OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Cesta prekliatych - 14. kapitola

01.05.2012 (15:00) • Killy • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 15× • zobrazeno 1471×

Po tom, čo sa Damon postavil medzi Katherine a uplakanú Viu, sa toho zbehlo strašne veľa. On s Caroline a s menšou pomocou Bonnie okamžite Katherine omráčili (zlomili jej väzy) a potom ju položili do kufra auta. V hľadaní hrobky nemalo zmysel pokračovať – Katherine sa mohla každú chvíľu zobudiť a zdalo sa, že Via na tom psychicky nebola práve najlepšie. A tak si všetci posadali do auta, Caroline sa tentokrát posadila na stranu spolujazdca a Damon zaradil najvyššiu možnú rýchlosť.

Asi o hodinu neskôr vystupovali pred domom bratov Salvatorových, pri čom Damon s Caroline niesli stále bezvedomú Katherine. Dole v pivnici ju spoločnými silami zviazali lanami, ktoré boli napustené železníkom, o stoličku a v napätí čakali. Bonnie si všimla, že sa Via trasie a z nepochopiteľných dôvodov ju chytila za ruku. Tá jej ju vďačne stisla.

Odrazu Damon aj s Caroline spozorneli. Zdalo sa, že čosi začuli, a tak aj ostatní zadržali dych. Tiež to už počuli. Niekto bol na schodoch a postupne sa blížil k nim.

„Och, Bože, tak tu ste! Hľadám vás celý deň. Kde ste...“ a potom si všimla Katherine, „Katherine?! Dopekla, čo ste predo mnou zatajili?!“

Nikto sa nemal k odpovedi. Napokon sa ozval otrasený Jeremy.

„Hľadali sme hrobku no namiesto nej sme našli ju,“ stručne jej to vysvetlil Jer. Elena na neho vypúlila oči a na chvíľu onemela. No potom si to razila priamo k nim a škaredo sa zahľadela na všetkých v miestnosti.

„A mne ste to nepovedali akože prečo?!“ spýtala sa ich nahnevane. „Vy traja ste mi predsa sľúbili, že mi budete hovoriť o všetkom, čo sa tu bude diať. Už mám po krk toho, že ma odsúvate stranou! Ja nie som žiadna úbohá dievčinka, o ktorú by ste sa mali starať, dopekla! A...“ no zarazila sa, keď si všimla Viine opuchnuté oči a neprítomný pohľad, ktorý sa v nich odzrkadľoval. Ostatní nasledovali jej pohľad. Via si ani nevšimla, že v miestnosti nastalo ticho. „Čo... Čo sa jej stalo?“ spýtala sa už miernejšie Elena. Bolo jej svojej kamarátky ľúto.

„Katherine na ňu zaútočila. Očividne je ešte stále v šoku...“ povedala Caroline. Elena chápavo prikývla. Odrazu sa Katherine na stoličke nepokojne pomrvila a rýchlo otvorila svoje oči. Porozhliadla sa okolo seba a keď zistila, že je priviazaná na stoličke lanami naplnenými železníkom, zakňučala. Damon sa na ňu zamračil, no vzápätí sa pozrel na Elenu a očami jej pokynul, nech Viu zoberie so sebou hore. Elena bez váhania prikývla, chytila Viu za ruku a zaviedla ju do Damonovej izby.

„Ahoj, Damon,“ zdvorilo ho pozdravila Katherine a žiarivo sa na neho usmiala. On jej však úsmev neopätoval.

„Čo tu, dopekla, robíš, Katherine?“ spýtal sa jej ostro.

„A to sa pýtaš mňa? Ak si si nevšimol, tak som posledné dve hodiny bola v bezvedomí. To VY ste ma priviazali,“ odsekla. Damon na ňu výhražne čosi sykol.

„Tak inak. Čo si robila na cintoríne?“

„Polievala som kvietky?“ odvetila sarkasticky. No Damonovi už došli nervy a tak bez zaváhania prešiel ku Katherine so železníkom v ruke a pritlačil jej ho ku krku. Domom sa ozval Katherinin výkrik.

„Už budeš dobrá?“ opýtal sa jej naoko milo. Zachmúrila sa na neho, no nepovedala nič. „Tak ešte raz. Čo si robila na cintoríne?“

„To isté, čo vy. Hľadala som Michaeolovu hrobku.“ Keď si všimla, že všetci na ňu vypúlili oči, pobavene sa zachichotala. „Hádam ste si nemysleli, že som ostala neinformovaná? V Mystic Falls mám ešte stále svojich špehov a keď zistili, že sa tu potĺka Elijah, hneď im to prišlo čudné.“

„Takže je pravda, že hrobka je tam na tom cintoríne,“ skonštatoval potichu Jeremy. Katherine sa rozosmiala.

„Myslíte si, že Klaus si neuvedomil, že mu hrozí nebezpečenstvo? Ste naivní. Tá hrobka bola preč už pred pár týždňami, keď som tam prišla.“ Nastalo hrobové ticho. Nikto neočakával, že by sa Klaus dozvedel aj o tom. Bol to Elijah, kto im povedal o hrobke a tak sa im zdalo byť dosť pravdepodobné, že to pred ním utajil. Očividne sa tak nestalo.

„Hovoríš, že sa to stalo pred pár týždňami,“ zopakovala Bonnie. „Tak čo si tam robila teraz?“ Katherine sa zarazila. Chvíľu premýšľala, čo im povie, no napokon sa iba záhadne usmiala.

„To vám, bohužiaľ, nemôžem povedať,“ prehlásila napokon.

„Tým by som si nebol taký istý,“ šepol Damon a opäť jej k tvári priložil železník. Miestnosťou sa ozýval nepríjemný škrekot, odrážal sa od stien. Caroline znechutene pokrútila hlavou a keď Damon na chvíľu prestal, povedala:

„OK, tak pri tomto byť nemusím. Bonnie, ideš? Potrebovala by som odvoz domov.“ Bonnie rýchlo súhlasila a spoločne s Care odišli. Damon sa pozrel na Jeremyho ako keby čakal, že aj on sa otočí a odíde. Jer si jeho pohľad všimol a pobavene sa zaškeril.

„Ostávam. Ja nie som padavka.“ Damon ľahostajne pokrčil plecami a opäť uprel zrak na Katherine, ktorá unavene oddychovala.

„Tak teda? Teraz mi povieš, prečo si sa na ten cintorín vrátila a prečo si zaútočila na Viu.“ Kathrine sa z chuti rozosmiala. Bol to úlisný, nepríjemný zvuk, ktorý bol presýtený škodoradosťou.

„Ach, Damon. Akoby si ma nepoznal. Muč si ma, koľko len chceš. Ty sám by si mal predsa najlepšie vedieť, že ak nechcem, tak ti nič nepoviem,“ odmlčala sa, „A máš aj dosť krátku pamäť. Zabudol si, že som proti železníku imúnna? Možno mi odobral moju upírsku silu a ja som tu naozaj uväznená, no to, čo mi robí tá rastlina, ma akurát tak šteklí. No má to aj svetlú stránku! Aspoň viem, že moje herecké výkony neklesajú.“ Damon sa zarazil a znechutene odhodil železník na druhú stranu cely. Mala pravdu, zabudol. No potom ho napadlo niečo nové, lepšie. Zlomyseľne sa na Katherine usmial.

„Katherine, Katherine... Nedávaš mi, bohužiaľ, inú možnosť. Škoda... Budem ťa tu musieť nechať ešte zopár dní a, aby to malo správny účinok, tak steny postriekam krvou, aby si vedela, o čo všetko prichádzaš.“ Keď sa opäť pozrel na Katherine, bol si istý, že tentokrát trafil. V Katherininých očiach sa zračil strach zmiešaný so zlosťou.

„To neurobíš,“ prehlásila no vyzeralo to, že ani ona sama tomu neverí. Damon sa opäť škodoradostne zasmial, zamkol celu a spoločne s Jeremym vyšli hore do obývačky. Jer si sadol do jedného z kresiel a zamyslene hľadel do plameňov v kozube.

„Chystáš sa tu prenocovať?“ opýtal sa ho Damon obliekajúc si svoju koženú bundu.

„Počkám na Elenu. To pred domom je jej auto a asi by sa nepotešila, keby zistila, že som jej ho ukradol. Ty niekam ideš?“

„Do Grillu. Potrebujem Whisky. A ešte sa musím zastaviť v nemocnici. Začínajú sa mi míňať krvné konzervy.“

„Ale, ale... Via ti odrazu nestačí?“ odsekol nahnevane Jeremy.

„Nie, nestačí. Už dosť, že je nízka. Nemôže mi tak dať toľko krvi, koľko by som chcel, aby mi dala. A keď tak aj urobí, po takom množstve jej krvi nie som schopný racionáolne uvažovať a väčšinou končí Via v bezvedomí,“ vysvetlil mu bez okolkov Damon. Jeremy na neho hľadel s ústami dokorán. Naozaj mu povedal Damon to, čo si myslí, že mu povedal?

Damon mal šťastie, že v tej chvíli už nastupoval do svojho auta, inak si bol Jer istý, že by sa neudržal a niečím by ho prepichol.

Viu mal rád. Dopekla, vlastne viac, ako rád. Za tie dva týždne mu tak prirástla k srdcu, až mal pocit, že ju pozná celý svoj život. Bolo to zvláštne, no cítil ku nej akúsi spriaznenosť. Teraz sa tým nechcel zaoberať. Uvedomil si, že jediný, kto je v dome, je Elena s Viou. Mal perfektnú príležitosť konečne niečo zobrať do vlastných rúk a dokázať tak, že aj on za niečo stojí. Chvíľu o tom ešte uvažoval, no napokon ho porazilo jeho vlastné ego a zvedavosť a tak sa postavil. Ráznym krokom si to namieril dole do cely.

 ***

„Povieš mi, čo sa tam stalo? Na tom cintoríne,“ spýtala sa Elena. Via mlčala. „Och, no tak, Via. Nepoznám ťa až tak dobre no dosť na to, aby som vedela, že teba obyčajný útok psychopatického upíra nerozhodí! Tak už mi konečne povedz, čo sa tam stalo.“ Via zdvihla svoj pohľad ku Elene, ktorá sa na ňu s očakávaním dívala. Rezignovane si vzdychla. Nemalo to cenu. Tak či tak by jej to neskôr povedala, o tom bola presvedčená.

„Pred tým, ako na mňa Katherine zaútočila, som niečo videla...“ začala príkro. „Našla som jeden náhrobný kameň, no... Bol iný, ako tie ostatné. Ten cintorín pochádzal z 19. až 20. Storočia a všetky hroby naokolo boli veľmi staré, no tento nie. Nemohol mať viac ako zopár rokov... A bola na ňom vyrytá veta.“

„Veta?“ zopakovala Elena. „Aká veta? Čo tam bolo napísané, Via?“ Via sa zhlboka nadýchla a trasľavým hlasom povedala:

„Manželia Lestrangerovci, ktorých dcéru som si nechal pre seba.“ Elena zalapala po dychu, pravou rukou si prikryla ústa. Dlhú chvíľu bolo v izbe ticho.

„A ty si myslíš...“

„Áno,“ prerušila Elenu Via. „Myslím si, že Damon urobil viac vecí, ako mi povedal.“

 ***

 „Ach, Jeremy,“ usmiala sa na neho Katherine. „Prečo si za mnou prišiel? Chýbala som ti?“ Jeremy sa rozosmial.

„Prišiel som si po odpovede, Katherine. Po nič viac,“ povedal napokon. Katherine sa na neho pobavene zaškerila.

„Tak ty si myslíš, že keď to zo mňa nedostal Damon, tak ti áno?“ spýtala sa ho pobavene. Bol taký naivný...

„No, povedzme, že podľa mňa, bol Damon veľmi milosrdný,“ začal pomaly, zvažujúc každé slovo. „Ja ti, narozdiel od neho, ponúkam dohodu.“

„Počúvam,“ vyhŕkla Katherine. Jeremy sa samoľúbo usmial.

„Ak mi odpovieš na moje otázky, pustím ťa. Damonovi poviem, že si utiekla. Ale ak odmietneš, postarám sa o to, aby sa Klaus dozvedel, kde si. Som si istý, že po teba príde veľmi rád.“ Katherine na neho hľadela a nebola schopná slova. A sakra.

„Čo chceš vedieť?“ precedila skrz pevne stisnuté zuby. Jeremy ju mal v hrsti. Prekvapilo ju to. Dokonca ani Damonovi nenapadlo, že by sa jej vyhrážal Klausom. Aj keď mala isté pochybnosti, ako by asi Jeremy Klausa našiel, no, napokon, bola tu aj tá časť, kde jej sľuboval slobodu.

„Prečo si zaútočila na Viu?“ opýtal sa, na jeho pomery, až príliš rýchlo. V duchu sa za to vykarhal a nemohol si nevšimnúť Katherininho posmešného úškľabku.

„Prečo to tak všetci chcete vedieť, sakra?“ vyštekla Katherine, no keď si všimla Jeremyho tvrdý pohľad, usadilo ju to. „Pretože sa ku mne doniesli isté chýry... že ju Klaus hľadá.“

„Čo? Ako to myslíš?“

„Tak, ako som to povedala. Pamätáš si predsa, ako sa chcel dostať ku Elene, či nie? Teraz ide po Vii. Netuším kvôli čomu, možno v tom je nejaký ďalší rituál alebo niečo podobné. Isté však je, že Klaus ju chce, pátra po nej. A keď som sa dozvedela, s kým sa to Damon vrátil do Mystic Falls... Tak trochu som ju sledovala.“

„Ale prečo?“ nedal sa odbiť Jer.

„Chcem ňou splatiť svoj dlh. Pred pár rokmi som Klausovi unikla priamo spred nosa a on ma od tej chvíle chce zabiť, pamätáš sa? Myslela som si, že keď mu ju privediem, nechá ma na pokoji. A teraz láskavo splň svoje slovo a rozviaž ma.“ Jeremy zaváhal. Dozvedel sa od nej rozhodne viac, ako si myslel, no bola to predsa Katherine – nebezpečná! Čo ak ho hneď potom, ako ju pustí, zabije, aby o tom nemohol nikomu povedať? Pre istotu sa pozrel na svoju ruku aby sa presvedčil, či Gilbertov prsteň stále má. Bol tam.

Už dlhšie neotáľal. Pristúpil ku Katherine, rozviazal laná a tá stála razom na nohách.

„Zatiaľ, Jeremy,“ a potom zmizla.

.............................

Žiadam vás o komentáre!!!

Ďalšia kapitola bude (asi) vo štvrtok. Podľa toho, či budem stíhať. Ale na 100% pribudne jedna cez víkend a jedna buď v pondelok, alebo v utorok. V každom prípade sa tešte hojnému počtu kapitoliek.

P.S. S kým chcete, aby Via nakoniec skončila? (Ja to už viem a rozhodne to nebudem meniť, no chcem vedieť váš názor.) Viete, mám taký pocit, že vy toho Damona neznášate. Čo ma mrzí! Lebo ja ho milujem. xD. Čiže:

V+J vs. V+K vs. V+D

Killy - ktorá fandí V+D

15.kapitola

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Cesta prekliatych - 14. kapitola :