Buď mojou princeznou... - II. séria - 2. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Návrat Eleniných síl... vyznáva sa Matke Prírode.
Smrťka Bib ohrozuje nielen Elenu.

03.09.2012 (07:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 0× • zobrazeno 1128×

EDIT: Článok neprešiel korekciou!

Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú

v Zhrnutí od Ivetki.

Už takmer svitá, Elena ešte stále spí na Damonovi. Dočasnému reverznému upírovi stačí na regeneráciu pár hodín spánku. Sám precitol už pred hodinou, spokojný, že Elena stále kľudne a pravidelne dýcha, je maximálne uvoľnená, nevyžaruje žiadnu negatívnu energiu.

„Dobré skoré ráno, Damon.“ Iustus sedí za hlavou Damona.

„Ahoj, spravodlivý anjel. Bol si tu celý čas? Vôbec ťa necítim, klameš moje zmysly aj inštinkty. Ach, Iustus, od kedy sme sa prvý raz stretli chovám k tebe neskonalú úctu. Nepoznám ďalšiu bytosť tvojich kvalít. Ďakujem ti, za priazeň a priateľstvo, ktorým ma obdarúvaš...“ Damon dokončil šeptom svoje vyznanie.

„Niet za čo. Tak mi lichotíš, až mám pocit, že čosi potrebuješ.“

„Nazri mi do hlavy a hľadaj problém s Bib...“ Damon ponúka podrobnosti.

„Au, toto poznanie ťa bolí...“ Ohodnotí pravdivo upírove pocity.

„Hmm... bolí a som rozhodnutý skoncovať so životom, ak budem nútený opäť vidieť podsvetie!“

„Nerúhaj sa reverzný a uvedom si, že žiadna kaša sa neje taká horúca ako sa uvarí!!“

„Pekné prirovnanie... ja som si už zavaril...“ Trpko kriví ústa.

„Skúsime čosi...“

Elena sa pomrvila, precitá, naberá plné vedomie, ale leží v pôvodnej polohe, len oči blúdia obzorom. Vyspatej hlavičke sprostredkúvajú kaleidoskop obrázkov – ružové zore, zopár obláčikov, ranné vtáčatka preletujú vôkol, štebocú, les sa budí do ďalšieho letného dňa. Naplno si uvedomuje krásu žitia, oblieva ju pocit hanby, že sa vzdala dobrovoľne života na Zemi a zradila tak Matku Prírodu. Slzy letia z očí, hrča rastie v krku.

Elena sa náhle posadí a vykríkne: „Prepáč mi, prosím... zradila som ťa, nie som hodná byť tvojou ochrankyňou, som slabá... prosím prepáč!“ Dievča sa zvezie na kolená, plače, bolí ju vlastná zrada. Matka Príroda ju ale chápe, odpúšťa jej chvíľkové zaváhanie, podsúva jej myšlienku, aby sa z toho Elena poučila do budúcna a obe boli spolu opäť silnejšie v ďalších bojoch. Na znak odpustenia a pevnejšieho priateľstva Matka Príroda odmenila dievča. Elena si rozšírila svoj svet poznaním, prijala znovu Matku Prírodu hlboko do srdca, nazerá na svet cez nekonečnú pokoru Matky Prírody.

„Ďakujem... si skutočne láskavá... ďakujem,“ Elena stále kľačí, k oblohe jej vystrelia biele krídla a všetky pierka ukončuje modrá farba oblohy.

Damon a Iustus v tichosti sledujú precitnutie Eleny i jej priznanie. Obaja sú spokojní s priebehom situácie. Elena si až teraz uvedomí, že má svedkov, zahanbene skláňa hlavu a zrak, mlčí, krídla má stále vystreté vozvysok, je čarovná.

„Princezná, si nádherná, dobré ránko,“ Damon sa žiarivo usmieva.

„Ahoj chrobáčik, tento obraz mladej mučenice s aureolou bielo-modrých krídel si odnesiem v srdci ako žiarivý poklad. Ďakujem,“ Anjel Iustus v podobe blonďáčika s modrými očami pristúpil k dievčinke, pomáha jej vstať.

Elenine telo hlási, že sa cíti lepšie, má viac sily, už sa nemotká, svaly pookriali a poslúchajú.

„Iustus, cítim sa silnejšia, je mi lepšie... och, chlapi, neviem čo ste spravili, no je mi lepšie... Ďakujem, ďakujem,“ Elena objíme Iustusa, bozkáva ho na líce, skočí aj po Damonovi a radosťou skučí ako malé šteňa.

„Áno... cítim sa lepšie, ďakujem Matka, si moja bohyňa,“ Elena kričí z plného hrdla, až vyplašila párik vtáčikov.

„Môžeme sa vrátiť do penziónu?“ Prosebný pohľad skáče z Iustusa na Damona.

„Len ako ty povieš, tak bude...“ Iustus sa baví a skutočne mu odľahlo, už začal strácať nádej, že sa im podarí zvrátiť zlé pôsobenie kúzla na Elenu.

„Nasadať, odlietame,“ Damon rozovrel náruč, Elena skočila po ňom ako roztopašné dieťa, ruky ovinula okolo krku, vytiahla sa hore, nohy mu obtočila okolo pásu, zakvačila sa ako kliešť. Damon sa z chuti smeje, stále má ruky rozpažené, ale Elena už na ňom visí ako malá opica.

„Nemusím ťa vôbec držať, dám si ruky vbok a letíme.“

„Nie! Chyť ma a poriadne. Nemám ešte toľko sily, aby som sa udržala dlhšiu dobu,“ protestuje Elena. Damon veľmi rád zovrie dievča v náručí, pritisne si ju k sebe, užíva si naplno jej prítomnosť. Presun domov sa môže začať.

◊ ● ◊

Osadenstvo penziónu sa prebúdza k životu, Smrťka nespokojne žundre: „Filip zdržal si ma zbytočne, všetky tieto taktiky už máme zvládnuté, samozrejme, niektorú príležitostne použijeme. Čo sme vlastne túto noc vyriešili?“

„Taktická pripravenosť na tvrdý boj je dôležitá a my sme si zopakovali postup, doladili detaily, bolo to nesmierne užitočné. Len pár je nás tu pôvodných a silných, zvyšok je iba dorast. To my musíme najviac zabojovať,“ Filip tára a tára, pátra Silou okolo penziónu, čaká Damona s Elenou. Už toho má plné trúbky, je unavený, ale dočkal sa. Cíti prítomnosť oboch, dokonca je tu už aj Iustus.

„Ďakujem ti Bib, poďme si oddýchnuť,“ delfín vyplával v ústrety Elene.

„Ahoj Filip, môžem ťa objať? Mám sa už lepšie,“ veselá Elena beží k nemu, tíska si ho ku tvári.

„Dobré ráno, Elena... super správa.“ Dievča spôsobilo revolúciu v salóne, pribiehajú postupne všetci, berie ich rad radom do náručia, až sa zastaví pred Smrťkou.

„Ahoj, Bib, dovolíš aby som ťa objala? Netrúfnem si bez tvojho súhlasu,“ Elena stojí pred ženou, kryje si myšlienky, snaží sa pôsobiť priateľsky, hoci by jej najradšej nakopala riť.

„Samozrejme drahá, skočila si bez opýtania na každého, tak prečo som ja výnimka?“ Jednoznačná hrozba zaznela v hlase. Damon sa presúva medzi Bib a Elenu.

„Dobré ráno, priateľka moja. Elena síce skočila po všetkých radosťou, lenže ty si iný druh priateľstva. Teba si váži a nedovolí si nemiestne žarty ani povrchnú zábavu, či jednoduchú srandu. Preto tá otázka,“ Damon berie Bib ruku a galantne ju bozkáva. Ustupuje stranou, čaká a je jednoznačne rozhodnutý zasiahnuť znova v prospech Eleny. Bib visí očami na upírovi, metajú ňou protichodné pocity. Rada by Elenu zniesla zo sveta, ale chce zachovať dekórum, tak sa milostivo skloní k Elene, roztiahne ruky a čaká na objatie.

„Ďakujem, Bib, som potešená,“ Elena sa vrhne do náručia Smrťky, objíme ju a náhle jej Smrťka vysiela do hlavy obrazy podsvetia, výkriky bolesti, Elena vidí samu seba, ako tam čaká na Smrť, lenže tá je blokovaná v penzióne a tak ju nestihla. Bib dáva jednoznačne Elene najavo, že ju zachránila dobrovoľne tým, že privolala Iustusa a tak vyžaduje od Eleny podriadenosť a samozrejme Damona. Varuje Elenu, nech sa nepokúsi ho odlákať od Smrťky, lebo bude poslaná predčasne na druhú stranu života.

Elenou prešiel pocit náhlej zúrivosti, vytrhla sa Smrťke z náručia, bojovne hľadí do očí Bib, telo sa mierne nahne, vystrelia jej krídla, rozvinú sa v plnej veľkosti, zacúva k Damonovi rozpaží ruky, vytvorí okolo neho pomyselnú polkruhovú obranu a zvolá: „Vyhrážaš sa mi predčasnou smrťou! V poriadku, beriem to ako výzvu. Ja sa Damona nevzdám, nedovolím ti vziať si ho do podsvetia. Damon patrí sem, je Stefanov brat, je mi to rodina. Keď ohrozuješ Damona, ohrozuješ aj mňa! Dávaj si na mňa pozor, nemám takú silu a moc ako ty, ale vždy som pripravená bojovať celým srdcom i telom za Damona a priateľov!“ Elena sústreďuje Silu do rúk, tvorí obrovskú ohňovú guľu a chystá sa ju vypáliť po Bib.

„Nie! Elena! Nesmieš!“ Filip prekvapený takým obratom bráni Bib svojím telom, Damon je od prekvapenia celý zarazený, reakcie má mizerné. Stefan ticho pristúpil k Elene: „Miláčik, prosím, môžeš ten oheň dajako uhasiť, zničiť? Rozhodne nie je pravý čas na boje vo vnútri tímu. Ďakujem.“

Elena neochotne likviduje oheň, ale stále drží krídla vozvysok, telom a polkruhom bráni zarazeného Damona.

Stefan podíde k Bib, vezme ju za ruku, pobozká: „Bibiana, skutočne si sa vyhrážala Elene skorou smrťou?“ Ticho v salóne sa dá krájať a vyvážať.

„Snažila som sa vytýčiť mantinely, aby sme si s Elenou rozumeli v otázke Damona.“ Vyhýbavá odpoveď je tiež odpoveď.

„Takže áno! Rád by som uveril, že to bolo posledný raz, čo si ohrozovala a vyhrážala sa dakomu v tomto penzióne, či našim priateľom! Máš moju poslednú výstrahu, neposer si to!“ Stefan sa bojovne priblížil k Bib, hľadia si do očí, Stefan čaká akúkoľvek zámienku od Smrťky. Nedočkal sa.

„Takže súhlasíš, už nikdy viac Bib, skončila si so šikanovaním! Ďakujem všetkým za účasť, beriem vás ako svedkov. Pekný deň vám prajem. Elena, prosím mohla by si už uvoľniť brata? Rád by som sa s tebou porozprával.“

Krídla neochotne zaujmú pôvodnú pozíciu, Elena šľahá po Smrťke bojovným pohľadom, ale kráča za Stefanom do izby.

„Sakra, do riti! Máme byť jednotní a nie sa byť o krásavca. Asi vypoviem Damona z penziónu a pošlem ho na rok... neviem, na Filipíny!“ prská Filip.

„Ja som tu doma. Nikam nejdem,“ Damonovi konečne začali fungovať hlasivky.

„Si tu síce doma, ale samičky sa o teba ruvú a nevieme sa pohnúť ďalej!“

„No, dovoľ! Aká som ti ja samička!“ urazene sa ohradí Bib.

„Chceš to skutočne počuť?! Ty si tu tá najhoršia, žiarliš, vyhrážaš sa!“

„Tak si to vyjasnime pred všetkými, Damon!“ Bib sa rozhodla rozťať gordický uzol.

„Čo si chceš ujasniť, vysvetlil som ti, že chcem byť tvojím priateľom, som ním do konca života. Prijala si moje priateľstvo. Elena je tak isto moja priateľka, navyše je to moja rodina, keďže miluje bračeka. Za ňu som ochotný dať život, to isté som povedal aj tebe. Tak čo je tu nejasné??“ Damon krúži diplomaticky, zakráda sa poza bučky.

„Nie, nie milý môj, toto mám vyjasnené dávno. Moja otázka je postavená inak. Mňa zaujíma, či som v tvojom srdci.“

„Samozrejme, že si. Priateľstvo musí byť hlboko v srdci...“

„Bože, Damon, nekľučkuj. Miluješ ma?“ Ou, tak toto je zlá otázka, čo teraz Damon?

„Áno, milujem ťa... ako každého priateľa. Ale ty nie si schopná sa ma priamo spýtať na sex. Mám pocit, že tvoje otázky smerujú tam...“ Damon sa rozhodol prevziať iniciatívu a sám vmanévrovať Bib, kam ju chce on.

„Áno...“ neochotne prisvedčí Smrťka.

„Bib, som slušne vychovaný gentleman a odmietam verejne diskutovať o mojom súkromí! Povedal som ti, že milujem teba aj Elenu, je to pravda a ty si zaútočila na moju rodinu už druhý raz. Prvý útok si viedla na Stefana, mňa si poslala do podsvetia, teraz sa vyhrážaš Elene. Bibiana, budeš musieť prehodnotiť svoje správanie od základov, pretože je nestrpím, aby si naďalej ohrozovala ľudí v mojom okolí, plne sa pripájam k Stefanovi. Máš poslednú možnosť zapadnúť mierovo medzi nás. Neber moje slová ako vyhrážanie, ja ti jednoducho oznamujem priateľsky, že buď sa podriadiš, alebo sa rozídeme ako nepriatelia! A teraz ma všetci ospravedlňte,“ Damon sa jemne uklonil a čaká s malou dušičkou na výpad Bib, na verbálne zaútočenie. Nič sa nedeje, Smrťka stojí, vyprevádza pohľadom Damona zo salónu. Napokon sa sama otočí, odchádza preč.

* * *

Osviežujúca sprcha každému zdvihne náladu. Damon je už psychicky vyčerpaný neustálymi zmenami v okolí. Cíti sa ako na horskej dráhe, každú chvíľu prudká zmena iným smerom. Vliezol si pod prúd letnej vody, núti sa na nič nemyslieť, len stáť a nechať kvapky vyplaviť problémy.

„Damon? Si tu?“ Ericc kričí od dverí.

„Áno, máš záujem o spoločné sprchovanie?“ Damon vykukol, pohľady sa im stretli, výrazne žmurkol.

„Prestaň, lebo ti sem pošlem Bib!“ Žartuje reverzný Ericc.

„Tak čo chceš?“

„Strážil som Smrťku, aby nemohla za vami a dozvedel som sa nemilú vec o tebe.“

„Ericc, k veci...“ Súri Damon.

„Bib mi oznámila medzi rečou, že...“

Prijmite moje pozvanie do ďalších častí druhej série, nuda má vstup prísne zakázaný!

« Předchozí díl Následující díl »

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction