ozvala.

„To ty si to skončila, pamätáš? Čo som mala podľa teba robiť? Byť bez priateľov? Zase? Tváriť sa ako arogantná povýšená slizolinčanka a čakať, či niekto neodhalí moju pretvárku? Netvár sa, že to pretvárka nie je. Vidím, ako si stále dávaš na tvár tú odpornú ľadovú masku. Si Blacková, však? To znamená žiadne emócie. To ty si to zničila, Cissy!“ Cissy sa ku nej pomaly otočila a pozrela jej do očí. Linu šokovalo, koľko bolesti jej v nich blčalo.

„Ja to viem,“ šepla. „Všetko som to zničila ja. Viem to. Chceš priateľov? Tak fajn. Chceš chodiť s Blackom? Nebránim ti. Ale pamätaj na moje slová. Zradí ťa. Môj bratranec ublížil už mnohým dievčatám. Nechcem, aby sa to stalo aj tebe. On nie je taký, za akého ho považuješ. Hneď, ako dostane čo chce, odkopne ťa ako tie ostatné,“ povedala. Lina sa na ňu zamračila.

„Ako vieš, že to ešte nedostal?“ Cissy sa neveselo zasmiala.

„Lebo ťa poznám. Nedostal to. Zatiaľ.“

„Nie je taký, už nie. Zmenila som ho. Má ma skutočne rád. On by mi neublížil,“ odporovala Lina. Narcisa prižmúrila oči.

„Tak ho podrob skúške, keď na to máš odvahu. Ale potom, až budeš plakať, nikto z tvojich nových priateľov ti nepomôže. Lebo sú na jeho strane. Chrabromilčania držia spolu, pamätáš? Presne tak ako slizolinčania. A potom jediný, kto ti ostane, budem ja.“ A s týmito slovami sa otočila a zmizla v tme.

Keď na druhý deň preliezala cez obraz Tučnej panej, opäť bolo dosť neskoro. Zdržala sa v knižnici kvôli práci pre profesorku Sproutovú a ani si nevšimla, koľko je hodín. Takmer celý deň strávila už v spomínanej knižnici. Trvalo by jej to oveľa kratšie, keby bola madam Pinceová ochotná pomôcť. Lenže tá bola večne mrzutá (vlastne sa o nej povrávalo, že má niečo s Filchom). Keď stúpala po schodoch do dievčenských spální, ledva mala otvorené oči. Potom už len spadla do perín a do dvoch sekúnd zaspala.

Kráčala po nejakej ulici. Pouličné svetlá svietili jasným, žiarivým svetlom. Nepoznala to tu. Poobzerala sa okolo seba. Na chodníkoch ležali nejakí ľudia. Podišla k nim a zadívala sa im do tváre. Potom strnula od hrôzy. Pozerali sa na ňu veľké, prázdne očné gule. Pozrela sa vedľa. Zbadala to isté. Boli to mŕtvi ľudia... Potom všetko obalila tma a ona začula nejaký hlas. Prišiel jej povedomý.

„Lily a James, Peter! Lily a James!“

Opäť kráčala po nejakej ulici. Nič, čo sa stalo predtým, si nepamätala. Aj tak mala nepríjemný pocit a, ani nevedela prečo, tak čakala, že uvidí veľké, prázdne očné gule. No namiesto toho zbadala na konci ulice tmavú postavu. Nevidela jej do tváre, vyzeralo to ako tieň. Zamával jej. Opäť sa obraz rozmazal a ona začula hlasy.

„Prídeš... Prídeš o všetko... Nik ti neostane... Prídeš o nich..."

„Nie,“ snažila sa prehovoriť, no z nemo otvorených úst nevyšiel ani jediný hlások. Aj tak sa jej zdalo, že jej slová sa vznášajú okolo nej vo vetre. „Nechcem o nich prísť!“

„On ich zabije! Pán ich všetkých zabije... Chrabromil a Slizolin boli najväčší priatelia... takto nevzbudí pozornosť... Budú mŕtvi! Mŕtvi!“

Lina sa zobudila na svoj vlastný krik. Keď si uvedomila, že ten, kto kričí, je ona, razom zmĺkla a so zaslzenými očami pozerala do stropu.

Z toho sna si nepamätala veľa. Všetko bolo akoby zahmlené... No aj tak sa sama seba pýtala: Čo to malo znamenať? Odkedy ona mávala zlé sny? Nepamätala si, že by sa jej už niečo také stalo. Rýchlo pokrútila hlavou. Teraz na to nebude myslieť. Chvíľu ešte ležala v posteli, no potom jej došlo, že tak ľahko už znova nezaspí. S tichým povzdychom sa teda pomaly postavila a vyšla z dievčenských spální.

Dolu v klubovni sa zarazila. Uvidela, ako pred kozubom na kresle sedí Pettigrew a má zavreté oči. Pred ním na stole ležali zvitky pergamenu a nejaké učebnice. Lina sa rozhodla ho nebudiť. Chcela byť s ním sama.

Potichu teda vyšla schody do chlapčenských spální a poobzerala sa okolo seba. Všetky baldachýny až na jeden boli nezakryté. Lina teda opatrne podišla k jeho posteli – nechcela ho zobudiť. Tichučko odokryla záves a ľahla si vedľa neho. Potom za sebou aj znova upravila baldachýn a ľahla si do vankúšov.

Sirius potichu oddychoval na druhej polovici postele. Prikrývka sa mu váľala dole pri nohách a na sebe mal iba čierne voľné tepláky. Čierne vlasy mu ešte aj v spánku padali elegantne do očí a ako dýchal, tak sa mu zdvíhala vypracovaná hruď. Ruky mal pod hlavou.

Lina neodolala a nežne ho pohladila po tvári. Môj Sirius, pomyslela si v duchu. Potom sa zamračila. Nie... Môj milovaný Sirius. To už rozhodne znelo lepšie. Rukou zišla nižšie a pohladila ho po hrudi. Akoby očarene sledovala každý sval a každý záhyb na jeho tele. Prstami presne obkresľovala rysy jeho dokonalej postavy. Prečo si nikdy neuvedomila, že je taký krásny? A že po ňom tak neskutočne... túži.

Očami kmitla späť k jeho tvári. Už nespal. Pozoroval ju. Ako dlho je asi hore? pomyslela si Lina zahanbene. Sklopila preto zrak a pozorovala svoje prsty. Prečo je stále ticho?

No Sirius sa bez jediného slova nadvihol na lakťoch a spojil ich pery v jedny. Lina mala čo robiť, aby nezalapala po dychu. Takto ju ešte nikdy nepobozkal. Nikdy nebol tak nežný. Bozk nebol nijak prudký či chtivý. Cez to ale bol vášnivý a pri tom stále až prehnane pomalý. Potom nežne vkĺzol svojim jazykom do jej úst a dotkol sa jej jazyka. Lina zavzdychala a rukou si ho pritiahla bližšie. Sirius na nič nečakal a prevrátil si ju pod seba. Teraz na nej napoly ležal a nakláňal sa nad ňou. Jeho vlasy ju šteklili na tvári. Obaja mali menšie závraty z nedostatku kyslíka. Preto sa ústami presunul na jej čeľusť a jednou rukou ju pri tom hladil na boku a stehne. Lina si až teraz uvedomila, že má na sebe iba tričko a nohavičky. Ešte nikdy pred ním nebola tak chabo oblečená a pri tom bezmocná – robil si s ňou čo chcel. A ona sa mu vôbec nebránila.

Potom sa ústami zastavil na jej hrudi. Pokračoval by aj nižšie, no bránilo mu v tom jej tričko. Po kratšom zaváhaní jej ho pretiahol cez hlavu. Lina sa pozerala kdesi na jeho hruď, nedokázala sa mu dívať do očí. Krv sa jej hrnula do tváre, keď si chtivo prezeral jej prsia. Mala nutkanie si ich zahaliť rukou. On si asi všimol, že je v rozpakoch, preto si na ňu ľahol skoro celou svojou váhou a vlastnou hruďou zahalil jej prsia. Lina by neverila, čo všetko to s ňou urobí. Jej citlivá pokožka sa trela o jeho silnú, vypracovanú hruď. Srdce jej pri tom bilo splašenou rýchlosťou. Bolo to tak príjemné, cítiť na prsiach jeho pokožku.

Sirius sa k nej opäť naklonil a teraz ju už rozvášnene pobozkal. Trochu sa nadvihol a rukou pohladil vzdúvajúce sa bradavky. Lina zavzdychala hlasnejšie ako doteraz a prehla sa ako luk. Žiadala ho o ďalšie láskanie a Sirius nemal dôvod neposlúchnuť. Na chvíľu sa od nej odtrhol a opäť očami zablúdil k jej hrudi. Už sa nehanbila. Práve naopak – chcela, aby si ju takto prezeral. Opäť sa načiahol a prstom zakrúžil okolo jednej bradavky, ktorá na jeho dotyk zareagovala tým, že ešte viac stvrdla. Potom priblížil svoju tvár k jej prsníku a venoval jej letmý bozk. Lina prerývane dýchala a chvíľami privierala oči slasťou. Nikdy sa jej nestalo, aby sa o ňu muž takto zaujímal. V tomto smere bola absolútne neskúsená. Sirius to vedel, no očividne mu to vôbec neprekážalo. Robil si s ňou, čo chcel, a jej sa to páčilo. Bolo príjemné byť len jeho. Vedieť, že mu patrí.

Jeho šikovné prsty láskali každučký milimeter jej odhalenej pokožky. Prstami prechádzal po prsiach, plochom brušku a stehnách. Stále na nej však ešte neležal – bol len na boku a skláňal sa nad ňou, nechcel na ňu tlačiť. Robil to tak, aby jej poskytoval možnosť úniku, ktorú zatiaľ nevyužila. A ani to nemala v pláne. Opäť sa nad ňu sklonil a celé jej telo začal obsypávať motýlími bozkami. Najprv zažal na prsiach a venoval sa hlavne bradavkám. Potom skĺzol nižšie na jej ploché bruško. Lina pri tom vzdychala a stonala, prsty mu zabárala do jeho čiernych vlasov a jednou rukou mu stláčala rameno, až mu nechty zapichla do pokožky. Presunul sa na jej stehná. Uľahčovala mu to tým, že jednu nohu mala pokrčenú a druhú vystretú. Mal preto dokonalý prístup k vnútornej strane pravého stehna. A patrične to využil.

Lina cítila, ako jej pulzuje pod bruškom, keď sa jeho pery dotkli jej odhalenej pokožky. A keď do bozku zapojil aj jazyk, tak bola na vrchole blaha. Posúval sa stále vyššie a vyššie... Pri nohavičkách sa zarazil. Po kratšom zaváhaní sa presunul späť k jej tvári a jemne ju pobozkal na pery. Ona mu rukami hladila hruď a chrbát. Stále neprerušoval ich dlhý bozk a rukou skĺzaval stále nižšie po jej tele. Prstami zakvačil o lem jej nohavičiek v úmysle jej ich stiahnuť.

No Lina prekvapivo zmeravela a prestala odpovedať na jeho neodbytné pery. Sirius sa zamračene nadvihol a prezrel si ju. Hruď sa jej dvíhala rýchlejšie než doteraz a tvár mala zamračenú, oči zatvorené.

„Lina?“ šepol Sirius a pohladil ju po tvári. Tým Linu donútil, aby sa mu konečne pozrela do očí. To, čo v nich zbadal, ho prekvapilo. Strach.

„S-Sirius,“ zašepkala. Hlas sa jej chvel narastajúcim napätím. Spoznal to.

„Bojíš sa?“ opýtal sa jej šeptom. Odpoveďou mu bolo nasledujúce ticho. „Nie je čoho, Lina. Ľúbim ťa, neublížim ti,“ povedal a opäť ju pobozkal. Lina mu váhavo bozky opätovala. Vedela, že sa ju snaží rozptýliť, no aj tak jej neuniklo, ako jej pomaly sťahuje nohavičky až ku členkom. Vtedy sa zastavil a musel sa na chvíľu odtiahnuť, aby nepotrebný kus oblečenia odhodil kamsi za seba. A aby zničil jej rozpaky, tak si tentoraz odpustil dráždivé prezeranie a rovno si na ňu ľahol. Lina bola chvíľu napätá a zdržanlivá, no potom sa uvoľnila a opäť spolupracovala. Sirius si nakoniec tiež stiahol posledný kus oblečenia a uložil sa medzi jej nohy.

Nemohol si nevšimnúť, ako Lina preskakovala očami z neho na svoje ruky a ako sa snaží zakryť svoj narastajúci strach. Tlak na jej brušku totiž hovoril za všetko. Sirius sa nenáhlil a zatiaľ sa na nič neodhodlal. Nie kým to ona sama nebude chcieť. Preto teda zdvihol ruku a nežne ju pohladil po líci. Lina po ňom strelila očami a to, čo v tých jeho šedých hlbinách zbadala, ju na chvíľu ochromilo. Nepamätala si, že by sa na niekoho Sirius pozeral s väčšou nehou a... a láskou ako na ňu. Väčšina strachu z nej pomaly začala opadávať. Iba sa mu pozerala do očí, do ktorých vkladala všetku svoju dôveru. Poznal to. Teraz sa mu odovzdala celá.

Preplietol si s ňou prsty a spojené ruky položil na vankúš nad jej hlavou. Dotkol sa jej citlivého miestečka a bez ďalšieho otáľania do nej začal pomaly vnikať. Aj keď sa to snažila zakryť, tak si všimol, ako bolestne privrela oči. Čím hlbšie išiel, tým väčšie mala bolesti až napokon sa neudržala a spod pevne zovretých viečok jej vytiekla slza. V tej chvíli sa Sirius zarazil a bol skoro pevne rozhodnutý, že prestane a nebude pokračovať. Lina akoby vycítila, čo chce urobiť, a tak kŕčovito stisla stehná k jeho bokom a znemožnila mu tak odtiahnuť sa od nej. Sirius chvíľu otáľal, no napokon vnikol ešte hlbšie a Lina bolestne zastonala. Na chvíľu prestal a čakal, kým si na neho zvykne.

Lina chvíľu namáhavo oddychovala a snažila sa to rozdýchať. A naozaj – po chvíli všetka bolesť ustúpila a nahradila ju neprekonateľná rozkoš z jeho blízkosti. Sirius spoznal, kedy sa to stalo, a tak sa nepatrne pohol. Spôsobilo to, že mu kŕčovito zaryla nechty do ramien a zastonala od slasti. Keď sa v nej začal pomaly pohybovať, Lina si myslela, že vybuchne šťastím a neustálou horúčavou, ktorá zaplavovala jej telo. Stále sa bozkávali a tým trpeli nedostatkami vzduchu. Lina mala pery úplne červené a napuchnuté, no vôbec jej to nevadilo. Teraz bolo dôležité, aby Sirius neprestával a tisol sa na ňu tak ako doteraz. Navzájom si vzdychali do úst, tlmili svoje výkriky rozkoše v pokožke toho druhého a aj naďalej si zvierali prsty ich spojených rúk. Lina mala pocit, že to už dlho nevydrží – každú chvíľu predsa musí vybuchnúť od toľkého množstva rozkoše. No mýlila sa.

Tempo sa zrýchľovalo, jedna rozkoš striedala druhú a Lina bola schopná v tej chvíli vnímať len jedinú vec – Siriusove rýchlo bijúce srdce. Celý ju príjemne hrial, každý jeho dotyk pálil a jeho ústa chladili. Keď obmotala svoje nohy okolo jeho pásu, neudržal sa a zavzdychal jej meno. A potom ho opakoval stále a stále dookola. Lina na tom bola podobne. A potom to prišlo – slasť zo vzájomnej blízkosti sa neúnosným tempom stupňovala až napokon v obidvoch naraz vybuchla. Sirius cítil, ako sa stehy okolo neho stiahli a on tlmene vykríkol Line do úst. Boli príliš vysoko na to, aby len tak spadli dole. Lina teraz spoznávala doteraz nepoznaný pocit. Aj keď toto bolo jej poprvé, bola si istá, že s nikým iným by nebola šťastnejšia ako teraz so Siriusom. A aj keď bolo o pár sekúnd po všetkom, Sirius na nej aj naďalej ležal a nehodlal sa od nej vzdialiť ani na úbohých pár milimetrov. Boli jeden, patrili k sebe. Cítil, že jej patrí. Ako jeho telo tak aj jeho duša. Zatiaľ čo ticho oddychoval tak jej hruď obsypával motýlími bozkami. Lina unavene ležala s hlavou hlboko položenou vo vankúši a nežne sa mu hrala s vlasmi. Ani ona nechcela, aby tento kúzelný okamih nejako prerušil. Keď sa opäť pohol aby jej mohol pozrieť do očí, myslela si, že sa neudrží a opäť zavzdychá.

„Milujem ťa,“ šepol nežne, zatiaľ čo ochutnával jej spodnú mierne napuchnutú peru. Lina sa zachvela pod návalom citov, ktoré v jeho hlase počula. Vedela, že neklamal. Cítila to.

„Milujem ťa,“ zašepkala a pohladila ho po tvári. Sirius sa na ňu jemne usmial a usúdil, že jej už musí byť zima. S veľkou nechuťou sa od nej odtiahol a počul, ako si Lina smutne vzdychla. Zdvihol deku, ktorá ležala pri Lininých nohách a prikryl ju až po prsia. Potom si ľahol vedľa nej a aj on sa prikryl. Lina na nič nečakala a čo najviac sa ku nemu pritúlila. Sirius ju objal okolo pása a pozoroval, ako spokojne zatvára oči. Aj keď bola pod dekou, musel si všimnúť rysujúce sa bradavky pod tenkou látkou. S veľkým sebaovládaním sa na ňu opäť nevrhol a hrýzol sa do pery. Nemal dosť. Jej určite nie. No keď by v iných prípadoch neváhal a zobral si to, čo chcel, teraz myslel na Linu a na to, že musí byť určite na smrť unavená. Musel sa pousmiať keď si uvedomil, že to on ju k smrti unavil. A naozaj, o chvíľu už Lina spala tvrdým spánkom. Na svoju nočnú moru si už ani nespomenula.

...........

Tak ľudia, toto bol môj najšťavnatejší článok za celú moju tvorbu... Musím sa priznať, že som pri niektorých miestach váhala, či to sem napísať, no nakoniec som to celé popísala do úplných detailov. Ja sama totiž viem, aká som nahnevaná a sklamaná, ak to autori stopnú v tej najšťavnatejšej chvíli, lebo nemajú odvahu dopísať to do konca. Nuž, ja som tú odvahu niekde hlboko vo vnútri seba objavila a tramtadadááá, tu máte ďalšiu "zlomovú" kapitolu. Viem, akú máte na mňa otázku: Budú teraz Lina so Siriusom žiť šťastne až do smrti?

Samozrejme, že nie. Lebo po veľkom šťastí prichádza väčšinou veľký žiaľ...

Killy

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Humusáčka zo Slizolinu - 13. kapitola: