OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Humusáčka zo Slizolinu - 11. kapitola

18.07.2012 (15:00) • Killy • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 7× • zobrazeno 1832×

Bolo krásne, napočudovanie slnečné ráno. Sneh na školskom pozemku sa pomaly začal topiť a deti ešte narýchlo stavali snehuliakov z mokrého snehu. Končili sa vianočné prázdniny a oneskorenci, ktorí ešte nestihli napísať eseje pre profesorov, sedeli v knižnici a listovali v knihách. Lina, našťastie, urobila všetky domáce úlohy hneď v prvý deň, takže sa nemala kam ponáhľať. Rýchlo sa obliekla a priam utekala do klubovne, lebo tam sa mali stretnúť so Siriusom. O pár minút prídu Lily s Jamesom. Dorazia najprv do Rokwillu, ako im v liste napísal James, a potom pôjdu na kočoch, v ktorých sú zapriahnuté testraly.

„Pripravená?“ opýtal sa jej Sirius. Na perách mu opäť pohrával ten pobavený úškrn, ktorý sa mu objavil zakaždým, keď si spomenul na Lily a Záškodníkov.

„Ehm, ani veľmi nie,“ odvetila Lina a nervózne si točila prameň vlasov na prste. „Bude zvláštne, keď nás takto uvidia. Spolu. Myslíš, že to rozdýchajú?“

„Určite nie tak rýchlo,“ pokrútil hlavou Tichošľap.

„Ale čo im povieme? 'Ahoj, ľudia, nás si nevšímajte, my teraz len budeme spolu mesiac chodiť'. To asi nie je najlepší nápad,“ uškrnula sa.

„Prečo mesiac? Ty si myslíš, že ťa nepresvedčím?“ povedal napoly urazene Sirius. Lina zagúľala očami.

„Úprimne? Pochybujem, pán Sukničkár. Keď som pristúpila na tvoj návrh, bola som v miernom psychickom rozpoložení. Neber to vážne. Ale brať to späť nebudem. Keď už som ti raz dala slovo, aj ho dodržím,“ odvetila.

„Hmm... V psychickom rozpoložení, vravíš? Nebude to náhodou mojou prítomnosťou?“ A sebavedome sa na ňu usmial.

„Nefandi si, nafúkanec,“ odsekla, no to už sa ku nej Sirius približoval. Chytil ju za ruku, pritiahol si ju k sebe a vášnivo ju pobozkal. Dopekla. Je to síce kretén, ale šikovný, pomyslela si omámene. Keď sa od nej po chvíli odtrhol, spokojne si ju premeral a zaškľabil sa na ňu.

„To áno, naozaj vyzeráš v psychickom rozpoložení,“ rýpol si do nej. Relina na neho prižmúrila oči a zlostne zavrčala. „Mali by sme ísť pred hrad, Lily s Paroháčom tu o chvíľu budú,“ pripomenul jej rýchlo, keď si všimol, že naberá nebezpečnú červenkastú farbu. Lina si vzdychla a prikývla. Prešla cez obraz Tučnej pani a Sirius ju nasledoval. Na chodbe ju však zastavil a chytil ju za ruku, potom si s ňou preplietol prsty. Lina nadvihla jedno obočie.

„Pre efekt?“ mykol plecom a zazubil sa na ňu. Lina pobavene prikývla a spoločne ruka v ruke vyšli pred hrad. Porozhliadli sa okolo seba a očami zavadili o veľkú, železnú bránu, ktorá sa pomaly otvárala. Cez ňu začali prechádzať asi siedmi študenti, ktorí odišli na vianočné prázdniny domov a prišli Rytierskym autobusom – väčšina žiakov sa vracala pomocou hop-šup prášku.

Už z diaľky videli Lilynu červenú hustú hrivu a vysokého Jamesa, ktorý sa šťastne usmieval – Lily ho objímala okolo pása. Sirius s Linou naraz zamierili ku bráne. Keď ich Paroháč zbadal, okamžite k nim zamieril a cestou im mával ako o život. Stále rovnaké decko, pomyslela si Lina.

„Ahojte, ľudia! Och, tak veľmi ste mi chýbali! Čo ste tu celý ten čas robili bez nás? Nezabili ste sa? Urobili ste si všetky domáce úlohy? Lebo ak nie, ja vám ich opísať nedám. Hádam si nikto nevšimne, že sa moje a Jamesove eseje na seba tak podobajú, lebo... Prečo sa držíte za ruky?“ vypúlila na nich oči Lily. James strelil očami k Siriusovi a venoval mu významný pohľad. Tichošľap na neho rýchlo, nenápadne žmurkol. Dlho bolo ticho, počas ktorého bola Lina v rozpakoch. Ako toto vysvetlí?

„Tak povie mi už niekto, čo sa tu deje?“ ozvala sa opäť Lily. Lina sa na ňu nervózne pousmiala a pokrčila plecami.

„Evansová, Evansová... Si naozaj tak natvrdnutá, alebo sa takou len robíš?“ ozval sa sarkasticky Sirius. Lily na neho chvíľu nemo hľadela, ústa mala mierne pootvorené a na očiach jej bolo vidno, ako jej to v hlave šrotuje a kolieska pracujú na plné obrátky.

„Preboha! Vy ste sa dali dokopy!“ vykríkla Lily tak, že sa všetci študenti naokolo obzreli. Lina jej okamžite zapchala ústa, no bolo neskoro. Ľudia okolo si začali vzrušene šepkať. Pripomeňte mi niekto, že jej smrť by nič nevyriešila!

„Hups, prepáč,“ šepla Evansová zahanbene, no stále nevychádzala z údivu. Sirius a Lina. Sirius a Lina. Sirius-a-Lina. Dopekla, to ale zvláštne znie!

„Musím priznať, Tichošľap, že som bol chvíľu na pochybách, či sa ti ju podarí zbaliť,“ ozval sa James, na perách mu stále pohrával ten jeho pobavený úsmev. Lina nesúhlasne našpúlila pery a zamierila späť do hradu – predsa len vonku bola riadna kosa. Ostatní ju nasledovali. Sirius si ju automaticky prisunul k sebe a objal ju okolo pása. Paroháč nadvihol jedno obočie a, aby sa nepovedalo, urobil to isté aj on s Lily. Chvíľu kráčali mlčky, každý stratený vo svojich úvahách. Line neušlo, že po nej a Siriusovi Lily stále zvedavo poškuľovala.

Vtom zbadali, ako naproti nim niekto kráča. Remus prešiel schody pri skleníkoch bez žiadnej ujmy (čo Lina nedokázala pochopiť – bola na nich trojcentimetrová vrstva ľadu) a zastal tesne pred nimi.

Ruky si prekrížil na prsiach a zamračene si svojich kamarátov prezrel.

„Musím povedať, že tento rok je naozaj zvláštnejší ako tie ostatné. Najprv Lily a James a teraz vy dvaja? Robíte si zo mňa dobrý deň, alebo vás niekto ovalil po hlave kyjakom?“ spýtal sa ich Lupin. James so Siriusom naraz prevrátili očami.

„Si pako,“ povedal Paroháč. Remus len na obranu zdvihol ruky a pokrútil hlavou.

„To možno áno, ale predstavte si, ako asi zareaguje Červochvost. A čo potom zvyšok školy? Celé týždne nebudú hovoriť o ničom inom. Mne osobne je to jedno, Sirius, tak prestaň odfrkovať. Som dokonca rád, že ste sa konečne... hm... pomerili.“

„Má pravdu,“ prikývla Lily. Kráčali ďalej do hradu – už dokonca prechádzali cez veľkú kovovú bránu a zamierili rovno do svojej klubovne. O pol hodinu by mali ísť na raňajky. Na chvíľu nastalo napäté ticho. Nakoniec ho prerušila Lina.

„Kedy si prišiel, Remus?“

„Pred chvíľou cez McGonagallovej kozub. Nebola veľmi nadšená, keď som jej zaprášil celý kabinet a zhodil vázu s kvetmi,“ uškrnul sa Rem. „Peter by mal prísť až na obed,“ dodal po chvíli.

„To mi bolo jasné. Kedy on vymeškal obed?“ pripomenul Sirius a všetci sa naraz rozosmiali. Dobrá nálada im vydržala až do chvíle, kým došli do spoločenskej miestnosti. Hneď ako povedali heslo Tučnej panej (tekvicové pirôžky) a preliezli cez obraz, v miestnosti nastalo neprirodzené ticho. Keď sa Lina poobzerala okolo seba, zistila, že všetci študenti sa na nich pozerajú.

Chlapci si Linu zvedavo premeriavali, zatiaľ čo dievčatá ju vraždili očami, niektoré si šepkali, či sa chichotali. Tak toto nevydržím, pomyslela si Lina vyľakane. Sirius, kam si ma to dostal?

Po chvíli váhania si všetci sadli na kreslá najbližšie pri krbe. Remus okamžite začal rozprávať o domácich úlohách, všetkých skrátka ignoroval. A Lina si pomyslela, že robí dobre. Odrazu už nebola v rozpakoch a mala čo robiť, aby ich všetkých neposlala niekam.

Keď o pol hodinu dorazili na obed, už celá škola vedela, že Relina Moranová a Sirius Black spolu chodia. Dokonca to vedel aj Peter a na prekvapenie všetkých jeho kamarátov ho to vôbec nevyviedlo z miery. Avšak ťažko povedať, či to náhodou nebolo jeho priveľkým sústredením na jahodový puding s piškótami.

Všetky dievčatá naokolo si Linu zlostne prezerali. Lina im ich pohľady opätovala, no v jej očiach sa zračila arogancia a víťazstvo. Hlavne jedna vysoká blonďavá bifľomorčanka si ju premeriavala zvlášť nenávistným pohľadom a Line vtedy došlo, že je to Siriusova bývalá – Maggie Huckwartová. Lina provokatívne nadvihla jedno obočie a máličko sa pousmiala. Blondíne sa do tváre nahrnula krv a zlostne prižmúrila oči. Relina to už nevydržala a rozhodla sa ju ešte viac nahnevať.

Nečakane si pritiahla Siriusa k sebe a vášnivo ho pobozkala. Ten, zaskočený Lininým správaním, sa do bozku rýchlo zapojil a objal ju okolo pása. Všetky dievčatá v sieni naraz urobili zborové „Och“. Lina sa tlmene zachichotala do Siriusových pier a odtiahla sa.

„To bolo za čo?“ ozval sa prekvapene. Lina mykla plecom.

„To nemôžem dať svojmu chalanovi pusu?“ opýtala sa ho nevinne. Potom očami strelila k Maggie. Tichošľap jej pohľad nasledoval a potom prevrátil očami.

„Zabudol som, že ty do ľudí rada rýpeš,“ odvetil, no na tvári mu pohrával jemný úsmev. Lina prikývla a pustila sa do jedla. Nakoniec to ešte bude zábava!

Na druhý deň sa spolu s Lily, Siriusom a ostatnými Záškodníkmi vybrali na prvú hodinu transfigurácie. Profesorka McGonagallová už na nich čakala v učebni a tvárila sa maximálne nesúhlasne, keď si ku sebe sadli James s Lily a hneď za nich Lina so Siriusom.

„Dopredu vás upozorňujem, že ak budete vyrušovať, okamžite vás presadím,“ upozornila ich ešte pred začiatkom hodiny. Všetci štyria pokorne prikývli a v tej chvíli zazvonilo. Profesorka začala hodinu.

„Tak, minulú hodinu sme preberali kúzlo animorfaz. Iba šiestim žiakom z tejto triedy sa to podarilo a to pánom Lupinovi, Potterovi a Blackovi. Samozrejme aj slečnám Evansovej a Moranovej. Žiaľ, na dvadsať žiakov je šesť veľmi málo a tak vás žiadam, aby ste sa nenechali zahanbiť pred bystrohlavčanmi a bifľomorčanmi. Ich trieda je ďaleko pokročilejšia ako vaša. Kúzlo animorfaz už vedia všetci a zajtra mám s nimi v pláne prejsť na ďalšie kúzlo v odbore animágie.“ V triede to vzrušene zašumelo. Lina si okamžite spomenula na jej sen stať sa animágom. A akoby jej profesorka čítala myšlienky, potom dodala: „Pokiaľ budete mať záujem, tak dvom žiakom zo siedmeho ročníka na konci roka navrhnem aj letné štúdium animágie. Inými slovami im pomôžem stať sa animágmi. Toto povolenie som získala od Ministerstva mágie. Musím vás však upozorniť, že sama si vyberiem žiakov, ktorých tento zložitý odbor mágie naučím. A budú to dvaja najlepší žiaci z celého ročníka, tak sa snažte.“

Lina si všimla, ako si Sirius s Jamesom vymenili pobavené úsmevy. Ďalej už profesorku veľmi nepočúvala. Pomáhala ostatným študentom pri zaklínadle animorfaz, takže oni šiesti mali voľnú hodinu. Asi desať minút len pozerala do blba a Siriusa po svojom boku si vôbec nevšímala. Premýšľala o tom, na aké zviera by sa premeniť (zvažovala mačku alebo sovu). Keď vtom si položil Sirius svoju ruku na jej koleno. Zmeravela a zvedavo sa na neho pozrela. Ten sa však pozeral pred seba a tváril sa, že sa nič nestalo. Lina si vzdychla a hodlala sa opäť vrátiť k svojej predošlej činnosti, no Sirius ju opäť prerušil. Posunul ruku z jej kolena na stehno a slabo stisol.

Relina nadvihla jedno obočie a sledovala ruku na svojej nohe. Chvíľu sa nič nedialo, no potom sa Sirius znova pohol a presunul dlaň na vnútornú časť Lininho stehna. Slabo zalapala po dychu. Musela uznať, že ju to viac ako len rozochvelo – bola vzrušená. Zalialo ju teplo a pod bruškom jej poletovali motýle... Sakra! pomyslela si. Ak toto so mnou urobí len Siriusova ruka, čo so mnou urobí celý on?

Siriusova ruka sa opäť pohla – smerom nahor. Lina si už myslela, že zavzdychá, no v tej chvíli (vďakabohu) zazvonilo na koniec hodiny a ona sa s úľavou postavila.

Hodila vyčítavý pohľad po Siriusovi, no ten sa na ňu len pobavene zaškľabil a pokrčil plecami.

„To už nemôžem svoje dievča ani pohladiť?“ opýtal sa jej naoko nevinne a Lina si spomenula na včerajší obed.

„Neopakuj a používaj vlastné hlášky, jasné?“ odsekla trochu nahnevane a dala si tašku na plece. Ďalšia hodina bola starostlivosť o čarovné tvory... Dopekla, znova s Chrabromilom!

Po večeri sa všetci Záškodníci, až na Siriusa, vybrali k jazeru. Volali aj Tichošľapa a Linu veľmi potešilo, keď dal prednosť jej pred... hm... okukávaním dievčat pri jazere. Lily sa rovno zavrela v knižnici – musela urobiť zložitý referát pre profesora Slughorna. A tak sa stalo, že Lina so Siriusom osameli. Prvýkrát, čo spolu ozajstne a verejne chodia.

Keď ruka v ruke preliezli cez portrét Tučnej panej, ihneď sa usadili do veľkého kresla pri krbe. Sirius na nič nečakal a posadil si ju na stehná, zozadu ju objal okolo pása. Lina si v tej chvíli nepríjemne uvedomila, že na nich hľadí celá spoločenská miestnosť. Snažila sa to ignorovať, veď predsa toto chcela – všetkých naštvať. Tak ako včera na obede tú Margie, alebo ako sa to volala. No  toto bolo niečo iné. Intímnejšie. Zvlášť, keď mal Sirius položenú hlavu na jej ramene a vdýchaval do seba jej vôňu.

Lina sa tomu chtiac-nechtiac zachichotala. Správal sa ako blázon. Sirius k nej zdvihol oči a nechápavo sa na ňu zahľadel. Relina sa na neho iba usmiala a venovala mu letmú pusu na pery. Tichošľapovi to však očividne nestačilo a venoval jej rozvášnený bozk. Lina sa však po chvíli odtiahla a zamračene pozrela do kúta miestnosti. Sirius nasledoval jej pohľad a očami zastavil na chichotajúcich sa piatačkách, ktoré ich zvedavo pozorovali.

„Nesmieš si to všímať,“ zašepkal potichu. Lina sa ešte viac zamračila, no odvrátila tvár. Sirius si vzdychol, chytil ju za ruku a postavil sa. Rýchlo spolu s ňou vyšiel schody do chlapčenských spální, kde teraz bolo prázdno.

„Nemal si ma sem teraz brať. Vieš, čo si budú myslieť?“ ozvala sa Lina a venovala mu krivý, pobavený úsmev. Sirius pokrčil plecami.

„Tak nech si myslia,“ odvetil pokojne a pritiahol si ju do náručia. Prstom sa dotkol jej ružovkastých pier a pohladil ju po tvári. Lina na nič nečakala a spojila svoje pery s tými jeho. Bolo zvláštne ho takto bozkávať. Stále musela myslieť na to, ako sa ešte pred mesiacom neustále hádali. Ale... Niečo sa zmenilo. Od tej chvíle, čo Lina odišla z ošetrovne a začala bývať v chrabromilskej klubovni, sa k nej začal Sirius správať inak. Bol milší, aj keď stále rovnako arogantný. No stali sa z nich priatelia – ktorí do seba neustále rýpali a často jeden druhému venoval uštipačnú poznámku... To bol znak sympatie. Aspoň Line to teraz tak prišlo.

Ani si neuvedomila ako a ležala so Siriusom na posteli. Jeho ruka blúdila pod jej tričkom. A v tej chvíli si Lina uvedomila, kam toto smeruje. Vedela, že toto mu dovoliť nemôže – ešte nie. Najprv si musela byť istá, že ju neťahá za nos, že ju má skutočne rád.

Bez jediného slova sa od neho odtiahla. Sirius jej venoval smutný, ublížený pohľad, no nič nepovedal. Vedel, že na ňu nesmie tlačiť.

A aj keď to bola iba stávka, cítil, že ju má rád. Nebezpečne rád.

................

To bola minulá kapitola až taká zlá? Prekonali ste sa - zanechali ste až 3 komentáre...

No ale teraz k veci - keďže nemám nič dopredu napísané, netuším, ako to bude s pridávaním. Možno ma kopne múza a napíšem hneď tri kapitoly a možno ma opustí a nebude z toho nič... No, v každom prípade poviedku do konca leta dokončím a vy sa potom môžete tešiť na PM... A ešte jedno prekvapenie: Po PM bude pokračovanie Humusáčky! (Pozri si moje zhrnutie.)

Killy

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Humusáčka zo Slizolinu - 11. kapitola: