Exceptional - Prológ • OurStories.cz ~ naše povídky

Aj jeden prostý človek môže zmeniť niečo veľké!

03.07.2013 (08:00) • Mimush • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 1× • zobrazeno 487×

Prológ

Tmavá noc, nikde nič a nikoho. Dážď padal na stromy vo forme veľkých kvapiek a tie sa rozleteli na milióny menších. Vietor fúkal kade tade a rozvieval všetky stromy. Kto by len v tomto počasí bol vonku, bol by úplný blázon bez rozumu. Avšak, taká skupinka sa našla. Hlboko v horách sa nachádzala jedna veľká chatrč, ktorá slúžila horárovi na prespanie. No dnes tu horár nespí.

„Kde toľko je?“ ozvala sa Selina a obzerala sa v daždi. Čakala vonku na človeka, ktorý mal už dávno byť tu. Po pätnástich minútach to nakoniec vzdala a vošla do chatrče. Vnútri nič nebolo. Bola to obrovská miestnosť, kde stál jediný horiaci krb a nič viac. Vnútri bolo jedenásť ľudí, spolu so Selinou. Vošla a oprášila zo seba vodu.

„Ešte tu nie je?“ ozvali sa a Selina pokrútila hlavou.

„Nie je to zrovna typ, ktorý chodí všade na čas,“ zasmial sa jeden ironicky a chytal sa za hlavu.

„Alec, pozri sa, prosím ťa, kde je,“ vyzvala ho staršia žena a Alec prikývol. Vystrel sa, zatvoril oči a sústredil sa. V chatrči zavládlo ticho, aby nijakým spôsobom Aleca nevyrušovali. Stál takto niekoľko sekúnd a potom otvoril oči.

„Je tu,“ povedal a všetci pozreli k dverám. Dvere sa otvorili a nimi vošiel. Bol vysoký, svalnatý, obohatený čiernymi vlasmi, modrými očami a vážnym pohľadom. Ako zvyčajne bol oblečený celý v čiernom a vchádzal dnu s rukami vo vreckách. Na tvári mal ľahostajný pohľad a aj jemné strnisko okolo brady.

„Už bolo na čase,“ povedala Selina a chlapec na ňu zazrel.

„Problém? Nemusel som vôbec prísť,“ povedal hnusne a Selina stíchla.

„Dobre, ale už si tu,“ povedala Jolie, staršia žena. Mala na sebe staršie oblečenie a topánky s vysokým podpätkom. Predstúpila. „Máme problém Jer a už to nesmieme ďalej odkladať,“ povedala a pozrela na neho.

„A čo s tým mám ja, že vy máte problém?“ povedal Jer hnusne a oprel sa o dvere, akoby cez ne mal čochvíľa vyletieť.

„Potrebujeme tvoju moc, Jer. Nikto iní ich nedokáže poraziť,“ pridal sa aj Dane. „Ty jediní nám dokážeš pomôcť!“

„Nemám záujem!“ povedal Jer a odvrátil zrak. Selina sa pozrela na Aleca a ten smutne na ňu. Nevedel odpovedať sestre na jej nevyslovenú otázku. Nedokázal to.

„Čo budeme robiť, Jolie? Bratrstvo bieleho hada čoskoro zasiahne.“ Postavil sa vedľa nej Morgan a spýtavo na ňu hľadel.

„Neviem, ale mali by sme konať. Musíme odísť, a to okamžite,“ zahlásila a všetci prikývli. Pozrela na každého z nich a potom pozrela na Jera. Stál opretý o dvere a očividne sa dosť nudil. „A ty pôjdeš s nami!“

„Na to zabudnite! Mňa do svojich problémov neťahajte,“ povedal, ale to nemal. Jolie zdvihla ruku a Jera vyhodilo do vzduchu. Zalapal po dychu a zasmial sa. „To mi má ublížiť?“ spýtal sa posmešne a Jolie s ním prerazila stenu a on dopadol na zem, do toho dažďa. Zodvihol sa a bokom pozoroval Jolie.

„Mne odporovať nebudeš, Jer. Mne rozhodne nie!“ povedala prísne.

„Asi si nie si istá, čoho som schopný!“ vyštekol hnusne a Jolie sa usmiala.

„Ja viem veľmi dobre, čoho si schopný. No ty dobre vieš, čoho som schopná ja! Budeš poslúchať na slovo ako nejaký pes a pôjdeš s nami do San Francisca, aj keby som ťa tam mala dotiahnuť!“ povedala a Jer sa zasmial.

„Čo už by som len ja robil tam! Je tam nuda a aj s vami tu! Majte sa!“ povedal a zakýval im. Prešiel niekoľko metrov a Jolie skríkla.

„Ja som neskončila!“ ozvala sa a znova vrhla svojou rukou, so snahou Jera zasiahnuť, no on sa len otočil a vystrel dlaň. Jej moc vrazila do jeho dlane a rozplynula sa.

„Ale ja áno!“ povedal hnusne a s vystretou rukou potiahol silno k sebe a celá chatrč sa prepadla. Začul výkriky, no hlavne nadávky. Usmial sa a odchádzal preč. V diaľke bol počuť už len jeho prenikavý smiech.

Autor: Mimush, v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction