OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Devil's Night - 32. part

02.03.2013 (18:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 3× • zobrazeno 1231×

Všetky postavy poviedky s drobnou charakteristikou nájdete

v Zhrnutí od Ivetki. 

Blíži sa hromadný odchod obyvateľov vily na faru za otcom Javierom. 

Osobne tu bol pozvať všetkých na kávičku, zákusok, či chlebíček, na kus poobednej pohodičky s príjemným slovom. 

Starý pán Rolff poskytol svoje tri opancierované koráby... súkajú sa postupne do áut – v prvom pôjde Zaida, Wanda, madam, Lucienne, ochranka ako šofér. Zaida sa zmätene obzerá, od obeda nevidela Damona a ani teraz tu nie: „Kde je Damon?“ 

„Šiel napred,“ Lucienne zaklamala. Kristián má kopec práce, aby dostal do svojho auta len skupinku osôb, ktorú potrebuje pre svoje účely, a tak nemá čas sa teraz starať o Damona. Možno sa zašil schválne. Zistí neskôr. 

„Prečo?“ Zaide sa to nezdá. 

„Neviem, videla som ich s otcom Javierom v parku, možno sa tak dohodli.“ Lucienne sa zamotáva. 

„Videla si ho v parku, šla si za ním a povedal ti, že ide napred?“ 

„Ehm... áno. Bože, Zaida, nezdržuj, zmeškáme.“ Lucienne nasilu uťala výsluch, vhupla do auta. Zaida ale nie je celkom presvedčená. 

Druhé auto obsadil Fredericc, Fric, traja ochrankári.

Osádka posledného auta je pre nás dôležitá, milí čitatelia. Kristián totiž už niekoľko hodín vopred plánoval tento výlet a starostlivo sa pripravoval. Chlapčaťu robí spoločnosť notár Helpless, starý pán Rolff, Willo, šéf ochranky pána Rolffa a ešte jedna gorila za volantom. Všetci boli postupne ovplyvnený Kristiánom. Chlapča dokázalo pomerne presne odhadnúť a skorigovať vývoj situácie v dnešný deň a tak s veselým úsmevom pokynul šoférovi: „Vypnite GPS lokátor a do kancelárie pána doktora Helplessa, prosím...“ 

Konvoj áut vyrazil prístupovou cestou od vily, obrovská vstupná brána sa otvára. Mesto Henderson žije rušným životom, premávka rýchla, slnko vysoko, ostré a oslňujúce. Kolóna našich áut sa drží zatiaľ pohromade, ale s pribúdajúcimi križovatkami sa ich celistvosť trhá, strácajú súdržnosť a teraz sa Lucienne dokonca stratilo posledné auto konvoja úplne. 

„Kristušát, aj s otravnými zápchami. Prídeme neskoro,“ hučí pekelníčka. 

„Pokoj, moja milá. Veď je to len obyčajná zdvorilostná návšteva.“ Madam si užíva cestu. 

„Aj tak sa nepatrí chodiť neskoro. Hej, viete sa spojiť s posádkou ostatných áut?“ 

„Samozrejme, madam.“ Šofér sa pobavene usmial. 

„Tak sa prestaňte blbo škeriť a zistite, kde sú ostatní!“ Lucienne je nepokojná. Musela klamať o Damonovi a teraz prišla o auto s notárom. Je nedôsledná, mala si tam lapnúť sama, alebo aspoň poslať s nimi svoju gorilu. 

„Prosím. Johny z dvojky, počuješ ma?“

„Jasné. Hovor.“ 

„Kde ste? Je tu o vás obava.“ 

„Tak desať, dvadsať áut za vami. Kolóna hustne, ale prídeme včas.“ 

„Díky. Willo z trojky, počujeme sa?“ 

„Áno. Počul som vás, my sme ešte ďalej za Johnom. Kruci! Debil slepý, oči máš na parádu, alebo sú to len krytky pre prázdnu hlavu?! No to snáď nie! Tak oprava... nestihneme to určite, skrížila sa pred nami dodávka a niet ju kadiaľ obísť. Fasa! Stojíme v šóre!“ Willo prská z reproduktora na palubovke, Lucienne premkol hnev a veľmi zlé obavy. 

Fredericc ticho sedí, všetky informácie počul, premávka je nepríjemná a zastali na ďalšej dlhej červenej. Snaží sa dovidieť čo najviac dozadu, lež zbytočne. Je pár minút pred treťou, pekelník premýšľa o závod... Kristián šikovne zmanipuloval nastupovanie, potreboval auto pre seba a vzal si notára aj Rolffa. Stihol oklamať aj Fredericca. Nevadí, Kristián asi vie, čo robí. 

„Ospravedlňte ma u otca Javiera. Navštívim ho inokedy.“ Pekelník vystúpil, chvíľku sa prediera kolónou až zmizol z dohľadu.

Na faru dorazili dve autá s meškaním. 

„To je dnes príšerný deň, poďte dámy, už vás čakáme.“ Kňaz pomáha babám, poskakuje okolo, usádza hostí, ujme sa role pozorného hostiteľa...

- - - 

Kam oko smrteľníka dovidí sú skaly a nič než vysoké, nehostinné skaliská. Slnko nemilosrdne páli, horúčava stúpa od vyhriatych kameňov, vzduch je presýtený teplom, suchý, bezvetrie. 

V záhybe skál sa rysuje malý otvor, vysoko nad zemou, neprístupný bez horolezeckého vybavenia. Za otvorom malá jaskyňa, poskytuje trošku tieňa a vzduch je tu o čosi menej pálivý ako na priamom slnku.

Fredericc sa tu občas zastaví na návšteve. Jeho tajné miestečko. Stojí na vrchole skaly, schytí pevné lano, spúšťa sa k otvoru.

„Zasa ty?!“ 

„Čakal si kráľovnú krásy? Oslovil som ju, ale mala plný day runner, nemohla so mnou. Prepáč... a ďalšiu návštevu u teba plánujem tak za sto-dvesto rokov, toho sa ona nedožije. Obyčajný smrteľník, chápeš.“ Pekelník sa húpe na lane pred otvorom, púšťa sarkastické slová do tmavého otvoru. Baví sa. 

„Kohokoľvek som čakal, len nie teba!“ 

„Smola, zopakujem ti našu dohodu?“ 

„Načo! Zmenil si v nej niečo?“ 

„Nie. Ale opakovanie je matka múdrosti... a ty si tu sám... nemáš s kým slovko preriecť... pobavíme sa.“ Pekelník zablýskal očami, prudko sa odrazil od steny a vhupol hlboko do otvoru. 

„Ale, Ghruhimba, je to tu rovnaké celé desaťročia! Veď už si zbehni niekedy do obchodu a sprav si radosť... jáj, počkať, ty nemôžeš!“

„Si nechutný sadista!“ 

„Viem, je to jedna z mojich hlavných vlastností. Takže... povieš mi už, ktorý flakón patrí Lukrécií?“ 

„Trhni si kopytom, úbožiak! Traf sa do svojej prázdnej hlavy, vysyp z nej piliny, usteľ si tu pri mne!“ Šaman Ghruhimba sa otočil Fredericcovi chrbtom, schytil dvojhlavé šamanské bubny, posadil sa na kameň a začal pravidelne vyklepávať rytmus.

Fredericc stojí opodiaľ, núti sa do pokoja, tvrdohlavosť šamana ho roky vytáča. Nevie ho zlomiť. Nutne potrebuje odpoveď! Chodí sem ako na klavír, vždy to skončí rovnako. Hlboký nádych... 589. pokus začína. 

„Trošku som sa túlal svetom. Pamätáš na zastrčený lokál v Alexandrii, kde som ťa konečne stretol? Už ho zbúrali, je tam nová radová zástavba, bez duše.“ 

„Buď presný, pekelník! Išiel si roky po mojej stope, ako lovecký pes hnaný pudom najsilnejším!“ Prskol šaman a spustil tichý hrdelný spev. 

„Si nezdvorilý k návšteve. Máš tu niečo napiť?“ Fredericc pichá sarkazmom, ako vládze. 

„Ou... napiť nie! Spomínam si... ohnivá voda ťa zradila! Mal som skrátka šťastie! Predstav si, vždy ma viedli k tomu, že som s mojou sestrou nesmrteľní a vlastne nie je spôsob, ako nás zabiť! Veril som tomu na sto pertent... až do doby, kedy sa mi do uší dostala fáma... pekelní súrodenci majú slabinu, dajú sa zabiť! Vieš si predstaviť môj des?! A tak som pátral, hľadal, snoril. Lucienne dodnes o tom netuší! Som dobrý, toľké storočia utajiť pred ňou zásadnú informáciu.“ Pekelník sa uvoľnil, usmieva sa, ľahol si pred šamana a sleduje jeho bubnovanie, počúva hlboké zvuky spevu. 

„Prečo to všetko? Poznám tvoju historku. Načo sa opakuješ?“

„Robí mi to dobre, len tu sa môžem k nej vrátiť. Keď som s Lukréciou či Kristiánom, musím ju zamknúť na najhlbšie dno hlavy. Nesmú nič ani len tušiť!“ 

„Knieža to vie. Si o tom presvedčený, že nič neposunul ďalej?“ 

„Áno. Keby Lukrécia zavetrila, vyhrabala by ťa aj spod čiernej zeme, stiahla z oblohy a vystrelila pre teba hoc aj do vesmíru! Ja ti vlastne robím službu, keď som ťa sem ubytoval. Chránim ťa.“ 

„Odrbávač! Väzníš ma tu, lebo chceš vedieť, ktorý z troch flakónov je prisúdený tvojej sestre. Akonáhle dostaneš odpoveď je po mne.“ Šaman sa znechutene zasmial. 

„Som zdvorilý, nepočul som tvoju poslednú vetu... spravím si náladu... dlhú dobu som hľadal čriepky historky o vlastnej smrteľnosti. Už som začal pochybovať, keď som sa unavený zastavil v Alexandrii. Smradľavý lokál, zaváhal som vo dverách, či vstúpiť... zaujal si ma na prvý pohľad. Malý, čierny, zlostný, zošúverený, plný neznámej energie... nadrbaný ako doga!“ Fredericc sa zvonivo rozosmial. 

„Skráť to!“

„Nie si rád, že som prišiel? Ty to skráť! Ukáž mi jej flakón, vezmem ho a ty dostaneš slobodu!“ Fredericc hľadí do čierno-čiernych očí šamana Ghruhimba.

„To skôr rozkvitnú prvé konvalinky na tvojom hrobe!“ Šaman žmurkol, vzal voodoo bábiku a pichol jej do ruky. Fredericc zareval od bolesti, skočil po šamanovi, vytrhol mu bábiku a vybral triesku. 

„Kurva, toto si už vážne prehnal!“ Kričí pekelník, hnev ho zalieva.

- - -

Rany na tele upíra sa zacelili, je plný mladej krvi od Sofie. Spolu stúpajú hore schodmi z vínnej pivnice. 

„Tak sme dohodnutí? Nezradíš ma a nič nepodnikneš proti Lukrécii. Rozumeno?“ Damon žiada nové potvrdenie dohody. 

„Dohodnutí.“ 

„Kde sú všetci?“ Damon počúva zvuky, sonduje okolie a dom je úplne tichý. 

„U otca Javiera na fare. Prišiel svadobčanov pozvať na kávičku a posedenie.“ 

„Pekne! To som nestihol. Díky Sofi, musím sa umyť, prezliecť.“ 

„Ok, čauko.“

Vlčiak Royal Agaric zočil pána, poskakuje, vrtí chvostom, dobiedza do Damona: „Nazdar, dedulo, stačí, neskáč. Dosť! Ľahni! Čakaj!“

Ševeliaca teplá voda zmýva nečistotu z tela upíra, no nepokoj v ňom rastie. Hlava uvažuje o závod – otec Javier, jasne si mi sľúbil, že budem pri rozhovore s Fredericcom. Toto je robota! Aby mu tak niečo vyviedol... aj keď... sú tam všetci, tak snáď si nič nedovolí. Do riti, čo teraz?

Damon zrýchlil očistu, nahádzal na seba čiernu odedzu a už sa ženie preč chodbou, vlčiak vytrielil za ním.

Vybehli súčasne do parku Damon sa zastavil, spamätal: „Počkaj, to by nešlo! Nemôžeš so mnou! Vráť sa! Royal... kam sa dívaš? Sakra! Nie, nie, nie! Stoj!“ Vlčiak zastrihal ušami, napriamil telo a skôr než ho stihol upír chytiť, vyrútil sa do kríkov. Nepomáha ani volanie, ani hlasný piskot upíra. 

„Kurva práca!“ zaklial a svižným tempom vyrazil za psom. 

Pár krušných chvíľ si užil upír, psisko beží ako vládze, krík, nekrík, haluze, nehaluze... postupne ho dobieha, načahuje sa po obojku, keď vybehnú na malú čistinku a Royal Agaric zvolní tempo, až sa zastaví. Hľadí na pána a čaká.

„Ja ťa asi skopem! Ty hajzel, pekne si ma prehnal. Čo tu? Za čím si utekal? Zdržuješ ma... ale to už je asi jedno. Nechápem, nič tu nie je, len pestovaný lesík madam Limitless, malá čistinka.“ Damon pátra zrakom, počúva okolie, napína zmysly aj inštinkty upíra, bez výsledku. 

„Fajn, doprajeme si malý oddych.“ 

Damon sa zvalil do trávy, Royal k nemu, zložil hlavu na predné laby a o pár minút ticha obaja klipkajú očami, driemoty sa blížia.

Hlavou upíra blikajú obrazy... divná potemnelá diera v skale... snáď malá jaskyňa, pár naukladaných kameňov, zopár kresieb vyrytých na rovnejších plochách steny. Tmavá zhrbená postavička drží obojstranný bubon, vyludzuje pravidelný rytmus, hrdelne si spieva. 

„Kurva, toto si už vážne prehnal!“ Kričí pekelník, hnev ho zalieva, šúcha si prepichnutú ruku. 

„Čo mi spravíš?“ 

„Umučím ťa, budeš žobrať o milosť!“

„Poslúž si. Umučíš len moje telo, ducha nezlomíš.“

Fredericc zatína päste, koncentruje sa na malý kamienok, hľadá v ňom stratený pokoj a rozvahu.

„Výborne, pekelník! Tvoja sebakontrola si zaslúži pochvalu.“ Šaman Ghruhimba uznanlivo kývol, zavyl vysokým tónom. 

„Ty ma serieš! Neskutočným spôsobom! Ok, som vytočený, ale menej! Ukáž mi flakóny! Hneď!“ Pekelník škaredo gáni. 

„Prosím.“

Šaman mávol rukou do priestoru. Z tieňa vystúpili tri točiace flakóny s čiernym obsahom, na vlas rovnaké. Každý sa točí okolo vlastnej osi a zároveň sa krútia v kole. Klesajú a stúpajú vzduchom, vyhýbajú sa prekážkam. Šaman zvýraznil tempo a flakóny sa roztočili do rytmu, ruky šamana vyklepávajú pomalý rytmus, spomalia aj flakóny. 

„Si spokojný?“ 

„Nie! Vždy je to rovnaké! Nedajú sa ničím odlíšiť! Ktorý je môj? Ktorý Kristiánov a ktorý sestrin?!“ Zúfalo zahučal pekelník, sleduje tanec fľaštičiek, má a nemá odpoveď na dosah... 

„To vie len Osud. Chceš zabiť sestru? Dobre... zvoľ si jeden, ale nezabúdaj... môže to byť tvoj, alebo chlapcov!“ Šaman prilieva olej do plameňa hnevu Fredericca. 

„Viem! Nesmiem sa zle rozhodnúť! Nesmiem sa vôbec rozhodnúť, mohol by som zabiť Kristiána!“ Fredericc kopol do kameňa, ten zasvišťal vzduchom a vyletel von. 

„Alebo seba.“ 

„Alebo seba... čisto teoreticky... ty vieš, ktorý je môj?“ 

„Pokúšaš Osud?“ 

„Odpovedz! Vieš ich rozlíšiť?“ kričí Fredericc 

„Otázka znie inak. Čo mi môžeš ponúknuť?“ Šaman silno zabubnoval.

Royal Agaric zaštekal a Damon sa strhol zo sna. Vyskočil na rovné nohy, zmätene sa obzerá, hlava dobieha telo, ešte mu ponúka zvyšky sna o flakónoch, v ušiach doznieva vírenie bubna. 

„Páni, to bol skok.“ 

Upír sa v mihu otočil a žmúri proti slnku na blížiacu sa postavu. Pes zaštekal iba raz, pribehol k neznámemu, očuchal, zavrtel chvostom a vrátil sa k Damonovi. 

„A vy ste?“

„Ehm... sused?“

„Nie ste o tom presvedčený, že ste sused?“ 

„Každý, kto ide okolo... je sused.“ 

„Aha... a má sused aj meno?“

„Má.“ 

„Ok. Tak nech si ho drží aj naďalej v tajnosti.“ 

Damon cíti silu prišelca, jeho energia snáď prúdi z jadrovej elektrárne. Pôsobí mierovým dojmom, starší, distingvovaný, prešedivelý pán. Lenže, ten hlas... jeho hlas rozcingal známe zvončeky v hlave upíra... určite ho už počul.  

„Ako sa sem sused dostal?“ pokračuje v hre upír.

„Mno... povyše je diera v múre.“ Usmieva sa pán.

„Asi na zips, však. Mám to tu obehnuté a múr je bezchybný. Ok. O čo má sused záujem?“ 

„O kus reči, príjemnú spoločnosť, chvíľku pohody.“ 

„Fajn, tak to sa mňa netýka. Pekný deň prajem, sused.“ Damon kývol hlavou na pozdrav, odchádza.

„Bourbon?“ Pán ponúka plnú fľašu najkvalitnejšej whisky, štrngá pohármi. 

„Aby som neurazil suseda?“ Damon sa zvrtol, odhaduje situáciu, ale už je presvedčený zostať... nie kvôli chľastu, ten chlap ho zaujíma! 

Pán si sadol do tieňa, oprel o mohutný kmeň, nalial obom do plna.

„Díky a na dobrých, odtajnených susedov.“

„Ok. Do dna,“ zavelil starec a chlapi kopli prvú dávku do seba.

„Výborný ročník. Tak, sused?“

„Daj pohár.“ Znova nalial do plna. „Do dna, mladý!“

„Ok, týmto tempom sa rýchlo zbratáme.“ Usmial sa upír a druhá dávka zakotvila v cieli.

Ten hlas... kde len počul ten hlas...

„Nepotrebujeme sa bratať... potrebujeme pohár. Daj a do dna!“ Pán opäť nalial takmer do plna a šup tam s ním.

„Sused, mňa tak rýchlo neopiješ. Na to by si potreboval viac fliaš.“

„Veď dobre.“ Pán sa načiahol a vytiahol ďalšie dve fľašky spoza stromu.

„Ty nie si sused, ty si kúzelník!“ baví sa upír.

„Som a ideme kúzliť spolu. Pohár a...“

„Viem... do dna.“ Uchechtol sa Damon, pán pije zároveň s Damonom, ale obaja sa zatiaľ držia.

„Sused, ušetri si ruky. Pime rovno z fliaš,“ podpichol Damon.

„Hej? Môžeme?“ Pán chvíľku zaváhal.

„A nie? Máš dve, rozdaj, ideme na vec.“ Drobná myšlienočka kdesi vzadu v hlávke upíra... možno ho opijem skôr ako on mňa.

„Ti zachutilo, čo? Éééj, ty odroň! Dobre, tu máš fľašu! Ale vieš čo!“ Zdvihol varovne prst.

„Do dna??“ Damon vyvalil oči prekvapením.

„Jedine! Inak s tebou nepijem, mladý!“ Pán skúma pohľad upíra.

„Ja som za každú srandu. Len tak na okraj... sused, kam ťa potom zaniesť, keď budeš sťatý ako doga?“ Škerí sa Damon.

„Otvor zips v múre a vyhoď von. Niekto si ma už vezme.“

„Fakt? Dobre. Do dna,“ zavelil upír, odhodlane zdvihol fľašu k perám... obaja takmer v rovnakom čase stiahli bourbon do seba.

„Nóó, mladý... berie ti. Konečne som našiel parťáka na pitku. Počkaj chvíľku!“ Pán sa načiahol poza strom, pritiahol ďalšie dve plné fľašky whisky.

 A Damonovi sa zrazu rozsvietilo v zamyslenej makovici.

„Ja už viem, kto si!“ Prekvapením vyhrkol, uprel na pána dve usmievavé oči plné alkoholu...

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Devil's Night - 32. part: