OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Cesta prekliatych - 13. kapitola

30.04.2012 (14:00) • Killy • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 5× • zobrazeno 1352×

EDIT: Článek neprošel slovenskou korekturou.

Ubehli už dva týždne ododňa, čo sa Damon s Viou vratili do Mystic Falls a týždeň od večierku, ktorý sa konal vo veľkom dome Lackwoodovcov. Po celý ten čas všetci Viiny priatelia chodili do školy a ona sa náramne nudila. Je jasné, že každý jeden večer sa stretávala či už s Bonnie, Caroline, Elenou alebo Jeremym (ktorého si obzvlášť obľúbila) a aj s Damonom trávila veľa času, no... Väčšinu dňa bola sama. Celé dopoludnia trávila pozeraním Simpsonovcoc a, úprimne povedané, už to strácalo svoje čaro.

Damon bol bohviekde (vlastne ho stretávala iba večer a v noci) a už hodnú chvíľu zvažovala, že sa zapíše do miestnej strednej školy. Avšak nemala dokončené ani základné vzdelanie (za čo sa hanbila) a tak si bola istá, že učivo nebude zvládať. Tak to radšej už neriešila.

Bol piatok večer a ona celá šťastná, že už ide víkend, zaklopala na dvere domu Gilbertovcov. Otvoril jej Jeremy. Najporv na ňu prekvapene hľadel no potom sa spamätal a vpustil ju dnu.

„Elena nie je doma. Vravela, že si ide zabehať,“ oznámil jej Jer. Automaticky zamieril do svojej izby. Via ho nasledovala. Sadla si vedľa neho na posteľ a zvedavo nazrela do jedného zošita na matraci. Algebra.

„Je naozaj divné, že to vravím, no... Chýba mi škola,“ povedala napokon. Vôbec sa neprekvapila, keď sa Jeremy nahlas rozosmial. Všimla si, že má nádherný úsmev.

„Ver mi, tento tvoj postoj by som aj ja rád zdieľal,“ skonštatoval Jer medzi záchvatmi smiechu.

„Ale keď ja sa doma tak nudím, Jer! Nemám čo robiť,“ posťažovala sa mu. Jeremy otvoril ústa, že niečo povie, no nič sa z nich neozvalo. Znovu ich zavrel a zdalo sa, že nad niečim rozmýšľa. Napokon si vzdychol a pokrútil hlavou.

„Tak fajn. Aby si vedela, s Bonnie sme sa dohodli, že tú hrobku pôjdeme hľadať zajtra ráno. Trochu preštudovala svoje čarodejnícke knihy a myslí si, že už vie, kde presne sa hrobka nachádza.“

„Kde?“

„Na jednom starom cintoríne asi sedmdesát kilometrov od Mystic Falls. Pri troche šťastia ju nájdeme a privezieme sem. Damon sľúbil, že nám pomôže,“ a žiarivo sa na ňu usmial. Na jeho prekvapenie na neho Via škaredo zazerala.

„A mne ste o tom chceli povedať akože kedy?“ spýtala sa ho namosúrene. Jeremy zneistel.

„No... Popravde? Damon ťa z toho chcel vyšachovať. Rovnako aj Elenu,“ priznal jej úprimne.

„Tak prečo si sa od toho „skvelého“ plánu odchýlil?“ a významne nadvihla obočie.

„Pretože mi to prišlo voči tebe dosť nefér,“ povedal po chvíli. Via sa na neho oslnivo usmiala. „Ale nehovor Damonovi, že som ti o tom povedal, dobre? Nepotešil by sa,“ dodal ešte.

„A ako to mám asi urobiť, keď budem na sedadle hneď za ním?“ Jeremy ohúrene otvoril ústa a nemo na ňu civel.

„Čo tým myslíš?“ opýtal sa jej opatrne s neblahým tušením.

„Myslím tým to, že je to môj náhrdelník a ak ide on, idem aj ja,“ prehlásila Via. Jeremy nenamietal, vedel, že by to nemalo cenu. V duchu si zanadával.

Neskôr sa už o tom nebavili a na miesto toho jej Jeremy vysvetľoval nejaké počty v algebre. Tak sa do toho, zabrali, že si ani neuvedomili, že už je dávno noc. A tak Via napokon rezignovala, súhlasila, že u neho prespí a ľahla si vedľa neho. Keď zaspávali, ani jednému nezišlo na um, že Elena sa ešte nevrátila.

***

„Čo tu, dopekla, robíš?!“ vyštekol Damon na Viu, keď uvidel, že v Bonninom aute sedí viac ľudí, ako pôvodne malo. Okrem Bonnie, Caroline a Jeremyho tu sedela aj Via, ktorú tu rozhodne nečakal. Via sa na neho iba žiarivo usmiala a mlčala a tak si prezrel tváre ostatných troch. Jeremy sa tváril zvlášť previnilo. Damon na neho hodil vražedný pohľad.

„Nabudúce, keď budete rozhodovať o mojom prívesku a o mojich plánoch, bola by som rada, keby ste mi to dali zavčasu vedieť,“ povedala mu milo.

„O žiadnom „nabudúcom“, na ktorom by si sa mala zúčastniť, neviem,“ odsekol Damon. „Si iba človek, s minimálnymi skúsenosťami a slabou povahou. Tak si, láskavo vystúp a choď za Elenou!“

Via sa na neho arogantne pozrela a na znak, že ho nemá v pláne brať na vedomie, odvrátila tvár tváriac sa, že ho nepočula. Damon zlostne zaškrípal zubami.

„Tak fajn, ale ostaneš v aute!“štekol po nej a sadol si na miesto spolujazdca.

„Až naprší a uschne, blbec,“ zašomrala si pre seba Via tak, aby ju všetci počuli. Chychotajúca sa Caroline naštartovala a vyšla späť na hlavnú cestu. V aute chvíľu panovalo napäté ticho, no napokon ho prerušil Damon.

„Kde si včera vôbec spala?“ spýtal sa jej.

„S Jeremym v posteli,“ odvetila Via kľudne s pohľadom upretým von oknom. Damon zalapal po dychu. Via sa zasmiala. „Vedľa Jeremyho,“ dodala. Damona to trochu uspokojilo a viac sa už nepýtal. Keby sa ho totiž to isté spýtala Via, určite by musel klamať. Po zvyšku cesty už bolo úplné ticho.

„A sme tu, ľudkovia!“ zaštebotala celá natešená Caroline a vystúpila z auta. Parkovali na krajnici cesty, ktorá prechádzala hustým lesom. Všetci sa poobzerali okolo seba no nič, okrem stromov, nevideli.

„Tu je niečo!“ zakričala Bonnie ukazujúc kamsi pred seba. A naozaj. Zdalo sa, že medzi stromami je vydupaný aký-taký chodníček a viedol hlboko do lesa.

„To má byť ono?“ pochybovačne sa opýtal Jeremy.

„No, nič lepšie nemáme,“ odvetila Bonnie a ráznym krokom si to namierila do lesa. Ostatný ju nasledovali. Po pár minútach chôdze si Via všimla, že stromy okolo nej rednú a napokon pred sebou uvidela čosi, čo mohla byť kedysi lúka, no teraz tak rozhodne nevyzerala. Nič čudnejšie Via nikdy nevidela. Asi na päťsto metroch štvorcových sa tiahli vysoké, machom porastené náhrobné kamene, pri ktorých tu i tam boli pristavené hrôzostrašné sochy anjelov či plačúcich bábätiek. Celý cintorín bol taký veľký, že Via nedovidela na jeho opačnú stranu.

Zvláštne miesto pre cintorín, pomyslela si.

„A teraz čo?“ preťala ticho Caroline.

„Porozhliadneme sa tu,“ odpovedal jej Damon a zamieril do jednej časti starého cintorína. Ostatní ho napodobnili s tým rozdielom, že každý zamieril na inú stranu. Via ich chvíľu mlčky pozorovala, no napokon sa odhodlala a zamierila doprava, kde strašidelných sôch bolo asi najviac. Hoci si to nechcela pripustiť, naháňali jej husiu kožu. No išla ďalej.

Potkýnajúc sa o korene stromov zastala pri obzvlášť vysokom náhrobnom kameni, pri ktorom z obidvoch strán boli postavené sochy dobodaných anjelikov. Bol však čímsi iný od ostatných. Na rozdiel od nich bol novší, takmer úplne čistý a zdalo sa jej, že tu nemôže byť viac ako pár rokov. To však nedávalo žiadny zmysel. Tento cintorín musel byť starý okolo jedného celého storočia tak prečo...

A potom sa zadívala na zlatý nápis, ktorý sa leskol pri jej rukách. Nebolo ťažké ho prečítať.

„Manželia Lestrangerovci, ktorých dcéru som si nechal pre seba.“

Pomedzi náhrobné kamene sa prechádzalo niečo, čo tam rozhodne nemalo byť. Blížilo sa to čoraz bližšie a bližšie až napokon zastalo, vykuklo spoza vysokej sochy a zadívalo sa na dievča pri kameni. Malo dlhé, svetlohnedé vlasy a nízku postavu.  Plakalo a robilo na cintoríne strašný rámus. Jej pozorovateľka hneď vedela, že tí ostatní tu budú každú chvíľu. Musela veľmi rýchlo jednať. Tak, aby ju Via nevidela, vystúpila spoza sochy a potichu sa k nej začala približovať. Keď bola dostatočne blízko, rýchlo ju jednou rukou chytila okolo pásu a tou druhou jej zapchala ústa. Via zmeravela, no hneď potom sa začala zúrivo brániť a metať okolo seba rukami. Napokon sa jej silno zahryzla do ruky, až ju napokon pustila a Via sa rýchlo otočila na osobu, ktorá na ňu zaútočila.

„Elena?“ ozvala sa prekvapene. Osoba sa na ňu nepríjemne zaškerila.

„Nie ja nie som Elena, som Katherine a ty si tá, čo by mi mohla pomôcť,“ povedala jej hláskom sladším ako med. Potom sa rozbehla s tým, že na Viu opäť zaútočí, no niečo sa jej postavilo do cesty.

„Damon?“

................................

Chcem vám všetkým poďakovať za komentáre, ktorých bolo dokopy jedenásť! No WAW! Ďakujem a opäť vás prosím o komentáre - ohromne ma to motivuje.

Killy

14.kapitola

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Cesta prekliatych - 13. kapitola: