OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Hriešny tanec - 11. kapitola

08.11.2011 (10:00) • Killy • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 8× • zobrazeno 2046×

Za dverami bolo počuť nejaký zvuk. Vysoké podpätky vydávali hlasný, dutý zvuk. Pred dverami sa tá postava zastavila a potichu otvorila dvere. Snažila sa byť čo najtichšie, pretože si myslela, že jej priateľka tvrdo spí. No opak bol pravdou.

Rose za sebou pomaličky zavrela dvere a poobzerala sa okolo seba. Na stolíku bola zapnutá jej nočná lávová lampa, ktorá po miestnosti hádzala strašidelné, červené tiene. Keď sa zahľadela na digitálne hodinky, ktoré práve začali tíško pípať, uvidela, že sú iba štyri hodiny ráno. Po špičkách prešla k svojej posteli. Nebolo to jednoduché, pretože chodiť po špičkách na ihličkách je náročné ešte aj pre skúsenú ženu. Odrazu zmeravela. Kútikom oka zachytila na druhej strane izby pohyb. Rýchlo sa otočila a zaostrila pohľad do kúta miestnosti. Vzápätí  zalapala po dychu.

„Via?“ ozvala sa opatrne. Nič. Dievča nehybne sediace na špinavej, zakrvavenej posteli sa spätne neozvalo.

„Čo sa tu stalo,“ opýtala sa jej opäť, keď si opatrne sadla na posteľ tesne vedľa Vii.

„To Damon?“ zamrmlala cez pevne stisnuté zuby. Via sa na ňu prekvapene pozrela.

„Varovala som ho,“ pripomenula si ešte.

„Odkiaľ... Čo vieš?“ zajakávala sa Via.

„Všetko. Ja som toho idiota varovala. Nemal ti ublížiť...“

„Počkaj. Ty vieš o všetkom? Ty vieš o upíroch?“ Neveriacky zakrútila hlavou.

„Povedzme si to takto, Via. Kamarátiť sa s upírom nie je čudné.“

„Chceš tým povedať, že Thomas je... Že je...“

„Upír, áno. Nehnevaj sa na mňa, Via, za to, že som ti to nepovedala. O Thomasovi to viem len týždeň a o Damonovi o dva dni menej. Nebolo na to čas. A chcela som ťa tohto všetkého ušetriť. No keď mi včera Damon povedal, že to vieš, nevedela som, čo robiť. Chcela som to dnes prebrať s Thomasom a potom sa s tebou o tom porozprávať,“ vysvetľovala jej Rose. Nastalo dlhé, trápne ticho.

„Čo sa tu vlastne stalo?“ ozvala sa po chvíli Rose, keď zbadala, že je Via od krvi.

„Máš pravdu. Bol tu Damon... A napil sa zo mňa,“ zastrene jej povedala Via s pohľadom upreným do zeme.

„Okrem iného,“ uškrnula sa ešte.

„Ukáž mi to,“ požiadala ju Rose. Via naklonila hlavu na jednu stranu a tým urobila priestor pre jej jemné prsty. Rose sa naklonila ku Vii a začala si prezerať jej škaredú, hlbokú ranu.

„To nevyzerá dobre. Nerozumiem tomu. Keď zo mňa pil Thomas, nebolo to také zlé. Na krku mám len malé ranky. Ale ty tu máš hlbokú  ranu, z ktorej ešte stále tečie krv. Takmer to vyzerá, že ti chcel ublížiť. Nerozumiem...“ krútila hlavou Rose a ďalej skúmala Viino zranenie.

„Pekelne to bolí,“ zastonala Via a privrela oči.

„No vieš, čo je na tom najhoršie? Že som to nechcela. Och, Rose... Cítim sa ako nepotrebné vrecúško s krvou,“ šepla plačlivo a oprela sa o kamarátkino plece.

„Pri pití krvi nejde o to. Teda aspoň nie pri sexe. Upír po tebe túži aj po tejto stránke. Je to akýsi vrchol ich vášne. Nemusíš sa cítiť, že mu išlo iba o tvoju krv. Nie je to pravda...“

„Ale... Ja  som povedala nie. A on to nerešpektoval. Nedala som mu svoju krv dobrovoľne,“ povedala Via a čakala na Roseinu reakciu.

„Nemal na to teda právo. No musíš mu odpustiť. Asi sa nedokázal ovládnuť. Ale mňa zaujíma... Prečo si mu nechcela dať svoju krv?“

Via mykla hlavou.

„Sama neviem. Prišlo mi to až príliš na to, že medzi nami nie je nič viac než priateľstvo a čiastočná fyzická príťažlivosť.“ Nastalo ďalšie ticho.

„Choď sa umyť, nech sa ti do toho nedostane infekcia. Ja zatiaľ upracem tú spúšť a odsuniem skriňu,“ prehlásila nakoniec Rose a postavila sa.

„Prečo chceš presunúť skriňu?“ Nechápavo pokrútila hlavou a tiež sa postavila. No nečakala, že sa jej zakrúti hlava a tak ju rýchlo podoprela Rose.

„Zobral ti veľa krvi. To preto ti je zle. A čo sa týka tej skrini, za ňou je okno. Toto je jediná miestnosť, ktorá má nejaké okno a aj to bolo až do teraz zabarikádované. Ak ti to nevadí, chcem tu urobiť priechod pre Thomasa. Aby sa nemusel  vkrádať cez hlavný vchod. Bude ti to vadiť?“ opýtala sa jej Rose mysliac na Damonovu tvár.

„Nie, samozrejme, že nie. Pomôžem ti.“

„Tak fajn. Ak sa na to cítiš,“ pokrčila ramenami Rose a postavila sa z jednej strany skrine a Via sa k nej pridala. Spoločne si napočítali do tri a naraz sa do skrine zapreli. Skriňa sa s hlasným vŕzganím pomaly začala posúvať. Via videla, ako sa za skriňou „tvorí“ nový otvor, kedysi to mohlo byť okno. Nemalo to ani sklo a jedine starý, hrdzavý rám dával diere akýsi tvar.

„Nebude na nás v noci ťahať? Vonku je chladno.“

„Ja som pripravená na všetko. Pod posteľou je jedna veľké doska. Tou budeme zakrývať otvor. A hlavne o tom nikomu nehovor. Ani Adriane a Prue. Toto bude len naše tajomstvo, dobre?“

„Nechceš im povedať to o upíroch?“ spýtala sa jej Via.

„Nie. Nechcem ich do toho zaťahovať. Nech majú pokojný, dlhý život. Zaslúžia si ho. Nechcem, aby žili celý život v strachu. Necháme ich, nech odídu na vysokú  a o nás už nikdy nebudú počuť,“ presviedčala Rose Viu. No jej sa zdalo, že to hovorí viac sebe ako jej.

„Dobre. Ani ja to nechcem,“ prisvedčila pomaly Via.

„Choď sa osprchovať. Ja tu zatiaľ urobím poriadok,“ usmiala sa na Viu.

„Dobre,“ súhlasila Via a zatvorila za sebou dvere od kúpeľne. Bosá, iba v nočnej košeli, prešla po studených kachličkách čiernej farby až ku sprchovaciemu kútu. Vyzliekla zo seba zakrvavený kus oblečenia a nahá sa postavila pod prúd teplej vody. Zatiahla za sebou závesy a špongiou zo seba začala odstraňovať už čiastočne zaschnutú krv. Ružové pramienky vody zmixovanej s krvou stekali po Viiných stehnách a lýtkach. Zaklonila hlavu a dovolila vode, aby jej padala na tvár a mierne pootvorené pery. Po chvíli vypla vodu a vystúpila ešte mokrá na chladnú dlážku. Omotala okolo seba osušku a postavila sa pred zrkadlo. Pod očami mala veľké, tmavé kruhy a celkovo vyzerala, že nespala niekoľko dní.

„Damon!“ vykríkla ľakom, keď ho zbadala v zrkadle. Rýchlo sa otočila a narazila rovno do neho. On nič nepovedal, len jej obrátil hlavu na druhú stranu a skúmal jej zranenie po jeho zuboch.

„Neuvedomil som si, že som zaťal až tak hlboko,“ vydýchol po chvíli prekvapene a pozrel sa Vii do očí.

„V prvom rade si sa zo mňa vôbec nemal napiť,“ odsekla mu trochu nabrúsene.

„Mal som chuť na trošku tvojej krvi,“ povedal a mykol pri tom ramenom. Via sa zasekla a pozrela sa do zeme, čo, mimochodom, vôbec nebolo také ľahké, pretože damon pri nej stál až príliš blízko.

„Takže som mala pravdu v tom, že som len vrecúško s krvou,“ podotkla smutne, obišla ho a vošla do izby.

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Hriešny tanec - 11. kapitola: