Devil's Night - 31. part • OurStories.cz ~ naše povídky

Sofia nachádza polomŕtveho Damona...
Obyvatelia vily odchádzajú na faru a Kristián s úsmevom spúšťa ďalšiu časť vlastného, diabolského plánu.

20.02.2013 (19:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 2× • zobrazeno 1276×

Všetky postavy poviedky s drobnou charakteristikou nájdete

v Zhrnutí od Ivetki.

„Kruci prdel, ty si výrečná! Čisto obchodný návrh! Kúpiš si moju lásku? Podmieniš si ju? Je to celé iba o tebe, ako tak počúvam. Kde som sa tam stratil ja?“ Damon útočí a zasa nerozmýšľa.

„Čo? Stratil? Celý čas hovorím o tebe!“

„Nie o mne, o sebe! Počúvaj sa! Ja budem TEBE robiť spoločnosť, milovať a bla, bla... je to len o tebe. Ale dobre, máme obchodné jednanie, čosi prihodím aj ja.“ Zvýšil hlas a šéfka Pekla už začína ľutovať svojich slov.

„Skús, ale buď opatrný!“

„To slovo nemám vo svojom slovníku, nepoznám ho. Lucienne, zjavne túžiš po mojom tele, ok, doprajem ti ho, keď mi povieš... kde máš Achilovu pätu.“

„Čo to?“

„Achilovku, kde si zraniteľná. Si nesmrteľná, ale určite je možné ťa zabiť. Povedz mi ako.“ Damon sa zbesilo usmieva, hrá vabank.

„Damon, o čo sa snažíš? Dráždiš ma, aby som ťa zabila a nemusel si byť so Zaidou? Alebo o čo hráš?“

„O informáciu. Povieš? Povedz a budem sa s tebou milovať na tvojej smrteľnej posteli. Sľubujem, dám do tvojho posledného milovania všetko, čoho som schopný, aj keď to bude trvať hodiny, vydržím! Ale najprv mi povedz, čo chcem vedieť!“ Rozbehnutý upír blýska očami.

„Ty si blázon!“

„Nie som! Neodbočuj! Vymením horúci sex za informáciu. A ja som citlivý upír, ver mi, Lucienne, dokážem ženy priviesť do raja mnohými spôsobmi! Všetky ti ponúknem a všetky spolu vyskúšame! Tak ako?“

„Si stupidný, namyslený samec, s egom ako mrakodrap! Stratila som s tebou drahocenný čas! Žiadne zmeny nebudú. Si ženatý a za dva dni odlietaš do Európy! Chvíľka samoty ty neuškodí!“

Obaja stoja na hornej plošine, pod mini schody do vínnej pivnice. Bokom od schodov sú poukladané stoličky nohami nahor a rôzne haraburdie. Nahnevaná Lucienne schytí upíra, zdvihne do výšky a hodí pod schody medzi ostré predmety a nastavané stoličky.

Damon sa zrútil z výšky, napichol na drevené nohy stoličiek, ako jabĺčko na ježka, zastonal a ostal ležať polomŕtvy, neschopný si sám pomôcť...

- - -

Madam konečne vyliezla z izby, Fric sa okolo nej motá, postupne spratúvajú bordel po včerajšej svadbe.

„Fric, pohľadaj... á už netreba. Tu si moja milá. Tak ako sme na tom s notárom a našou vecou?“ Madam sa dôverne nakláňa k Lucienne.

„Všetko podľa plánu, potvrdenie bude, aj prepisy. Len potrebujem ešte aspoň dva dni. Vieš, to nie je jednoduché, všetko správne vybaviť a dotiahnuť do konca.“

„Iste, iste. Ešte som chcela...“

„Prepáčte, madam, prišiel otec Javier a rád by s vami chvíľku rozprával.“ Dobehla slúžka s novinou.

„Dobre, priveď ho. Bože, čo ten môže chcieť. Odchádzal nad ránom a už je tu zasa.“

„Uvidíme.“

„Dámy, krásny slnečný deň želám.“ Kňaz v dobrej nálade drobčí chodbou.

„Vitajte.“

„Ruším, prepáčte, tak len krátko. Včera ste tu mali bohumilú svadbu, náramne som sa pobavil a tak som vás prišiel dnes všetkých pozvať k nám na faru. Malý zákusok, chlebíček, kávička a kúsok milej spoločnosti s príjemným slovom. Prosím, madam, je to možné? Viem, je to narýchlo, ale hodinku času si snáď nájdete.“

„To je milé od vás, otče. Samozrejme, dalo by sa okolo tretej?“

„Výborne! Príďte všetci, bude nám cťou. Letím teda späť, nech stihneme všetko pripraviť. S pánom bohom, dámy. A ešte raz ďakujem.“

„Dovidenia, otče.“

„No vidíš a je preč.“

„Fric, obehni všetkých a oznám spoločnosti, že o trištvrte na tri odchádzame. Všetci okrem služobníctva.“

„Prosím, madam.“

„Moja drahá, musím sa ísť pripraviť. Koľkí sme tu? Počítaj so mnou. Zaida, Damon, ty, Kristián, Fredericc, ja, Wanda, notár, Rolff, Fric a tie vaše ohavné gorily. No nič, Rolff nám vypomôže s odvozom.“

„Určite. Maj sa, uvidíme sa neskôr.“

- - -

Kuchárky, slúžky aj Fric len tak kmitajú, práca ide od ruky, keď si Fric spomenul: „Sofia, zbehni do vínnej pivnice, madam chcela fľašku červeného k obedu. Stačí jedna, bež.“

„Áno, pane.“

Sofia nerada chodí do vínnej pivnice, strmé schody, cítiť tam pleseň, chladný vzduch a strašidelné prostredie. A ten zákerný vypínač, chvíľku svieti a chvíľku nie. Lenže dnes ju neobabre, vzala si sviečku, aj zápalky.

Vstúpila na hornú plošinu, zasvietila a hneď si zapálila aj sviečku.

„Ty zanovitý hajzel, dnes ma nenachytáš.“ Rozpráva si nahlas, opatrne schádza schodmi, keď bola v polovičke, prihnal sa prievan, praštil dverami, svetlo zhaslo a prúd vzduchu jej zhasol sviečku.

„Kurva! Sme v 21.storočí a ja si zoberiem sviečku, namiesto baterky! Mám slepačí mozog. A kde mám zápalky? Tu... do mrne, to je tma, nedovidím si ani na čumák.“ Konečne škrtla zápalkou, plamienok sviečky plápolá a Sofia schádza dolu, hľadá víno, keď začuje vzdych. Stŕpne, natŕča uši, nič.

„Protivná pivnica, chytím tu haluze? Rýchlo Sofia, hľadaj, ktoré víno treba? To nie, toto tiež... ja počujem vzdychy... je tu niekto?“

„Sofi.“ Damon napichnutý na stoličky zápasí s mrákotami.

„Ááá... kto? Kto si?“ Slúžka drží sviečku pred sebou, žmúri do tmy, ide smerom ku vzdychom, až nájde zraneného Damona, postaví sviečku na schody.

„Ježiši Kriste! Damon! Čo sa vám... ti stalo! Počkaj, pomôžem ti! O nie, nie, toto sama nedokážem.“

„Sofi... sama... áno.“ Damon nevládze.

„Mám ti pomôcť sama... dobre... lenže ty si veľký chlap... Kristove rany z teba trčia nohy stoličiek! Počkaj, ako... keď ťa pretočím, začneš viac krvácať a zomrieš mi tu! Idem najprv pre lekára.“ Sofiu chytá panika, ale sa snaží aj logicky uvažovať.

„Sama... ty.“

„Ok. Sama.“ Sofia drapla Damona za ruku, trhla ním, zhodila stoličky aj upíra na bok, ťahá ho na voľný pľac a snaží sa vytiahnuť stoličku z tela. Stoná a heká, až sa jej to podarilo.

so+dam-31

Sviečka vrhá minimum svetla, ale aj tak je jasná krvavá stopa po úraze.

„Damon, musím ísť pre obväzy a lekára, zomrieš mi tu. Si studený, necítim žiadny pulz!“ Sofia kľačí pri hlave, pohládza vlasy.

„Damon, prosím, žiješ?“

„Hej. Lekára nie.“

„Tak čo chceš? Nemám tu nič na zastavenie krvácania.“ Strhla si zásteru, pritlačila na ranu v hrudníku.

„Krv.“

„Čo? Krv... no áno, krvácal si, je tu dosť krvi.“

„Chcem krv.“

„Ty chceš? Akože veľa si krvácal a potrebuješ transfúziu... no veď vravím, že idem pre lekára... ale ty odmietaš.“

„Daj ruku.“ Damon riskuje prezradenie, ale nemá čas vysvetľovať, potrebuje krv na proces hojenia. Sofia mu podá ruku a upír si ju pomaličky prikladá k perám, nechce ju desiť rýchlymi pohybmi, snáď to dievča pochopí. Zápästie má na perách, rezáky pretnú kožu a Sofia drží, nechápe celkom, ale bolesť jej hlási, že nesníva.

Damon sa skutočne zahryzol do jej zápästia a čo to robí? Pije krv? Pije krv? Bože! On pije krv!!! Sofia sa vydesila, hrklo ňou, ale drží... počula už o upíroch, lenže to sú predsa len báchorky.

Bojuje so strachom, ale odvážila sa spýtať: „Si upír? A teraz ma zabiješ?“

„Nie, neboj sa, potreboval som trochu krvi, to mi stačí. Ďakujem, Sofi, si statočná. Zachránila si ma.“

„A... bože, ja som... Damon, počula som o vás, ale len príbehy a to nemôže byť pravda. Aj keď mám na ruke dierky a asi... pil si zo mňa?“ Sofia neveriacky čumí na vlastnú ruku.

„Pil a chutíš mi.“

„Čo sa tu stalo?“

„Malá nehoda, som nešikovný... spadol som.“

„Damon, hovor koňovi, ten má väčšiu hlavu.“

„Heh, dobre, pobil som sa a prehral.“

„A ten, čo vyhral, ťa nechal napichnutého, zhasol, zavrel dreve a spokojne odišiel?!“

„Presne.“

„Aha. Tak teraz jeho meno!“

„Si zvedavá.“

„Meno!“

„Načo ti bude?“

„Je to zákerný sviniar, nechal ťa trpieť! Meno!“

„Nie.“

„Tak jej meno!“

„Kruci aj s babou! Bystrá, nebojí sa, zvláda krajné situácie!“

„Mohla to byť iba Wanda, nie, Wanda nie! Alebo... tá hrdzavá štetka to bola! Wanda by ťa nosila na rukách, ale hentá larva podlízavá nie!“

„Sofi, kašli na to.“

„Mám pravdu?“ Sofia, sa skláňa k Damonovi, hladí líca, čaká odpoveď.

„Mlčíš, aj to je odpoveď! Jasné, že to bola ona, díva sa na teba, ako vlčiak na turecký med! Ešte nemala liter horúceho oleja za krkom?! Postarám sa o to! Suka zákerná!“ Sofia horí ohňom spravodlivých.

„Nie! Nič nerob! Nesmieš!“ Damon prísne pozerá.

„Ty sa jej zastávaš?! Mohol si zomrieť! Je náhoda, že som tu a práve ja!“

„Povedal som, neurobíš nič! Jasné!“ Damon vyžaduje súhlas.

„Ok. Tak mi niečo povedz o upíroch. Máš obľúbené miesto na... ehm... jedenie?“

„Kŕmenie. Som upír a kŕmim sa, keď pijem krv... najlepší je krk.“

„Ok a už je ti lepšie?“

„Trošku.“

„Chceš ešte piť?“

„Pomohlo by mi to.“

„Dobre, tak ako a odkiaľ? Treba zachovať polohu? Bože, nič neviem z tejto oblasti, sorry.“

„Sofia, si neuveriteľná! Berieš to ako náučný chodník skanzenom!“ Damon sa usmieva.

„Prepáč, vysvetľujem ti svoje pocity. Tak z krku... mám si k tebe ľahnúť? Mám byť hore, dolu? Krv máš sať, alebo má stekať k tebe dolu? Už ma naviguj, kristuš!“

„Poď ku mne, ale hlavne buď pokojná a nemykaj sa. Dohodneme sa, keď sa pohneš, bude to znamenať, aby som skončil. Ok?“

„Ok. Kruci, budem mať deravý krk... skryjem to šatkou. Poďme na to.“ Damon si ľahol na chrbát, Sofia kolmo k nemu, tvárou dole, priložila opatrne krk k jeho ústam a strachom prestala dýchať. Rezáky odviedli dokonalú prácu, Damon si vyrobil menšie dierky, krv mu steká priamo do úst. Slúžka pocítila len malé bodnutie a bolesť je preč.

Sofia si podoprela hlavu rukou, pohodlne sa oprela o upíra, druhou rukou mu íska vlasy, hmká si pesničku, čaká. Nezvyčajný pocit, Damon sa jej vždy páčil, hádzala po ňom očkom a teraz mu zachraňuje život.

Postupne jej klesá hlava, máličko sa točí svet a Damon hneď skončil s kŕmením.

Sofia si ľahla na jeho hruď.

„Prepáč, daj mi chvíľku. Musím nabrať silu, alebo čo mi to chýba.“

„Chýba ti dosť krvi, máš nízky tlak a potrebuješ pár hltov mojej.“

„Si sa opil zo mňa? Ja nechcem byť upír, žiadne také.“

„Tým sa rozhodne nestaneš, len sa skôr vyhojíš a nebudeš potrebovať šatku.“

„Houby! Fakt?“

„Vážne.“

„Damon, dúfam, že nešiješ na mňa búdu. Dôverujem ti.“

„Sofi, zachránila si ma. Som tvoj dlžník a ďakujem.“

Damon si prekusol zápästie, Sofia opatrne prehĺta, poslušne, až pokiaľ ju Damon nezastaví.

„To ti stačí. Sofi, potrebujem, aby si mi sľúbila, že ma nezradíš.“

„Akože sa budem chvastať v kuchyni, že som nakŕmila polomŕtveho upíra? Neboj, nič také nepoviem. Máme spoločné tajomstvo... surová krv, pekný hnus, sorry, ty si mi nechutil.“

„Ale ja viem, čo by ti chutilo.“ Damon sa usmieva.

„Čo?“

„Moje pery.“

„Tebe už je výrazne lepšie, upír!“

„Je.“

„Nemôžem ťa bozkávať, si ženatý muž.“

„Ale! Bol som ženatý, aj keď si krepčila so mnou porno tanec, ako to nazval notár. Vinula okolo mňa, núkala svoje telo, dovolila mi ochutnať tvoje tajomstvá, hladila si ma celého... úúú.“ Zavrnel Damon.

„Devil´s dance. Hmm, sladké sexi chvíle. Zatancuješ si so mnou ešte niekedy?“

„Mno, rád. Poď bližšie, malá splátka za záchranu.“

Sofia váha, prstom opíše krivku úst... Damon jej už raz daroval vášnivý bozk k narodeninám, pozná tie pery, sú dokonalé a túži ich ochutnať znova.

Upír leží na chrbte, jemne ju ťahá k sebe, vábne sa usmieva... slúžka zavrie oči, horúci dotyk pier, ihravý jazyk Damona jej stavia všetky chĺpky na šiji... svet sa stratil, Damon ju uniesol do inej sféry.

- - -

Blíži sa hromadný odchod obyvateľov vily na faru za otcom Javierom.

Osobne tu bol pozvať všetkých na kávičku, zákusok, či chlebíček, na kus poobednej pohodičky s príjemným slovom.

Starý pán Rolff poskytol svoje tri opancierované koráby... súkajú sa postupne do áut – v prvom pôjde Zaida, Wanda, madam, Lucienne, ochranka ako šofér. Zaida sa zmätene obzerá, od obeda nevidela Damona a ani teraz tu nie: „Kde je Damon?“

„Šiel napred.“ Lucienne zaklamala. Kristián má kopec práce, aby dostal do svojho auta len skupinku osôb, ktorú potrebuje pre svoje účely a tak nemá čas sa teraz starať o Damona. Možno sa zašil schválne. Zistí neskôr.

„Prečo?“ Zaide sa to nezdá.

„Neviem, videla som ich s otcom Javierom v parku, možno sa tak dohodli.“ Lucienne sa zamotáva.

„Videla si ho v parku, šla si za ním a povedal ti, že ide napred?“

„Ehm... áno. Bože, Zaida, nezdržuj, zmeškáme.“ Lucienne nasilu uťala výsluch, vhupla do auta. Zaida ale nie je celkom presvedčená.

Druhé auto obsadil Fredericc, Fric, traja ochrankári.

Osádka posledného auta je pre nás dôležitá, milí čitatelia. Kristián totiž už niekoľko hodín vopred plánoval tento výlet a starostlivo sa pripravoval. Chlapčaťu robí spoločnosť notár Helpless, starý pán Rolff, Willo, šéf ochranky pána Rolffa a ešte jedna gorila na volantom. Všetci boli postupne ovplyvnený Kristiánom. Chlapča dokázalo pomerne presne odhadnúť a skorigovať vývoj situácie v dnešný deň a tak s veselým úsmevom pokynulo šoférovi: „Vypnite GPS lokátor a do kancelárie pána doktora Helplessa, prosím...“

damon-pst-stredny