OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Fixing hearts (10)

17.08.2013 (21:00) • seBbey • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 2× • zobrazeno 1542×

1o. kapitola

"I've got my heavy heart to hold me down
once it falls apart my head's in the clouds."

Zúrivo som si čistila zuby, sústreďujúc sa na zrkadlový odraz štetiniek pokrytých pastou.

Sem a tam. Luc je môj nevlastný brat, nemala by som o ňom premýšľať takto! Sem a tam. Počúvaj Suzanne, nikdy nikdy nikdy už nikdy nechcem vidieť také sny o bratovi. Sem a tam. Luc vôbec nevyzeral v tom tielku tak dokonale. Sem a tam. Je to len výplod fantázie. Sem a tam. Prakticky by to bol incest!

Na perách sa mi črtal slastný úsmev, kým som sa stihla zahriaknuť. Fuj, na čo zase myslíš, ty nechutná hlava!

Čelo som si priložila na chladné sklo a privrela oči. Uznávam, na svoju pamäť sa nesmiem spoliehať. Včera som ani nezaznamenala, že si predo mnou dal dole košeľu a po dnešnom sne ho neustále vidím pred sebou.

Asi som sa zbláznila.

Vyťahala som sa za vlasy, nešetriac sa od bolesti z trhania. Nadávala som sama sebe a to zamestnalo moju myseľ dosť na to, aby sa obraz sna vytratil.

V izbe som zo seba ztrhla Lucovu košeľu bez toho, aby som sa na ňu pozrela. Hodila som si ju pod posteľ a natiahla na seba metlobalový dres. Musela som upriamiť svoju pozornosť na zápas, nie na moje hlúpe sny, ktoré končili ešte hlúpejšie.

A okrem toho, opäť chodím s Remusom!

***

Na raňajky som šla s Emily (!), ktorá sa ráno pohádala s Lily a nemienila čakať na Kate, kým sa vyhrabe z postele. Sadli sme si k nie práve preplnenému chrabromilskému stolu a zhodli sa na tom, že žalúdky nám nedovolia raňajkovať. Naliali sme si tekvicový džús a popíjali ho medzi debatovaním o Potterovej stratégií.

Všetko spočívalo v tom, nepustiť k nemu slizolinčanov, aby čo najrýchlejšie našiel a chytil strelu. Nezamýšľal sa nad tým, že ak budeme brániť jeho, pustia sa do Simona, nášho strážcu, a budú strieľať góly jedna radosť. Hlavne, že jeho zadok bol v bezpečí.

Začiatok zápasu vyzeral sľubne, ale potom došlo na moje slová a Simona zrazil slizolinský odrážac z metly. Na našej strane začal chaos a nikto sa nestaral o Potterove nervózne rozkazy. Emily s Lucom zamestnávali protihráčov hádzaním prehadzovačky zo strany na stranu, naši odrážači Matt a Marcus sa im snažili vrátiť to, čo spôsobili Simonovi a ja som zaskakovala na mieste strážcu. Prehrávali sme stodesať ku dvadsiatim. Potter musel zlatú strelu chytiť okamžite, ak chcel vyhrať.

„Hej, vy dvaja tupci!“ zrúkla som na slizolinských odrážačov, ktorí sa pripravovali trafiť Jamesa. Potrebovala som ich zabaviť, aby mu nechali priestor, ale nebol dobrý nápad upozorňovať na seba. Prileteli ku mne a obkľúčili ma tak, aby som sa nemohla pohnúť a výstražne mi zamávali pred nosom pálkami.

„Legrandová, čo?“ Vymenili si medzi sebou významné pohľady a jeden z nich, mohutnejší a vyšší, ma schmatol za dres tesne pod krkom.

„Potrebujeme od teba službičku,“ zavrčal mi do ucha. „Vieme, že tvoj otec je vlkolak. Chcem, aby si mi priniesla ampulku jeho krvi.“

Prudko ma od seba odsotil a keby ma ten druhý nepridržal, vypadla by som z metly rovnako ako Simon.

„To neurobím.“

Vycerili zuby a ten vyšší sa cvične zahnal pálkou smerom k môjmu nosu. Tesne pred očami zastal a obzrel sa ponad plece. Rozhodkyňa riešila spor medzi Lucom a ich triafačom, takže si nás nevšímala.

„Toto je posledné varovanie. Po Vianociach ju chceme mať.“ Napriamil ruky a plnou silou mi švihol do tváre. Slizolinský fanúšici, ktorí nás sledovali vybuchli do potlesku, keď mi z nosa vytryskol prúd krvi.

Pri lete mi krv tiekla rovno do očí, preto som radšej odstúpila, akoby som mala padnúť z tridsať metrovej výšky.

Zniesla som sa k zemi a vydala sa ku hradu. Zaklonila som hlavu, špičkami prstov stláčajúc svoj nos, čo vôbec nezabraňovalo krvácaniu. Polka tváre ma bolela ako poliata silnou kyselinou, po ktorej sa zvlieka koža a v nose mi pulzovalo srdce.

V šatniach som narazila na Luca, ktorý po potýčke so slizolinským triafačom zrejme tiež odstúpil. Keby som si všimla, že opustil ihrisko, ostala by som hrať. Naši skončili v nepeknom oslabení.

Chcela som okolo neho rýchlo prebehnúť, ale nedalo mi to.

„Máš sa?“ zamumlala som, ale znela som ako bublanie pod pokrievkou hrnca.

„Zlomená zápästie,“ kývol ku svojej ruke, ktorú si zvieral v dlani druhej. Bola skrútená v neprirodzenom uhle, opuchnutá, začervenaná a podľa Lucovho výrazu bolela horšie ako môj nos.

„Idem na ošetrovňu,“ povedala som jeho čelu, lebo po tom, čo sa postavil som nižšie nedovidela. Šťastná ja.

Vypľula som krv, ktorá sa mi stihla nahromadiť v ústach a vyšla zo šatní.

„Chcel som počkať na výsledok, ale keď už ideš.“

„Zmenilo sa to na poriadne derby, čo?“ zasmial sa horkým hlasom. Smiešne som prikývla.

„Kto ťa dal dolu?“ otočil sa na mňa a zdravou rukou ukázal na moju tvár.

„Odrážači,“ zamumlala som. Doslova mi chceli odstreliť hlavu z krku. Och, zabudla som, nechceli, ešte odo mňa niečo potrebujú a mŕtva by som im neposlúžila.

Zamumlal, že rozumie a zmĺkol. Zvyšok cesty už neprehovoril, len zamyslene kráčal predo mnou.

Nervózne som tikala očami zo stropu k jeho širokému chrbtu. Mala by som mu povedať o tom, že som sa s ním skoro vyspala? Síce to bolo len v sne, ale aj tak... Skrivila som pery, nevediac či to je kvôli bolesti z môjho zranenia alebo z odporu k tomu, čo sme my dvaja v noci robili uprostred môjho spánku. 

Madam Pomfreyová nešťastne vypískla, keď sme vošli dnu. Hovorila niečo o metlobale a prekliatí, no ja som sústredene držala hlavu v záklone a nepočúvala ju. Stačilo by, keby mávla prútikom a ja by som sa na ňu aj usmiala, lenže Simon mal prednosť, lebo pri páde na zem si utŕžil otras mozgu. Potom prišiel na radu Luc, vraj zlomeniny sú akútnejšie zranenie. Už sa chystal na odchod, keď konečne začala ošetrovať aj mňa.

„Ten nos je zlomený,“ oznámila pokorným hlasom. Luc zastal, otočil sa ku mne, ale prudko zaťal čeľusť a zapadol za dvere.

„Už to napravte!“ skríkla som po nej podráždene.

Sklonila som tvár, ona zamrmlala nejaké kúzlo a jediný následok bol ten, že sa mi z nosa vyvalil nový prúd červených a bielych krviniek. 

„Jaj!“ prekvapila sa. Zamrmlala niečo ďalšie a krv konečne prestala tiecť. Naliala do mňa dva dokrvovacie elixíry a poslala ma preč.

Šla som sa prezliecť do niečoho menej červeného a nechutného, ale v spálni som zistila, že potrebujem sprchu. Od krvi som mala zlepené vlasy a mihalnice, niečo mi zaschlo na krku, brade, v obočí, dlaniach a ani nechty a zuby nevyšli čisté. A súdiac podľa dresu som musela byť minimálne o dva litre ľahšia.

Zaliezla som do sprchy a kým som sa upravila a obliekla bol čas na večeru.

Za naším stolom panovalo ticho. Potter skľúčene sedel nad svojím tanierom a vidličkou plával medzi zemiakmi. Remus s Blackom sa ho snažili utešiť, ale on ich ukážkovo mal na háku. Sadla som si vedľa Lily, pretože inde miesto nebolo (len pri ukecaných tretiačkach, ale kto by si k nim sadol) a nabrala som si poriadnu porciu mäsového nákypu. Moja krv potrebovala poriadnu posilu, a mäso bolo najlepšie. Znechutene som sa v tom porýpala vidličkou a dala si testovacie sústo.

„Mňam,“ zapriadla som. Potešilo ma, že to chutí lepšie ako vyzerá a vonia.

Rem si ma všimol, večerajúcu len kúsok od neho a snažil sa ma upútať pohľadom. Predstierala som, že jedlo stojí o moju pozornosť viac ako on a nevenovala som mu ani mrknutie.

Cítila som sa trošku previnilo za podivné emócie smerujúce k Lucovi, ale mala som dôvod hnevať sa na Rema. Hnev vždy zvíťazí nad seba obviňovaním a zahanbením. Veď zízal na moje prsia predstierajúc, že nevidí svojich kamarátov, ktorý sa venovali rovnakej činnosti! Pomohol mi Luc a nie on! Mala by som ho začať radiť medzi nadržanú skupinu pubertiakov, do ktorej bol schopný po včerajšku zapadnúť.

„Legrandová!“ zvolal Potter. Odtrhla som sa od môjho papaníčka a falošne sa usmiala.

„Ty si kde bola počas zápasu?“

„Nechaj ju!“ zastala si ma Lily. „Náhodou ti zachraňovala zadok pred odrážačmi, ktorí si na teba išli vylámať zuby, a keď na nich zrúkla pomýlili si jej hlavu s dorážačkou.“

Potter sa zatváril podozrievavo, premiestnil pohľad z Lily na mňa a pýtal si potvrdenie.

„Zmenila som sa na hydrant striekajúci krv, stačí?“ Prikývol a niečo si zabrblal.

„Vieš,“ šepla Lils, „zápas bol hotová katastrofa. Odišiel Simon, Lucas, ty a potom ešte Matt, ktorého „postrčili“ do tribúny a tým sa mu zlomila metla. Na ihrisku ostala len Emily, Potter a Marcus. Doslova im nedarovali ani centimeter priestoru.“

„Koľko sme prehrali?“ obrátila som sa na ňu, dojedajúc zvyšky svojho jedla.

„Tristoštyridsať ku tridsiatim.“ Vypleštila som oči a prestala prežúvať. Myslela som si, že Potter chcel vyhrať pohár, nie ostať zahrabaný na dne tabuľky.

Vypila som pohár tekvicového džúsu a naliala si čistú vodu. Po ochutených malinovkách, káve a džúsoch som mávala v ústach odpornú pachuť, ktorej som sa potrebovala zbaviť.

„Vlastne,“ premerala som si Lils, „prečo si sa so mnou pustila do reči?“

„Prešiel ma hnev,“ šepla neochotne.

„A?“

„A ty si moju sestru nepohrýzla, preto je nespravodlivé odstrkovať ťa za chyby druhých. Strašne ma mrzí, že som na teba kričala, hlavne keď si uvedomím, že ty si bola jediná, kto ma šiel zachraňovať pred včerajším extra trapasom.“

„Ďakujem,“ zazubila som sa na ňu.

„Za čo?“

„Priznala si, že ma máš rada.“

„Prosím ťa, ako ti to mohlo vyplynúť... mám ťa rada,“ dodala úprimne.

„Aj ja teba.“ Objala som ju. Prekvapením jej zabehlo, no potom ma stisla aj ona.

„Lucas ťa pozoruje,“ šepla mi do ucha predtým než sa odtiahla.

Hmm, možno chce späť svoju košeľu, pomyslela som si.

„Robí to odvtedy, čo chodí so Sally.“

„On s niekým chodí?“ neveriaco som sa k nemu obrátila, ale študoval striebornú lyžicu a jej obsah. On chodí s nejakou Sally, zatiaľ čo mne sa sníva, že so mnou spí?

„Už dva týždne, nepovedal ti?“

„Poriadne so mnou nehovorí,“ zamumlala som si popod nos.

„Och,“ vyprskla a previnilo sa zadívala na krčah uprostred stola.

„Nechceš mi ešte niečo povedať?“

Sklonila sa, vlasy jej padli do tváre, ale ani to nezakrylo červeň, ktorá jej vystúpila do tváre.

„Ja za to môžem,“ pípla, študujúc svoje nechty.

„Prosím?“ poodchýlila som pery. „Robíš si prču.“

„Žiarlila som. Povedala som mu, že ho nenávidíš a najradšej by si ho nikdy nevidela.“

Zaťala som pery. Za syslíka mlčanlivosti medzi mnou a Lucom môže Lily? Všetko to odmietanie a strohé rozhovory medzi nami spôsobila ona?

„Kedy?“ zasyčala som krotiac túžbu vyškriabať jej oči.

„Keď si bola za otcom.“

Napila som sa v snahe upokojiť svoje roztrasené pery a pozbierala sa na odchod, keď sa okolo môjho zápästia obkrúžili Liline tenké prsty.

„Mrzí ma to.“

„Strč sa.“

Bola by som sa jej vytrhla a opustila Veľkú sieň, prerušil ma však Dumbledore upozorňujúci na dôležitý oznam, preto som sa nechala stiahnuť späť na miesto.

Lily sa na mňa ešte raz usmiala, ale ignorovala som jej rozmernú tvár uprostred môjho obzoru.

Neverila som, že v jeden večer pocítim k Lils tak protichodné emócie. Ak som niekedy povedala, že ju mám rada, chcem to odvolať. Neznášam jej vševediaci ksicht s obrovským nosom, ktorý pchá aj tam, kde nemusí. Dnes večer ju zabijem....

„Po Vianočných prázdninách sa na Rokforte uskutoční maškarný bál.“ V miestnosti zavládlo ticho prerušované nechápavými výdychmi. Aj profesori sledovali riaditeľa, akoby si niečo veľmi silné prilial do čaju.

„Podmienkou je povinná účasť a kostýmy, prirodzene. Škola bude opatrená silným kúzlom, preto nebudete smieť prezradiť ani vašej najlepšej priateľke, čo si vezmete na seba.“

„Čo?“ vyprskol niekto od bifľomorského stola.

„To znamená, slečna Owenová, že nebudete prichádzať v pároch. Každý príde sám, o ostatné sa postarám.“

V očiach mu iskrili nezbedné iskričky, keď opúšťal Veľkú sieň nasledovaný len šušťaním vlniaceho sa habitu. Po jeho zmiznutí za dverami, sa začala trma-vrma. Každý kričal cez každého, od stola ku stolu a najopotrebovanejšími slovami sa stalo spojenie: Preskočilo mu.

„Hej, Evansová,“ skríkol Potter. „Nepôjdeš so mnou?“

„Začínaš senilnieť? Každý sám.“

„Nebuď labuť.“

„O doprovod požiadaj svoju pravú ruku, pôjde veľmi rada,“ silene sa na neho usmiala a elegantne odišla.

Možno som ju v tejto chvíli nemala rada, ale v odmietaní Pottera sa jej nikto nevyrovná.

Ponad riad som opäť našla Lucovu kšticu vlasov. Prečo sa mi toto dialo?

Rozhovory v Sieni som prestala vnímať na úkor Removho úpenlivého pohľadu. Nadvihla som obočie vyhľadávajúc jeho obviňujúce oči.

„Ignoruješ ma?“ nemo naznačil perami so smutným úsmevom navrch.

„Áno,“ vrátila som mu tvrdo.

Nadvihol ramená a rozhodil rukami. Ak to znamenalo, že nechápe prečo, nech si vyhľadá v knižnici, čo znamená utajovaný vzťah.

Rukou si zahrabol do vlasov, pokým čakal na moju odpoveď.

Chcel vzdušnú pusu alebo čo? Zdvihla som sa, ukázala mu prostredník a stratila sa medzi ľuďmi, ktorí odchádzali z večere do svojich spoločenských miestností. 

 Ospravedlňujem sa za odmlku, ale mala som nejaké problémy. 

Autor: seBbey (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Fixing hearts (10):