OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Fixing hearts (6)

12.07.2013 (10:00) • seBbey • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 3× • zobrazeno 1205×

6. kapitola

"...under the tires..."

Hlboko som zívla a pretočila sa na druhý bok.

Pocítila som, že je niečo inak. Bol to taký hlúpy pocit, že sa niečo udialo, ale vy vôbec neviete, či to bolo zlé alebo naopak dobré.

Sadla som si a nespokojne vydýchla cez nos. S tou čudnou predtuchou, by som viac nezaspala. Poriadne som si pretrela tvár, aby som sa prebrala. Nohami som žusla na studenú zem a striasla sa. Za oknami bola ešte tma, ale nad vrcholkami stromov, pokrivených v neodbytnom jesennom vetre, sa črtala zreteľná oranžová čiara.

Z priečelia postele som vzala bielu osušku a zamierila do kúpeľne dať si výdatnú horúcu sprchu. Ruku som položila na mosadznú kľučku a opatrne zatiahla. Nechcela som otvoriť dvere s vrzgotom, aby som moje spolubývajúce nezobudila. Jedna ma aj bez skorého budíčka neznášala, nepotrebovala som prihadzovať. Na moje prekvapenie, dvere sa nepohli. Odstúpila som začujúc zvuk tečúcej vody, ktorý musel v izbe znieť už dlho.

Poobzerala som sa po miestnosti. Okrem mojej postele bola prázdna aj tá Emilina. Mojou rýchlou matematikou som prišla na to, že ak cez noci máte v košíku dve jablká a dve hrušky a ráno ste sa rozhodli dať si na raňajky ovocie z košíka, pričom dnu ostali dve jablká a jedna hruška, tú zrelšiu ste umyli a zjedli. Z toho vyplýva, že Emily sa dostala do kúpeľne skôr ako ja.

Verili by ste tomu, že mladá žena strávi úpravou svojho vzhľadu pol života? Ja nie, pretože to nie je pravda. Mojej spolubývajúcej sa to netýkalo skoro vôbec, pretože stihla vybehnúť celkom upravená ešte predtým, ako slnko vôbec stihlo olízať veže na Rokforte.

„Ahoj,“ šepla, keď vybehla z dverí. Musela som vyzerať ako naprostý idiot, keď som od prekvapenia zabudla privrieť ústa. Nemyslite si, že som bola ohromená, ako som správne vyrátala, kto je v kúpeľni. Zaskočil ma Emilin milý výraz a žiadny odpor voči mojej osobe v jej hlase. 

„Stalo sa niečo?“ spýtala som sa tónom „Nepridusil ťa niekto v umývadle?“.

„Vrátila som tvojim vlasom prirodzenú farbu.“

Zmohla som sa len na sériu žmurknutí, ktorá podtrhla moje nepochopenie.

Emily Taberová si myslela, že jej chcem prebrať objekt záujmu a nikdy by mi ničím neurobila radosť. Emily Taberová ma neznášala od morku ktorejkoľvek kosti v jej tele a ani v poslednej vôli by neoľutovala, že moja farba vlasov bola umelo upravená jej prútikom. S touto Emily niečo nebolo v poriadku. Usmievala sa na mňa, v jej očiach žiarila radosť a šťastie  a jej pery držali pevne stlačené v úprimnom úsmeve.

„Nebudeš ma zosmiešňovať za tých pár grimás, ktorými som ťa obdarila?“

Rozosmiala sa. „Prečo by som niečo také robila? Sme predsa obe v Chrabromile!“

Jej pohyby boli hravé a uvoľnené. Mávajúcimi rukami mi nechcela ublížiť, len sa odviazala.

„Asi sa vrátim do postele,“ zhodnotila som situáciu. Emily pokrčila ramenami a rozbehla sa ku svojmu kufru. Vyhrabala sivý sveter a zavrela sa späť do kúpeľne.

Začínala som mať podozrenie, že ešte spím.

***

Nedele som mala rada. Nielen že som mohla spať aj doobeda, ale nemala som žiadne povinnosti, kvôli ktorým by som musela panikáriť. Celý deň ubiehal pokojne, bez kníh, bez stresu, s kopou voľného času.

Po včerajšku som však bola ako prejdená vlakom, čiže som zvyšok víkendu chcela ostať v posteli. Ráno mi však narušilo plány, preto som svoj čas trávila pobehovaním po hrade so svojimi čiernymi vlasmi, aby ich všetci videli.

„Suzanne?“ opatrne ma na chodbe zastavil Luc. Presne pre toto som musela obhádzať celú školu dookola. Nemohla som dopustiť, aby ma naďalej považovali za úbohé blond stvorenie bez mozgu.

Zachichotala som sa nad Lucovým výrazom. Predstavte si tucet tuctov vyoraných myší a znásobte to asi päťdesiatkrát. Chudák Luc. Mohla som ho trošičku varovať pred tým, ako ma musel hľadať.

„Deje sa niečo?“

„Hej, Suzanne!“ dobehla k nám Lily a zadýchane sa prehla v páse. „Naháňam ťa už pol dňa. Prišiel ti list od otca s nápisom Naliehavé.“ Zdesene som na ňu pozrela a spotené ruky si otrela do habitu.

„Máš ho tu?“ zareagovala som s oneskorením.

„Nie, tvoja sova mi ho nechcela dať.“ Aj cez vážnosť situácie som sa uškrnula. Sofia bola trieda vo vyďobávaní kože z rúk. Vedela tým narobiť veľa neplechy.

„O tom s tebou chcem hovoriť, Suzi,“ vmiešal sa Luc a do ruky mi vtisol obálku. „Napísal aj mne.“

Prstami som si vošla do vlasov a sklonila sa po list, ktorý mi vypadol. Muselo to byť naozaj vážne, keď papa napísal aj Lucovi.

„Nečítaj to teraz. Radšej si sadni.“

***

Lily

„Hej,“ upozornila som na seba a pozrela Su do ustráchaných očí. „Poznám jednu miestnosť, kde býva vždy súkromie.“

Načiahla som k Suzanne ruku, ale Lucas ma predbehol a preplietol si s ňou prsty. Zdvihla som k nemu pohľad, no on ma akosi ignoroval. Prehltla som pohoršenie zo špičky jazyka a vydala sa na siedme poschodie.

Po celú cestu som sa dívala do zeme. Nenabrala som odvahu obzrieť sa, či ma sledujú. Nepatrila som medzi nich a Luc vedel, ako mi to dať pocítiť. Bola som ryšavý votrelec z Anglicka a oni dvaja boli čiernovlasí Francúzi. Ja vydedenec a pár, ktorý sa už dávno poznal. Ako som si mohla udržať miesto po boku Suzanne?

Keď som vošla do Núdzovej miestnosti, zacítila som Potterov parfum. Museli to ešte nedávno byť.

Nič som nedala najavo a sadla si do jedného z troch kresiel. Táto miestnosť fungovala geniálnym princípom, čoho som sa nikdy nenaobdivovala dosť.

Kým sa Su a Luc usadili, vytiahla som si učebnicu Dejín mágie a otvorila ju na strane pätnásť, ktorú sme mali mať na zajtra prečítanú.

„V stredoveku vládla medzi čarodejníkmi predstava, že muklorodení mágovia (ďalej len humusáci) svoju moc ukradli...“ Nazrela som ponad stránky do izby a zatajila dych. Suzanne mala list od otca prečítaný a netvárila sa práve nadšene. Práve naopak, nervózne si hrýzla do jazyka, celá červená od hnevu.

„...zavraždením alebo nebodaj mučením čistokrvných čarodejníkov (ďalej len čistokrvní).“

„Hovorila som mu, že je nebezpečné, aby vychádzal z domu!“ vybuchla a prudko vstala na nohy. „Mal ma počúvnuť! Ale on nie, on potrebuje čerstvý vzduch v ten najnevhodnejší deň v mesiaci.“

„Suzanne,“ zatiahol ju Luc za ruku a prinútil ju tak sadnúť si späť do kresla. Nálada sa jej zmenila na zúfalú. Zaťahala sa za vlasy, akoby si ich chcela vytrhnúť a zvraštila tvár do plaču.

„Čo teraz bude robiť?“ rozvzlykala sa. „Čo my budeme robiť? Snáď si nemyslí, že to dievča mu poďakuje.“

„Mukelka,“ šepla si popod nos. „Ničomu nebude rozumieť. Kto jej to vysvetlí? On sa ani nedokáže postaviť na nohy.“

„Bolo trestné ubližovať humusákom, ale zákony boli porušované. Čistokrvní ich lovili ako divú zver, bez štipky nároku na slobodu. Uštvali ich a po ich chytení si nenechali ujsť možnosť, ktorá sa im naskytovala – mučenie.“

„Suzanne, to bude v poriadku,“ upokojoval ju Luc hladkajúc jej chrbát. Jedenkrát, druhý, tretí...

„Musím sa za ním dostať, Musím!“

Spokojne som sa za knihou usmiala. Nedokázal jej pomôcť tak, ako som vedela ja.

„Viem spôsob,“ pípla som. Luc na mňa varovne zazrel, ale ja som neporušila môj súcitný výraz.

Suzanne na mňa prosebne pozrela a ja som vedela, že mám vyhraté. Pre tento krát budem lepšia ako ten nagélovaný francúzsky naničhodník.

„Kabbey!“ zakričala som. Medzi kreslami sa zjavil malinký škriatok natiahnutý vo vreci od zemiakov.

„Áno, madam,“ sklonila sa, nervózne stískajúc rohy od vreca.

„Potrebujem od teba maličkosť, Kabbey. Prenes Suzanne za je otcom, ale nikomu o tom nesmieš povedať.“

„Ako si želáte.“

„Ďakujem. A Kabbey, keď ťa Suzanne zavolá, príď po ňu a vráťte sa späť na Rokfort.“

Škriatok sa poklonil a opatrne natiahol ruku k Su.

„A ani o tom nehovor.“

„Samozrejme, madam.“

Po ich zmiznutí na mňa Luc vražedne zazrel. „Si šialená? Vieš, čo všetko sa môže stať?“

Víťazne som sa usmiala a sklonila pohľad späť do knihy.

„Častokrát sa práve inkvizícia skladala s čistokrvných, čo im uľahčovalo komunikáciu z muklami. Ak sa medzi muklami znenazdania vyskytol humusák, šli informovať inkvizíciu, čo umožňovalo rýchlejšie a bezprostrednejšie odhalenie a nájdenie humusáka.
Humusáci veľakrát bývali ženami. Buď preto, lebo muži vedeli ukradnutú mágiu skrývať, alebo preto, lebo len ženy dokázali získať čary.
Inkvizícia tieto odhalené ženy nemučila použitím prútikov. Aby si u muklov získali dôveru, využívali nečarovné metódy.
Drvili im kosti, trhali šľachy a nechty, holili hlavy, naťahovali ich na škripec, rozpáleným železom im driapali mäso, varili im končatiny.“

„Snáď si to nespravila naschvál? Ak Su chytia a vylúčia, vlastnoručne ťa zabijem,“ zavrčal a vybehol z miestnosti.

Vydesene som prehltla a zaklapla knihu. Snažila som sa strach vydýchať, ale moja snaha vychádzala nazmar. Po tele mi behali zimomriavky z neutíšiteľnej bolesti, ktorej predstavu som nemohla vytriasť z hlavy.

Bola som  neuveriteľne hlúpa, keď som zápasila s Lucom o Suzanninu náklonnosť.

Teraz, keď si majú všetci žiaci prečítať návod na moju vraždu.

Vedomie, že sa nikto na Dejiny mágie neučí mi nepomáhalo. Zostávalo mi len modliť sa v Suzannin bezpečný návrat.

Autor: seBbey (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Fixing hearts (6):