OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Cesta prekliatych - 15. kapitola

08.05.2012 (16:00) • Killy • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 7× • zobrazeno 1432×

EDIT: Článek neprošel slovenskou korekcí.

Keď sa Via zobudila, domom sa niesli Damonové nadávky a zdalo sa jej, že niečo spadlo na zem a rozbilo sa to. No skvelé, pomyslela si. Nádherný začiatok dňa. Ignorujúc zvuky, ktoré sa šírili z prízemia, sa pomaly pozrela na hodiny a keď zistila, že je iba šesť hodín ráno, pekelne ju to naštvalo. Pomyslela si, že si ešte trochu pospí, no keď začula, ako niekto ide hore schodmi, vzdala to. Damon prudko rozrazil dvere a rozhliadol sa po izbe.

„Kde je Katherine?!“ vyštekol na ňu. Nečakajúc na Viinu odpoveď sa začal prechádzať po miestnosti, nazrel do skrine a potom si to namieril aj do kúpeľne. Po chvíli sa vrátil, pozrel sa na Viu a hneď potom aj na posteľ.

„Neboj sa, pod perinou ju neschovávam,“ odvetila Via mrzuto. Damon rezignovane privrel oči a dopadol na posteľ hneď vedľa nej. Dlhú chvíľu bolo ticho. „Tak čo sa stalo?“ spýtala sa Via a hlavu si podoprela rukou.

„Utiekla. V dome nie je,“ povedal Damon so stále zavretými očami. Via zamyslene pozorovala jeho zamračenú tvár. Neovládla sa, načiahla ruku a jemne mu vystrela vrásku medzi obočím.

„Myslíš si, že je to až tak veľký problém?“ opýtala sa ho opatrne, ruku mala ešte stále na jeho tvári. Damon razom otvoril oči a pozrel sa na ňu.

„Netuším, čo robila Katherine na tom cintoríne a mám pocit, že to bolo veľmi dôležité,“ šepol, očami hypnotizoval jej pery, čoho si bola plne vedomá.

„Mám taký pocit, že Jer spomínal čosi o tom, ako išiel za ňou dole do skladu. Možno mu niečo povedala.“ Takmer nepatrne sa od neho odtiahla, no on si to všimol. Bez okolkov si ju pritiahol späť a konečne sa vpil do jej pier. Srdce jej išlo vyskočiť z hrude, keď sa na ňu prevalil. „Nemali by sme riešiť niečo dôležitejšie?“ pripomenula mu so smiechom. Damon tlmene zavrčal.

„To počká,“ zamrmlal medzi vzdychmi. Via sa opäť zasmiala. Bolo to zvláštne, no zdalo sa jej, že počas spánku z nej všetky starosti opadli. Bolo jej jedno, že Katherine utiekla. A zaumienila si, že sa Damona na ten nápis na kameni pýtať nebude. A prečo aj? Vlastne ani nechce vedieť, ako sa tam dostal. Už ju unavovalo stále myslieť na minulosť. Tá vôbec nebola dôležitá, teda aspoň nie pre ňu. A v tejto chvíli sa uspokojila s myšlienkou, že má Damona. Toho Damona, ktorý je značne arogantný, sebecký a samoľúbi, no keď chcel, vedel byť aj nežný a pozorný. A pre Viu znamenal všetko, čo mala.

Nuž, taká Caroline by povedala, že lepší arogantný sexy chlap v posteli ako milý pekný vo vedľajšej izbe. A ja s tým musím súhlasiť, pomyslela si, keď jej cez hlavu pretiahol krátku nočnú košieľku. Damon si chvíľu užíval pohľad na jej nahé telo a spojil si s ňou ruky.

Pocítil náhly nával výčitiek svedomia z toho, že sa stretáva s Elenou a aj keď s ňou nerobil nič nemravné - iba sa rozprávali, zosmutnel.

Ja nepotrebujem Elenu. Tá patrí Stefanovi a keď sa mi konečne podarí oslobodiť ho, opäť sa k nemu vráti, opakoval si stále v duchu. Pozrel sa Vii do očí a až teraz si uvedomil, akej peknej farby boli. Tmavohnedé, skoro čierne, v ktorých tu i tam boli smaragdové žilky. Očami skĺzol k jej ruke, na ktorej bol ešte stále náramok, ktorý jej pred týždňom daroval. Už len pomyslenie na to, že ho ani raz nedala dole, ho robil zvláštne spokojným, dokonca šťastným.

„Je krásny,“ šepla. Damon zdvihol zrak od jej ruky a pozrel sa jej do očí. Via si k sebe pritiahla jeho tvár a vášnivo ho pobozkala. Rukami ho objala okolo pásu a on pocítil, ako jej teplé ruky prechádzajú po jeho chrbte. Bola ľudská, horká, zohrievala ho nielen zvonku, ale aj zvnútra. Už to dlhšie nevydržal a nežne do nej vnikol. Ani si neuvedomoval, že aj on je nahý. Trochu ním trhlo, keď mu zaťala nechty do ramien. Jazykom vkĺzol do jej úst a ona mu vyšla v ústrety. „Damon,“ zastonala, keď jej rukami prechádzal po hrudníku. Samoľúbo sa usmial. Nohy mu obmotala okolo bokov a tým si ho pritiahla ešte bližšie, ak to vôbec bolo možné. Srdcia im bili v rovnakom, splašenom rytme a on mal pocit, že o chvíľu vybuchne. Dotýkala sa ho na chrbte, na hrudi, hladila mu svalnaté ramená. Jej dotyky boli veľmi horké, jemné a nežné. Pretočila sa na neho a na chvíľu prerušila  ich dlhá bozk. Pozrel sa jej do očí, ktoré teraz boli zahmlené túžbou a slasťou. Pomaly sa pod jej pohybmi roztápal, cítil, ako šepká jeho meno stále a stále dookola. Opäť si ľahol na jej telo podopierajúc sa lakťami tak, aby jej neublížil. Svojimi ústami začal prechádzať po jej obnaženom krku. A tam, kde jej pulzovala tepna s teplou krvou, ju pobozkal. Bol v pokušení zaboriť svoje tesáky do jej pokožky a opäť zmáčať pery v tej lahodnej, karmínovej tekutine. Zubami prešiel po tepne. Via náhle zavzdychala a prehla sa v chrbte. Prekvapilo ho to. Vždy, keď sa schyľovalo k tomu, aby sa jej zahryzol do krku, stŕpla, bola celá stuhlá, nepáčilo sa jej to. Uvedomil si, že tentoraz mu Via verí. Bol si istý, že nečaká, že jej opäť spôsobí bolesť. Na jeho počudovanie cítil, že pokušenie ublížiť jej prešlo. Túžba po jej krvi nahradila iná, väčšia, ktorá bola zameraná na jej bozky, dotyky, vzdychy. Vpil sa do jej pier. Okrajovo si uvedomil, že sa usmiala. Opäť sa v nej pohol, tvrdšie, náruživejšie, no stále bol nežný.

Potom sa v ňom všetko naplo, svaly horeli v príjemnom kŕči a on si uvedomil, že Via je na tom rovnako. Slasť, ktorá mu zahmlila myseľ, bola sladká, upokojujúca. Nemyslel na nič iné, iba na ňu. Bol príliš vysoko na to, aby len tak spadol dole. A keď bol opäť schopný nadýchnuť sa a zaostriť zrak, pohľad mu opäť zablúdil na tepnu. Via si to všimla a zaklonila hlavu. Bolo to príliš silné, nedokázal odolať, túžba po krvi bola priveľká. No nebola to túžba ako taká, on túžil práve po Viinej krvi. Po tej, ktorá bola vždy tak sladká, horúca. Ústa priblížil k jej krku. Jazykom jej prešiel po pokožke. Napokon pomaly, čo najjemnejšie zaboril svoje  tesáky do tepny. Čakal, že Via bolestne zastoná, no nestalo sa tak. Namiesto toho si ho rukami pritiahla bližšie k telu. To ho povzbudilo a konečne prehltol. Zastonal od rozkoše. Začal piť, chtivo, no tak, aby nad sebou nestratil kontrolu. Keď už začínal mať pocit, že je Via čoraz slabšia a slabšia, prestal. Pomaly sa od nej odtiahol. Venovala mu unavený, no aj tak spokojný úsmev. Uvedomil si, že by jej mal dať svoju krv, aby zastavil krvácanie. Zdvihol svoju ruku a priložil si ju k ústam. Na jeho počudovanie ho zastavila. Chvíľu na ňu nemo hľadel. Via náhle spojila ich pery, presunula sa ne jeho čeľusť a potom až na krk. Tam sa zastavila. Nesmelo bozkávala miesto, kde by mal mať tepnu. Pochopil. Chcela si s ním vymeniť krv. Zaklonil hlavu a tým jej dal najavo, že aj on to chce. Na nič nečakala a pomaly zaborila svoje zúbky do jeho krku. Pre Damona to bol veľmi zvláštny pocit. Krv si vymieňali iba upíri a tak nemohol pochopiť, prečo to Via podstupovala dobrovoľne. No potom na to prestal myslieť. Keď sa Via dostatočne napila na to, aby sa jej zacelila rana, odtiahla sa. Na pere sa jej skvela kvapka krvi. Neodolal a pobozkal ju. Opatrne sa z nej vynoril a ľahol si vedľa nej. Rukou ju pohladil po tvári. Usmiala sa naňho.

Chvíľu obaja mlčali, ticho narúšali iba ich zrýchlené dychy.

Hoci bolo ráno, Via bola natoľko unavená, že pomaly zaspávala. Nechal ju. Keď sa už-už mala ponoriť do temnoty, vyčerpane zašepkala:

 „Milujem ťa, Damon.“ Damon náhle stŕpol. Nevedel, čo si má myslieť. Avšak bez toho, aby si vôbec uvedomoval, čo vraví, šepol:

„Aj ja teba, Via.“

...............................

Ďakujem za komentáre! Tentoraz ich bolo dokopy trinásť, no super! Som rada, že poviedka neupadá, snažím sa. :) Ďalšia kapča bude (ASI!) v utorok, no nebuďte si tým tak istý. V každom prípade, ak nebude v utorok, bude vo štvrtok. :) A veľmi vás prosím o komentáre!!!

P.S Páčila sa vám kapitola? Aby som pravdu povedala, väčšinou sa takýmto veciam snažím vyhnúť, no povedala som si, že troška romantiky nezaškodí. ;)

Killy

16. kapitola

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Cesta prekliatych - 15. kapitola: