OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Humusáčka zo Slizolinu - 10. kapitola

14.07.2012 (19:00) • Killy • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 7× • zobrazeno 1727×

Blížil sa vianočný ples, na ktorý sa všetci tešili. Skvelé bolo to, že podobne ako na Halloweenskom plese, nemusel si byť v páre, aby si sa mohol zabávať. Všetci sa naň tešili. Dokonca sa povrávalo, že Black s Potterom donesú neskôr do spoločenskej miestnosti ďatelinové pivo a poháre s ohnivou whisky. Bolo to už zopár dní, čo Lina spávala v chrabromilskej veži. Klamala by, keby povedala, že sa jej tam nepáčilo. Práve naopak. Začala veriť, že keby ju Triediaci klobúk poslal do Chrabromilu, žilo by sa jej oveľa lepšie. Lily by bola jej najlepšia kamarátka, nie Cissy. Spoločne s Evansovou by sa rozprávali o Potterovi a ostatných Záškodníkoch, bola by v chrabromilskom metlobalovom družstve hneď vedľa Blacka a hábity by boli šarlátovo-zlaté, nie zeleno-strieborné. Čím viac nad tým uvažovala, tým väčšmi musela rozmýšľať nad tým, prečo ju sem vôbec klobúk zaradil. Iste, požiadala ho o to. Ale to nemohol byť jediný dôvod.

Síce nemáš čistú krv, no som si istý, že by si ťa Salazar vážil aj tak. S takýmito schopnosťami a budúcnosťou...

Čo tým myslel? S akými schopnosťami? Necítila, že by mala nejaké veľké nadanie na učenie. Elixíry jej síce išli, to áno, ale... Ako žiačka bola priemerná. A budúcnosť? Ako mohol obyčajný starý klobúk vedieť, čo ju čaká v budúcnosti? Musela priam zvažovať možnosť, že sa o pár rokov stane Voldemort 2.

Veľmi povzbudzujúca predstava.

S takou krvou...

Ako sa jej mohlo stať, že práve ona jediná zo všetkých muklovských čarodejníkov sa dostala do Slizolinu? Do fakulty, ktorá sa považovala za najhoršiu z najhorších? Z ktorej pochádzala väčšina smrťožrútov, z ktorej pochádzal samotný lord Voldemort?

„Slečna Moranová, bola by ste tak láskavá a začala dávať pozor na mojej hodine?“ vytrhol ju za zamyslenia známy hlas. Poobzerala sa okolo seba. Hodina čarovania s Flitwickom, úplne ju prestala vnímať.

„Samozrejme, pán profesor. Prepáčte,“ pípla potichu. Profesor sa na ňu zamračil a ďalej pokračoval vo výklade. Uvedomila si, že ju niekto pozoruje. Pozrela sa za seba. Narcissa Blacková sedela vpravo o jednu lavicu ďalej a nepríjemne na ňu zazerala, až ju zamrazilo. Čo sa tak asi Cissy stalo?

„Slečna Moranová, toto je moje posledné varovanie. Strhávam Slizolinu päť bodov. Uvedomujete si, že bude toto kúzlo na testoch MLOK-a, však? Keď už si aj myslíte, že takéto náročné kúzlo zvládnete aj bezo mňa, bola by ste taká láskavá a aspoň sa tvárila, že dávate pozor?“ zvýšil hlas profesor Flitwick, obyčajne milý a neškodný učiteľ čarovania. Lina sa začervenala a sklopila zrak. Až do konca hodiny sa neprítomne pozerala na tabuľu, na ktorej učiteľ vysvetľoval kúzlo zo zložitého odboru animágie. Úplne zabudla na to, že chcela byť animágom. Nezaujímalo ju to. Keď konečne zazvonilo, Lina si počkala, kým aj ostatný neodídu. Cissy ostávala v triede vždy posledná, aby sa vyhla tlačenici na chodbách. Inak tomu nebolo ani dneska.

„Mohli by sme sa porozprávať?“ nesmelo sa opýtala Lina. Cissy na ňu strelila pohľadom.

„A o čom sa chceš so mnou baviť?“ odvetila ostro, až sa Lina zachvela.

„Ja... Urobila som niečo?“ Cissy nakrčila nos a nahlas si odfrkla.

„Vieš, nie všetko sa točí len okolo teba, Relina,“ povedala. Lina sa zarazila. Odkedy je Relina?

„Stále ti nerozumiem,“ zamračila sa Lina.

„Nemôžem povedať, že by ma tvoje správanie... nezradilo, no tu vôbec nejde o teba. Aspoň nie až tak,“ povedala už miernejším tónom.

„Ale čo som ti urobila?“ opýtala sa zúfalo, aj keď už dopredu poznala odpoveď. Tušila to už veľmi dlho.

„Najprv si sa začala baviť s tou humusáčkouu Evansovou, no to som ešte dokázala prejsť. Ale teraz? Odkedy si najlepšia kamarátka s mojim otrasným bratrancom Blackom a jeho nepodareným kamarátom Potterom? Alebo ti tá červená už naozaj lezie na mozog a ty si chrabromilčanka?“ prižmúrila na ňu oči.

„To nie, Cissy. S Blackom sa hádam stále rovnako, no keďže sme teraz v jednej klubovni, musím ho už nejako vystáť. Prosím, ty vieš, že jediná moja skutočná kamarátka si ty, Cissy,“ odvetila. Nechcela prísť o Narcissu. Nie nechcela, nemohla. Už od prvého ročníka bola jej jediná kamarátka, samozrejme ak neráta Evansovú. Ale tak akosi si bola istá, že Ciss tu pre ňu vždy bude, že jej pomôže, ak sa niečo stane.

„Zabúdaš, že si v Slizoline. Zabúdaš na to, aká je tvoja farba, aká je tvoja strana v tomto svete. Si vo fakulte Salazara Slizolinu, najväčšieho zástancu čistej krvi. Ako sa môžeš zahadzovať z krvizradcami a humusákmi? Ako si mohla tak hlboko klesnúť? Zradiť mňa a svoju rodinu?“ vyčítala jej. Lina cítila, ako sa v nej začala hromadiť krv.

„Ak si si to ešte stále neuvedomila, Narcissa, tak ja nepatrím do tvojho sveta. Rodina? Aká rodina? Hádam nemyslíš tých úbožiakov, ktorý ma pred pár dňami zakliali a kvôli ktorým som takmer prišla o život? A tá tvoja čistá krv. Ja som humusáčka, som mukelka! Mňa tvoja rodina nikdy v živote nepríjme, tak si to konečne uvedom! Akí krvizradcovia? Myslíš tým Pottera s Blackom? A to len preto, že sa bavia s Evansovou a s inými čarodejníkmi muklovského pôvodu? Dopekla, Cissy! Vždy som si myslela, že si iná ako tvoja sestra Bellatrix!“ kričala na ňu.

„Ja nie som ako Bellatrix,“ namietla nahnevane Cissy.

„A ako sa od nej líšiš, Cissy? Tým, že sa so mnou rozprávaš? Pretože ja medzi vami už nevidím nijaký rozdiel. Doteraz som dúfala, že si to rozmyslíš, zavrhneš svoju rodinu a nevydáš sa za toho slizkého Malfoya. No stavím sa, že ty budeš celá šťastná, keď budeš mať za manžela smrťožrúta. Ba čo viac, som si istá, že sa ním aj rada staneš!“ pokračovala Lina. Narcissa na ňu zarazene pozerala, v očiach sa jej podivne lesklo. Chvíľu nastalo ticho, počas ktorého Lina zhlboka dýchala a Cissy hľadala tie správne slová.

„Ty predsa dobre vieš, čo chcem,“ začala pokojným hlasom, „Ako ti mohlo napadnúť, že chcem byť smrťožrútom? Lenže ja svoju rodinu nezavrhnem, nesmiem ju zavrhnúť. Pre môjho bratranca to bolo až príliš ľahké – má predsa svojich priateľov, ktorí mu ju s radosťou nahradia. Lenže čo ja, Lina? Čo bude so mnou, až sa stanem krvizradcom?“ na konci už takmer šepkala. Lina na ňu len nemo hľadela, neschopná slova. Už jej chcela niečo povedať, no Cissy ju zarazila. „Nie. Nech povieš čokoľvek, už to nezachrániš.“

„Čo nezachránim?“ nechápala Lina. Narcissa sa párkrát musela zhlboka nadýchnuť, kým jej mohla odpovedať:

„My už nemôžeme byť kamarátky, Lina. Moji rodičia sa akosi dozvedeli, že sa s tebou rozprávam. Zakázali mi to pod hrozbou, že ma vydedia a poprú v rodine. Je mi to ľúto. Zbohom,“ a s týmito slovami odišla preč.

Lina sa zobudila na príšernú bolesť hlavy. Cez pootvorené okno na ňu dopadali slnečné lúče, ktoré ju nepríjemne udierali do očí. Sakra, zakliala v duchu. Mám pocit, že som to včera na tom plese prehnala. Asi budem vracať... Na nič nečakala a rozbehla sa do kúpeľne. Keď vyprázdnila svoj žalúdok (ktorý bol plný alkoholu), unavene si pošúchala oči. Rýchlo zašla pod sprchu a potom sa učesala a umyla. Niežeby to nejako pomohlo. Stále mala pocit, akoby po nej podupal troll aj s kyjakom na pleci.

Až potom si to uvedomila. Sú Vianoce!

Lina na nič nečakala a vbehla späť do spálni. Na jej počudovanie tam bola sama. Vedela síce, že Mara s Gizelou (otrasné mená) idú na sviatky domov, no kde je Evansová? Potom si všimla lístoček na Lilynej posteli. S nepríjemnou predtuchou si ho zobrala do rúk a rýchlo po ňom prešla očami

.

Neviem, či si to budeš pamätať, no včera na plese som ti povedala, že ma James pozval k sebe na sviatky. Súhlasila som. Tak sa mi zdá, že budeš musieť Vianoce stráviť s Narcissou, pretože aj Remus s Petrom odišli domov. Ja viem, som hrozná, prepáč! Keď prídem, vynahradím ti to.

P.S. Môj darček je pod Jamesovou posteľou, nechcela som ju dávať do našej spálne pod hrozbou, že ho ráno ovraciaš.

L.

A sakra!!!

Lina potichu otvorila dvere a porozhliadla sa okolo seba. V kruhovej miestnosti stali štyri veľké postele s červenými závesmi, okolo ktorých bol strašný neporiadok. Netušila, ktorá posteľ je Potterova, a tak sa rozhodla, že sa tu porozhliadne. Najprv sa pozrela na tú napravo, ktorá bola najbližšie ku dverám. Odhrnula závesy a hneď si všimla, že akurát pri tejto je mimoriadny poriadok a čistota. Takže táto bude Lupinova. Vedľajšia postel musela určite patriť Pettigrewovi – poď posteľou uvidela kopy obalov od cukríkov. Prešla teda ku posledným dvom posteliam pri oknách vzadu. Rozhodla sa najprv pre tú vľavo. Odhrnula závesy a...

„Ááá! Dopekla, Sirius, pusti ma!“ jačala Lina. Hneď ako odhrnula závesy tak zbadala Blacka, ako leží na posteli a šibalsky na ňu pozerá. Potom ju okamžite strhol na seba a uväznil ju pod svojim telom.

„Ale, ale, čau, Moranová. Čo ty tu?“ opýtal sa jej naoko nevinne a ešte pevnejšie jej stisol zápästia nad hlavou. Páčilo sa mu, že sa nemohla brániť. Bolo príjemné mať nad ňou navrch.

„Okamžite ma pusti, Black!“ zavrčala. Hnevom sa jej prudko dvíhal hrudník, čoho si Tichošľap okamžite všimol. Zaujato si ju celú prezrel, až sčervenala.

„Až keď ma pobozkáš,“ odvetil s úsmevom na perách.

„To nikdy,“ odvrkla a zlostne prižmúrila oči. No Sirius sa nemienil vzdať. Svoje pery priblížil k tým jej až si myslela, že ju ide pobozkať, no zmýlila sa. Predpokladal, že by ho uhryzla alebo niečo podobné, a tak sa presunul na jej krk. Opatrne po ňom prechádzal svojimi perami, sem-tam jej venoval letmú pusu. Celá sa chvela, čo ho podivne uspokojovalo.

„Pusti ma, Sirius,“ sykla o čosi miernejšie ako pred tým.

„Až keď ma pobozkáš,“ zopakoval svoju požiadavku a pobozkal ju na krk. Tentokrát zapojil aj jazyk čo nečakala a prekvapene zalapala po dychu.

„Tak dobre, najprv ma pusti,“ povedala po chvíli. Sirius sa stále nehýbal. „Dopekla pusti ma, inak si to rozmyslím!“ zavrčala podráždene. Black ju konečne pustil, no aj naďalej na nej ležal. Aj tak jej však dal možnosť úniku, čo ju potešilo. Už sa chcela zdvihnúť, keď ju napomenul:

„A tá pusa?“ Lina prevrátila očami a nesúhlasne sa na neho zahľadela. Bol pekný, čoho si však bohužiaľ bol vedomý a tak to náležite využíval.

„Ale nehýb sa,“ varovala ho napokon rezignovane. No čo? Za jednu pusu nič nedá. Pomaly sa ku nemu nadvihla a dotkla sa perami tými jeho. On sa prekvapivo naozaj nehýbal – len čakal, čo urobí. Relina chvíľu zvažovala,  že ho podráždi ešte viac a venuje mu poriadny francuzák, no potom si to rozmyslela. Bol to Black, preboha!

Namiesto toho sa zodvihla a postavila sa. Sirius na ňu chvíľu zarazene hľadel – ešte nikdy sa mu nestalo, že by mu nejaká odolala. Hlavne v takejto chvíli.

„To je Jamesova posteľ?“ opýtala sa ho a ukazovala na posteľ oproti. Tichošľap prikývol a sledoval ju, ako spod Paroháčovej postele vybrala akýsi zabalený balíček.

„Čo to je?“ opýtal sa jej okamžite.

„Nebuď zvedavý. Okrem toho to neviem – je to darček od Lily. Ty si vedel, že ju Potter pozval k sebe na sviatky?“ Sirius iba pokrútil hlavou. Takže Paroháč sa mu ani nepochválil!

„Ale Evansová musí byť preč už dlhšiu dobu – Paroháč je preč už od včerajšieho večera. Pomocou Hop-šup prášku a kozubu v McGonagallovej pracovni mal byť doma už okolo dvanástej, preto včera odchádzal tak skoro z oslavy,“ vysvetľoval jej rýchlo a pozoroval ju, ako si sadla na Jamesovu postel a nedočkavo roztrhla baliaci papier. Pod ním sa ukrývala malá zeleno-strieborná šperkovnička.

„Tá je krásna,“ zašepkala Lina a prešla po nej dlaňou. Sirius ju zaujato pozoroval. No teda, predsa len má v sebe aj kus človeka. Prinajmenšom sa jej páčia rovnaké hlúposti ako ostatným dievčatám, pomyslel si Sirius.

„To sa ti až tak páči?“ opýtal sa jej Tichošľap. Venovala mu jeden zo svojich nič nehovoriacich pohľadov.

„Nie je veľa vecí, ktoré by som dostávala. Vlastne darčeky dostávam iba od rodičov, Lily a Cissy,“ odvetila no zdalo sa, že jej to vôbec nevadí.

„A čo ti teda moja milovaná sesternička dala tento rok?“ chcel vedieť Sirius. Lina odrazu posmutnela a uhla pohľadom.

„Nič,“ povedala napokon. „Vieš, my... My sa už nerozprávame,“ dodala. „Ja ani neviem, prečo ti to  hovorím. Čo je teba do toho? Začni rozbaľovať svoje darčeky a do mňa sa láskavo nestaraj.“ Sirius pokrčil plecami a pustil sa do rozbaľovania.

„Prečo sa nerozprávate? Stavím sa, že pre tie jej úbohé predsudky. Čistá krv... a podobné hlúposti.“

„To nie,“ namietla Lina. „Kvôli jej rodine. Vieš... Cissy je v pohode, vlastne jej vôbec nevadí, že mám rodičov muklov. Ide tu len o to, že jej rodičia akosi zistili, že sa so mnou kamaráti. Zakázali jej to,“ povedala smutne. Boli predsa Vianoce a ona nemala ani najmenšiu chuť opäť sa s ním hádať. Okrem toho sa zdalo, že dneska je výnimočne celkom milý. Samozrejme až na ten incident v posteli.

Ďalej sa už nerozprávali a Lina po chvíli odišla na raňajky. V škole ostalo naozaj len minimum ľudí – z každej fakulty asi len piati. Keďže nemalo zmysel prestierať na všetky štyri stoly, jedlo a pitie bolo iba na bifľomorskom stole, kam si sadali všetci. Po jedle sa Lina zdvihla a zamierila späť do svojej klubovne. Svojej klubovne...

Bolo zvláštne, ako rýchlo si zvykla na to byť v Chrabromile. Začínalo sa jej to páčiť. Vlastne nie... Už sa jej to páčilo a kvôli nedávnym udalostiam už ani nemala chuť opäť spávať dolu v žalároch s ostatnými slizolinčanmi. Nechýbali jej, a ani ona im nie.

„Slečna Moranová?“ ozval sa za ňou hlas profesorky McGonagallovej. Lina sa otočila a zdvorilo odpovedala:

„Čo si prajete, pani profesorka?“

„Chcela by som sa s vami porozprávať v mojom kabinete. Nasledujte ma, prosím.“ Line neostávalo nič iné iba ju poslúchnuť. Zabočili za roh, prešli popri záchodoch Umrnčanej Myrtly a vstúpili do malej, ale útulnej miestnosti – McGonagallovej kabinetu.

„Takže, chcela by som s vami prebrať tú vec s prespávaním v chrabromilských spálňach,“ začala profesorka. „Prosím, ponúknite sa keksom,“ a dala jej do rúk krabičku s maslovými keksíkmi, ktoré Relina tak zbožňovala. „Tak teda, po rozhovore s profesorom Dumbledorom som dospela k rozhodnutiu, že sa už môžete vrátiť do svoje klubovne. Nevidím dôvod, prečo by ste mali  ostávať v tej chrabromilskej. Dnes večer sa zmení heslo a vám ho, samozrejme, už nikto nepovie. Bola by som taktiež rada, keby ste nikomu nepovedali, kde sa chrabromilská klubovňa nachádza a... čo je s vami, slečna Moranová?“

„Nič, ja len že... Pani profesorka, nemohla by som ostať v Chrabromile aj naďalej?“ opýtala sa s nádejou Lina. Profesorka sa na ňu prekvapene zahľadela. „Viete... Chcela by som naďalej bývať v chrabromilskej spálni. Nechcem sa už vrátiť tam dole medzi ostatných slizolinčanov.“

„Ale prečo, slečna Moranová? Mala som dojem, že chcete byť opäť so svojou priateľkou Narcissou Blackovou,“ nechápala profesorka. Lina okamžite zružovela.

„No... viete... My sme sa s Cissy tak akosi...“

„Pohádali?“ snažila sa ju doplniť profesorka. Lina pokrútila hlavou.

„Nie. Len sa s ňou už nemôžem ďalej stýkať... Pre jej vlastné dobro,“ dokončila napokon. „Tu ide o jej rodinu, nechcem jej spôsobiť problémy. Veď viete, akí Blackovci sú. A okrem Cissy v Slizoline žiadnu kamarátku nemám, tak by som rada ostala s Lily... Mohla by som?“ Profesorka na krátky okamih zaváhala, no napokon sa na ňu zhovievavo usmiala.

„Samozrejme, že áno. Pôjdem to povedať profesorovi Dumbledorovi. No malo by vám byť jasné, že patríte do Slizolinu – toto rozhodnutie prináleží len a len Triediacemu klobúku, nie mne či profesorovi Dumbledorovi. Aj naďalej budete hrať v slizolinskom metlobalovom týme a budete pre svoju fakultu získavať body, zelený odznak na vašej hrudi bude stále zelený. Teraz už môžete ísť, ak je to všetko.“ Lina prikývla. Pomaly vstala, odložila krabičku späť na stol a odišla.

Keď prišla do spoločenskej miestnosti, bol už večer. Celý deň strávila pri jazere a v soviarni, nemala chuť byť teraz medzi ľuďmi. Navyše Orion jej konečne priniesol list od jej rodičov, ktorý síce nebol nijako obsiahli, no boli v ňom peniaze s odkazom, nech si niečo kúpi. Ako muklovia totiž nemali najmenšieho poňatia, čo svojej zvláštnej dcére majú darovať. Linu to nemrzelo, vedela, že sa s rodičmi odcudzili už pred rokmi.

V miestnosti boli len dvaja chlapci z druhého ročníka a tak sa vybrala do spálni, ktorú teraz mala sama pre seba. Na večeri už bola a tak nebola hladná. Rozhodla sa, že si dá teplú sprchu a pôjde spať. Tak aj urobila. V kúpeľni nemohla prestať myslieť na Cissy. Nič od nej na Vianoce nedostala, to sa jej ešte nikdy nestalo. Síce aj ona váhala, či jej má poslať darček, no nakoniec jej ho predsa len poslala po sove. Vlastne keď už je pri zvieratách... Už dlho nevidela svoju mačku Nalu. Naposledy pred troma dňami a tak ju napadlo, či ju znova ten operenec neotravoval. No ako by aj mohol, keď bol celý čas v Londýne?

Lina vypla sprchu, zabalila sa do osušky a pozrela sa na seba do zrkadla. S mokrými strapatými vlasmi vyzerala veľmi komicky. Otvorila dvere a vstúpila do miestnosti. Potom sa zarazila.

Čo do pekla robí v mojej izbe Black???

„Sirius?“ ozvala sa po chvíli a inštinktívne si pridržala osušku na prsiach... Veď ona bola pred ním len v osuške, ktorá jej ledva siahala pod zadok!!!

„Ahoj, Moranová,“ pozdravil ju s žiarivým úsmevom na perách a pozorne si ju premeral od hlavy až po päty. Skôr iba od hlavy po kolená, ale to je teraz jedno. „Vyzeráš dobre,“ skonštatoval ešte. Lina mala chvíľu pocit, že sa rozplače, no napokon sa rozhodla zachovať si dôstojnosť a bola ticho.

„Čo tu, dopekla, robíš?“ opýtala sa ho nahnevane.

„Priniesol som ti tú chlpatú bielu guľu. Našiel som ju v Jamesovej skrini a tak som si povedal, že by mohla otravovať život aj niekomu inému,“ pokrčil plecami a priblížil sa k nej. Lina sa okolo seba poobzerala.

„A kde je?“ spýtala sa ho nechápavo. Sirius mykol plecami.

„Keď si otvorila dvere zľakla sa, poškriabala ma a ušla.“ Lina sa na neho ešte väčšmi zamračila – stále sa ku nej približoval a ona od neho rýchlo cúvala. Napokon chrbtom narazila do steny.

„Ako je vôbec možné, že si sa sem dostal? Nemala tu byť nejaká ochrana?“ opýtala sa ho už zúfalo. Zastavil sa od nej sotva desať centimetrov.

„To áno, ale na protizaklínadlo sme s Jamesom prišli už v treťom ročníku. Nič zložité,“ odvetil. Zdvihol ruku a dotkol sa jej mokrých vlasov. Dlaňou spočinul na jej odhalenej šiji a Lina v tej chvíli nemohla urobiť nič, čím by ho zastavila. Celé telo mala úplne stuhnuté. „Vieš, že mi dlhuješ pusu?“

„Veď som ťa ráno pobozkala,“ namietla ihneď. Ruku posunul ešte nižšie a pohladil ju po boku. Cez tenký uterák cítila teplo, ktoré z neho sálalo.

„To síce áno, ale tak sterilný bozk som nezažil už od druhého ročníka. Čo takto mi dať naozajstnú pusu? Alebo...“ pokračoval a ešte viac sa ku nej priblížil, „ťa pobozkám ja, aby si to mala ľahšie.“

Lina bola úplne pritisnutá na stene. Sirius od nej bol skoro viac ako o hlavu vyšší, čo jej vôbec nepridávalo šance na útek. Čo teraz? Dopekla, čo mám robiť?

Potom sa ku nej Sirius nahol a spojil svoje pery s tými jej. Neostalo však iba pri tom, po chvíli prenikol jeho vlhký jazyk do jej úst. Srdce jej búšilo splašenou rýchlosťou a prisahala by, že aj zastalo, keď jeho ruka vkĺzla pod osušku a teraz ju hladil po nahom chrbte. Keď už nestačila s dychom, presunul sa na jej čeľusť a krk. Aj keby sa Lina chcela brániť, nemohla – jednou rukou držal obidve jej dlane za chrbtom. Ocitla sa v pasti, pocit odovzdania a rezignovania sa jej usadil v mysli.

Ani si neuvedomila ako a ležala na posteli – pod ním. Aj naďalej ju zúrivo bozkával, jeho jazyk surovo tlačili na ten jej a nútil ju tak spolupracovať. Nútil? Naozaj ma nútil?

Odrazu tlak na jej zápästiach povolil a ona si oslobodila svoje ruky. Okamžite ich však spojila za jeho krkom a pristihla sa pri tom, ako ho sama bozkáva a tlmene mu vzdychá do pier. Nech bol Black akýkoľvek kretén, jedno sa mu muselo nechať – bozkával sa perfektne. Lina si bola istá, že by sa takto maznali ešte dlhú dobu, keby jeho prsty nevošli za lem osušky a nepotiahol. V tej chvíli zmeravela, neprirodzene stuhla a prestala sa pod ním hýbať. Chytila jeho pravú ruku, ktorá jej nemilostne začala dávať dole osušku a stiahla ju zo seba. Už aj Sirius si všimol, že niečo nie je v poriadku a tak sa jej rýchlo pozrel do očí. Lina mu však pohľad nedokázala opätovať – zamračene sa pozerala na jeho hruď.

„Lina?“ ozval sa napokon opatrne. Lina privrela oči a sklopila hlavu. „Lina, ak som niečo urobil zle, tak...“ Lina len nemo pokrútila hlavou.

„Ja to nechcem,“ šepla napokon. Sirius na ňu chvíľu meravo hľadel, no potom sa z nej zvalil a ostal ležať vedľa nej. Zdalo sa jej, alebo bol naozaj nahnevaný?

„Prečo nie? Neprídem ti hádam dosť dobrý?“

„To nie,“ povedala.

„Tak to potom nepredstieraš a naozaj ma nenávidíš tak, ako to stále hovorí James?“ opýtal sa jej. Lina opäť pokrútila hlavou. To nebolo tým, že by ho nenávidela. Vlastne ho mala rada. Možno aj viac ako rada a to, že do neho stále len zapárala, bol znak jej náklonnosti.

„Už som ti to raz povedala,“ odvetila potichu. „Ja nechcem byť jedna z mnohých, nebudem ako tie hlupane ktoré si myslia, že ich miluješ... a pri tom ich len zneužívaš kvôli sexu,“ pokračovala.

„Ty predsa nie si jedna z mnohých,“ namietol a otočil sa na bok tak, aby na ňu videl. Hlavu si podoprel rukou a zamyslene si ju prezeral.

„Ale áno, som. Ak by som nebola, nepokúšal by si sa ma dostať do postele,“ odsekla a upravila si osušku tak, aby neboli nič vidieť.

„Pozri sa na mňa,“ vyzval ju Sirius. Na jeho počudovanie okamžite poslúchla. „Daj mi mesiac na to, aby som ti dokázal, že to s tebou myslím vážne... Lebo ja to myslím vážne.“ Lina sa nad tým na chvíľu zamyslela. Kam si sa to dostala, Lina? Najprv tvrdíš, že ho nenávidíš, a potom si uvedomíš, že ho máš vlastne rada? Že s ním vlastne chceš chodiť? Ako je možné, že si tak zmäkla, Lina? Žeby prostredím? Alebo tým, že sa už nerozprávaš s Cissy? Je možné, že naozaj uvažuješ nad Siriusovou ponukou? A odkedy je to Sirius? Nebol to ešte donedávna Black?

No po chvíli premýšľania zistila, že za to nič nedá. Sirius Black bol pekný, milý chlapec, o ktorého sa trhala väčšina populácie dievčat na škole. Tak prečo by nemohla skúsiť zmeniť ho? Možno to nakoniec myslí vážne a naozaj sa mu páči. A ak nie, má smolu, nič sa nestane.

„Tak dobre. Dám ti šancu,“ povedala napokon.

Okrem toho má v úmysle podrobiť ho skúškou. Po celý ten mesiac nevlezie s ním do jednej postele. Ak vydrží Sirius Black toto a nepodvedie ju, tak bude všetko v poriadku.

Lenže to kazilo Tichošľapove plány... Ako teraz vyhrá stávku, ktorú s Jamesom mali?

…..........

Som si istá, že teraz všetci pozeráte na monitor s ústami do „O“... Či??? xD

Určite ste to nečakali, no je pravda, že Sirius Linu už dlhší čas priťahoval. A pochopili ste tú stávku? Nie? Som si istá, že áno, ale ak nie, nevadí, v najbližších kapitolách na to prídete. Som si istá, že tu budú aj takí, ktorým toto Linino správanie nepríde veľmi normálne, no uvedomte si, že už  prešlo pol roka a postavy sa formujú – rovnako aj Lina. Najbližšia kapitola bude najskôr 16., lebo už vonkoncom nič nemám napísané...

Killy

Keď si to tak spätne čítam, už som napísala aj lepšie kapitoly (myslím štylisticky). No berte do úvahy aj to, že som sa ponáhľala. Chcela som, aby ste toho mali na čítanie čo najviac. :)

P.S. Pozrite si moje zhrnutie (pod kapitoly Humusáčka zo Slizolinu)!!!!!!! Je to dôležité!

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Humusáčka zo Slizolinu - 10. kapitola: