Change Of Life 7. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Neuveriteľné zistenie o Jaceovi. Prajem príjemné čítanie.

28.03.2015 (12:00) • sarner123 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 2× • zobrazeno 743×

Od dňa, čo sme sa rozhodli, že budeme hľadať, uplynuli dva týždne. Celé dni a noci sme hľadali všade, ale nikde nijaký anjel. Myslím, že už sa oficiálne môžem nazvať tieňolkyňa.

Správam sa ako človek napriek tomu, že som polovičný upír. Všetci sa medzi seba prijali, okrem Jacea. Ten sa mi vyhýba najváčším možným oblúkom, akým sa to len dá. Keď je to nevyhnutné, tak spolu prehodíme zopár slov, ale inak vôbec.

Ja nemusím jeho, on nemusí mňa. Zatiaľ sa nesťažujem. S Casimirom je to divné. Odvtedy, čo ho Jace skoro zmlátil, sa správa divne, ale nejako extrémne to neriešim.

„Hej, Alicia, niečo som našla!" bežala ku mne Clary, keď som bola ne ceste do prízemia.

„Čo také?" zdvihla som obočie.

„Čítaj," prikázala mi a podala mi do ruky malinkú knižku.

Výzor anjela:

Výzor anjela sa veľmi nelíši od výzoru človeka. Anjeli bývajú vysokí a s kučeravými blond vlasmi. Nad ostatnými sa prevyšujú krásou a rozumom, čo býva väčšinou ich plus.

„Odkiaľ to máš?" pozrela som sa na ňu.

„Už asi týždeň prehľadávam knižnicu, či v nej nenájdem aspoň niečo málo o anjeloch. Toto je, bohužiaľ všetko, nič viac sa v žiadnej knižke nepíše," previnilo sklopila oči.

„Ďakujem, toto mi bohato stačí." Knižku som jej dala späť a upírskou rýchlosťou som utekala do knižnice. Na sedačke sedel Jace a niečo si kreslil do notesu. Tak silno som tresla dvermi, že sa skoro zlomili v pántoch.

Jace sa ani neobzrel.

„Ty sebecký, namyslený, sprostý, arogantný, hnusný, vymletý kretén! My sa tu dva týždne ťaháme za čarodejnicami a bosorákmi ako posledná háveď iba preto, aby sme našli, alebo aspoň zistili niečo o anjeloch, a nakoniec je to tak, že v Inšitúte máme rovno jedného pred nosom! Že mi to skôr nenapadlo!" plesla som sa po čele.

Jace zaklapol zošit,a postavil sa. „Ja nie som anjel."

„Ale si. Teraz ma už neoklameš. Nie som taká sprostá, aby som ti znovu naletela!" zakričala som.

„Opakujem: nie som anjel," odbil ma.

„Si blond? Si. Máš rozum? Možno nie, ale tie tvoje múdre slová hovoria za všetko. Máš vôľu a trpezlivosť? Máš. Si krajší a dokonalejší ako priemerný človek? Podľa mňa nie, ale niečo iné v tebe je," vysypala som zo seba.

„Viem, že toto svedčí za všetko, ale napriek tomu... nie som anjel. Som polovičný. Podobne ako ty," prstom ukázal na mňa.

„Ale máš v sebe krv anjela. Prečo si to nepovedal skôr?!" vyštekla som.

„Lebo som sa chcel pozrieť, ako vám to pôjde a koľko vám to bude trvať, kým zistíte, že som polovičný. Bez teba by na to ani neprišli," zachechtal sa.

„To ma ani trochu nezaujíma. Len potrebujem tvoju krv. To je všetko." Bola som naštvaná.

„Hmm... čarovné slovíčko nepoznáme?" prekrížil si ruky na prsiach.

„Prosím ťa, mohol by si mi dať tvoju krv?" precedila som pomedzi zuby.

„Dobre. Ale ako to už v tejto dimenzii chodí, niečo za niečo," prefíkane sa usmial.

Pozrela som sa naňho pohľadom: ,Hovor.´

„Výmenou za moju krv chcem jeden bozk. Nič viac."

„Nie. V žiadnom prípade," zamietla som.

„Nie? Tak fajn, ty neoživíš svoju rodinu, nie ja," pokrčil plecom a dal sa na odchod.

„Počkaj!" zvreskla som, na čo sa otočil. „Ako chceš. Ale nerob si falošné nádeje, jasné?"

Zišiel po schodoch a pristúpil bližšie. Naklonil sa ku mne a pobozkal ma. S ním to bolo úplne iné ako s Casimirom. Zatiaľ čo Casimir bol jemný, Jace ma išiel ,zožrať'.

Pri Jaceovi som sa cítila inak. Tak... zvláštne. Vonku hovorím niečo iné a vnútri cítim úplne niečo iné.

Po asi dvoch minútach sa Jace odtiahol. Bol úplne ohúrený, takisto ako ja. „Toto bolo-"

„Nepokračuj. Nezabudni na našu dohodu," podotkla som a šla do haly, kde malo byť stretnutie.

„Jace je pekný podrazák," zamrmlala Isabelle, keď som im všetkým rozprávala, čo sa stalo v knižnici. Prirodzene, bozk som vynechala.

„To teda je, ale máme jeho a krv. Dáme vám zbrane, keď pôjdete do kláštora," povedal Derek.

„Na čo? Je to posvätné miesto, či nie?" nechápala som.

„To je, ale pri portáli na druhej strane ho strážia démoni," vysvetlil.

„Prečo oni?" vzdychla som si.

„My pôjdeme cez portál?" zdvihol obočie Casimir.

„Musíte. Je to veľmi ďaleko," pokrčila plecami Clary.

„Musíte? Vy nejdete, či čo?" spýtala sa Isabelle.

„Vy ste jej to sľúbili, pamätáš? Ideš ty, Alicia a Jace," odpovedala jednoducho Clary.

„A ja. Nenechám ísť Aliciu s nimi samú," ozval sa Casimir.

Vďačne som sa na neho usmiala.

„Tak aj ty. Ja a Clary tu ostaneme," povedal Derek.

„Geniálny plán. Dojdeme na druhú stranu a len tak mihom oka zabijeme démonov a oživíme mŕtvych. Fakt super." Jace vstúpil do miestnosti. „Je ich veľa. Okolo dvesto, tristo. To štyria tieňolovci nemajú šancu sa im vôbec postaviť. No, teda majú, ale je to jedna ku sto," doplnil.

„Keď si taký posratý, pôjdem sama," zasmiala som sa. „Ja sa nebojím."

„Nejde o to. Hodia sa na teba desiati démoni a si mŕtva bez ohľadu na to, ako veľmi bojuješ," povedal Jace.

„Je mi to jedno. Kto ide so mnou?" pozrela som sa na všetkých.

Úplne všetci zdvihli ruky. „Ale nemusíte to robiť preto, lebo to chcem ja," podotkla som. Nikto ruku nezložil.

„Idem do toho. Patríš medzi nás a kamarátke pomôžem," povedala s úsmevom Clary.

„Nápodobne," prikývla Isabelle.

„Idem zo zvedavosti." Derek si z vrecka vytiahol mini zrkadlo a začal si upravovať vlasy.

Nehovorím, že je teplý? pomyslela som si zo smiechom.

Autor: sarner123, v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction