OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Change Of Life 2. kapitola

12.03.2015 (09:00) • sarner123 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 5× • zobrazeno 929×

2. kapitola:

„Počkaj!″ Rozbehla som sa za ním, ale stratil sa tak rýchlo, ako prišiel.

„Stále si mi neodpovedal,″ zamrmlala som podráždene a vyšplhala sa po paneláku až na strechu.

Super, pomyslela som si. Ani večera, ani odpoveď. Pokiaľ viem, s tieňolovcami sme my, upíri, uzavreli prímerie, ale o zachraňovaní nebola reč. Opatrne som si čupla ku kraju budovy.

Zrazu som v krku pocítila silnú pálčivú bolesť. Zahmlilo sa mi pred očami a omdlela som. V mysli sa mi vybavili moje spomienky na tú udalosť, ktorá mi obrátila život hore nohami.

„Nie, mami! Nie, prosím, neumieraj!″ slzy mi tiekli dolu prúdom. Už dosť. Tatino a ešte k tomu aj Emily. Maminu nemôžem stratiť.

„Postaráš sa o seba. O tom nepochybujem,″ usmiala sa z posledných síl.

„Nie, nepostarám,″ vzlykla som. „Ale áno. Kvôli nám. Prosím ťa,″ zašepkala a raz a navždy zavrela oči.

Prebudila som sa v tmavej miestnosti. Chcela som sa postaviť, ale zastavili ma reťaze, ktoré som mala obviazané okolo zápästí na rukách.

„Tsss,″ niekto nesúhlasne syčal. Zaostrila som. Pomalými krokmi sa ku mne približovala postava v plášti.

„Magnus Bane. Obávaný bosorák, ktorý si zo mňa pravdepodobne chce urobiť poskoka,″ odvrkla som, keď som spoznala, kto to je.

Vykročil predo mňa. Vôbec sa nezmenil. Stredná výška, strapaté havranie vlasy, čierne oči a otrasný štýl oblečenia.

„Prekvapivo, nie. Mal som ťa iba chytiť,″ odpovedal na moju sarkastickú poznámku.

„A pre koho?″ zaujímalo ma.

„Pre nich,″ pokynul rukou a niekomu naznačil, aby vstúpil. V miestnosti niekto zažal svetlo. Stáli tam dvaja tieňolovci. Drobná žena, ktorá mala vlnité čierne vlasy, sa tvárila ako keby uvidela ducha a ten druhý...

„Barbie tieňolovec!″ zvýskla som s úsmevom.

„Aj ja ťa rád vidím,″ povedal tieňolovec.

„Čo odo mňa chcete?″ vyštekla som.

„Pôjdem rovno k veci,″ ozvala sa žena arogantným tónom a z vrecka vytiahla zlatý bič. Trochu som ustúpila dozadu.

„Kde je čaša?″ prižmúrila oči.

„Neviem, o čom hovoríš,″ pokrútila som hlavou. Šľahla bičom o zem a ozval sa praskavý zvuk.

„Vieš veľmi dobre, o čom hovorím, tak sa ťa ešte raz pýtam. Kde je čaša?″ zavrčala.

„Ale ja naozaj neviem, o čo sa jedná!″ obhájila som sa.

„Olivia, neser ma. Čo si stratila pamäť?!″ zvreskla tak hlasno, až sa ten blondiak mykol.

„Ja nie som Olivia,″ zašepkala som. „Volám sa Alicia a som dcéra Olivie Owellovej.″

„To nie je možné,″ namietla. „Olivia nemala dcéru. A navyše, veľmi sa na ňu podobáš.″

„Mala. A rovno dve,″ povedala som.

„To nám zatajila. Kde je teraz?″ ozval sa blondiak.

„Nikde. Je mŕtva už päťdesiat rokov,″ zašepkala som.

„Toto sa mi sníva! Odíde od nás, vezme čašu, skryje ju a zrazu je preč!″ Žena si zložila hlavu do dlaní.

„Odpútaš ma?″ otočila som sa s nádejou na blondiaka.

„Zatiaľ nie,″ usmial sa.

Pokrčila som obočie. „Akú čašu hľadáte, ak sa smiem spýtať?″

„Čašu života. Všetci ju hľadajú, pretože keď do nej naleješ krv anjela, tak tým môžeš oživiť mŕtveho,″ vysvetlila tlmeným hlasom žena. „Ale nie normálneho mŕtveho. Mŕtveho v kláštore duší.″

„To je kláštor, v ktorom odpočívajú duše mŕtvych,″ rýchlo doplnil blondiak.

„Teda je aspoň dvadsaťpercentná šanca toho mŕtveho, bude znovu žiť?″ spýtala som sa.

„Áno. Ale nie je vôbec jednoduché nájsť nejakého anjela. Na svete je ich len pár a majú veľmi silný blok.″ Žena si zložila ruky z tváre a pozrela sa na mňa vážnym výrazom.

Nádej. Malé svetielko na konci tunela, ktoré čaká, kým k nemu dôjdem. Konečne som po tej dlhej a mučivej dobe zacítila možnosť, že moja rodina bude nažive. Všetci, tu, spoločne.

„Čo je to ten blok?″ nechápala som.

„Blok je v tvojej pamäti a slúži väčšinou ako ochrana,″ vysvetlil blondiak.

„Nevieš náhodou, kde by mohla byť taká čaša?″ pozrela sa na mňa s nádejou žena.

„Nemám ani poňatia,″ mykla som plecami.

„Tvoji rodičia boli tieňolovci, tak by si mohla aspoň tušiť, kam ju skryli.″ Žena začala pomalými krokmi kráčať okolo celej miestnosti.

„Moji rodičia? Vylúčené. Boli to ľudia,″ nesúhlasne som pokývala hlavou.

„Ale aj tieňolovci,″ dodal blondiak.

„Ako sa vlastne voláte?″ zdvihla som zvedavo obočie.

„Oh, prepáč. Ja som Isabelle Morgensternová a tento tu je Jace Wayland,″ ospravedlnila sa žena.

Chápavo som pomykala hlavou a rozmýšľala. „Počkajte. Myslíte takú sklenú nádobu, okolo ktorej sú omotané strieborné kobry zo železa?″

„Áno. Vieš, kde je?″ spýtal sa Jace.

„Nie presne. Môj otec mi daroval divný zapaľovač, na ktorom je taká čaša namaľovaná,″ vysvetlila som.

„Kde je?″ Isabelle sa zastavila v chôdzi.

„To by ste chceli vedieť, čo?″ prefíkane som sa usmiala.

„Do toho. Čo chceš?″ vyštekla.

„Dohodu. Ja vám pomôžem nájsť čašu a vy my na oplátku pomôžete nájsť anjela, aby sme mohli oživiť mojich rodičov. Dohodneme sa?″ pozrela som sa na nich.

Obaja si vymenili prekvapené pohľady. „Dohodneme,″ prikývol Jace.

Venujem Violet a Henley. Violet, naozaj si mi pomohla. Henley, dúfam, že sa bude páčiť. Obom vám ďakujem. :)

Autor: sarner123, v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Change Of Life 2. kapitola: