Buď mojou princeznou... - II. séria - 1. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Potopí Damonova nevera vzťah s Elenou?
Reverzný Ericc stráži žiarlivú Smrťku Bib.
Spoločne otvárame druhú sériu... Ocitneme sa v nepoznaných krajoch, zaskočia k nám nové postavy.
Damon, Elena, Stefan, priatelia i nepriatelia budú musieť čeliť krajným rozhodnutiam, prijať zodpovednosť, ctiť priateľstvo, bojovať so zradou...

31.08.2012 (11:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 0× • zobrazeno 1139×

Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú

v Zhrnutí od Ivetki.

Milí čitatelia, prijmite moje pozvanie do druhej série, nuda má vstup prísne zakázaný!

Dalo by sa jej povedať aj obývačka na stračej nôžke, visí totiž na najvyššej halúzke borovice, je chránená kúzlom – brloh lesného ducha Alexa, ktorý teraz dočasne obývajú Elena a Damon. Práve vytiahla na svetlo božie informáciu z Damona, že robil človečieho samčeka Smrťke Bib. Elena sa najprv vydesila, ale potom jej to prišlo také smiešne, až teraz nevie zastaviť návaly smiechu. Damon len vyplašene pozerá, nechápe, čo je na tom také smiešne.

„Haló, mladá dáma... mohli by ste mi prosím objasniť, prečo vás táto informácia natoľko rozosmiala?“ snaží sa byť galantný.

„Jaj, Damon, ty ma raz zabiješ! Bože, moje brucho... nevládzem.“ Elena sa váľa po zemi, prichádza ďalší záchvat smiechu. Damon si vzal kúsok hrozna, hrá sa s bobuľkami, sem tam si jednu hodí do úst a trpezlivo čaká, kým sa milostivá učlovečí a bude s ňou zasa normálna reč.

„Dobre. Ďakujem za trpezlivosť... super mi to padlo, toľko ozdravného smiechu,“ ťažko sa jej dýcha.

„Dočkám sa ešte dnes odpovede?“

„Predstavila som si ťa ako roztúženého milenca, ktorý si nepreverí s kým si užíva a po akte, keď to zistí, tvári sa ako ty pred chvíľou. Mal si nechuťou zošúverený ksicht a sám sebe si bol protivný. Jaj, miláčik, vytrestal si sa sám?“

„Ani nevieš, akú máš pravdu, Elena. Nebude ti do smiechu, tak ako mne...“

„Hej, lover boy, je to také zlé?“

„Posúď sama. Po skončení boja s pekelným Démonom sa Smrťka Bib vracia do podsvetia a mňa si chce vziať so sebou.“

„Ako to vieš?“ Elene zmizol úsmev z líc.

„Filip sa s ňou dohaduje už dlhšie a nevie ju presvedčiť, že ja patrím sem. Len toľko ti poviem vtáčatko, že ja druhý raz dobrovoľne do podsvetia nepôjdem! Poď ku mne.“ Damon sa načiahne, objíme Elenu, dievčina si zloží ustaranú hlavu do jeho klína.

„Počkaj, ešte je tu Iustus, Stella, Eunica, Ericc, dráčik Damonko. Musíme spolu niečo vyšpekulovať. Neboj, ja ťa nepustím! A... Damon, mám v nej veľkú sokyňu? Ustojím to, či sa ťa mám vzdať?“ Elena sa snaží rozveseliť Damona.

„Bože, princezná, ty nemáš žiadnu sokyňu, pretože v mojom srdci si len ty sama!“ Upír hladká dlhé vlasy, prechádza rukou celú tvár.

„Si krásna, aj taká zmorená a unavená, ľúbim ťa.“

„Damon... ja tu na teba tlačím s neverou... ale... no...“ Elena si šúcha líca.

„Áno?“ Upír netuší kam smeruje dialóg.

„No vieš, tak celkom... by sa dalo povedať... nedalo...“

„Čo to motáš? Nerozumiem! Začni znova!“

„Och, nedá sa mi to... sakra... myslela som, že to bude ľahšie, no...“

„Elena, ani ťuk ti nerozumiem. Čo? Zranil som ťa neverou?“

„Čo? Ale ja nehovorím o tebe... ja... no...“

„Teda, poznám ťa už dlho, ale toto som ešte nezažil. Nemáš vyjadrovacie schopnosti? Či chceš povedať niečo nepekné, nadávať?“ pomáha jachtavej dievčine.

„Houby! Chcem ti povedať, že ťa peskujem za neveru, hoci sama nemám čisté svedomie...“ Elena otočila hlavu od Damona a teraz sa ona tvári, ako by skočila na skunka.

„Aha, tak fajn... kašli na to, svet sa točí ďalej. Poďme sa aj my posunúť. Chceš dajakú maškrtu?“ Damon úplne odignoroval jej priznanie.

„Hej, dám si kus čokolády a veľký, prosím.“ Upír vstáva, obsluhuje princeznú.

„Ako sa cítiš vtáčatko?“ sústredene sleduje dievča.

„Vidíš sám, hlava ako tak funguje, ale telo kríva a je hodný kus pozadu. Miláčik dnes si bol tak očarujúci, keď ti vystrelili krídla k oblohe, že som na teba civela s otvorenou pusou.“

„Viem a nebola si sama. Eunica ma dokonale vyviedla z miery a myslím, že to bol jej zámer, len neviem prečo.“

„Damon poď sem ku mne, chcem ťa cítim blízko seba.“ Upír poslušne plní želanie maróda. Líha si k Elene, dievčina si oprie hlavu o jeho hrudník.

„To sa mi páči. A môžem si na teba vyliezť a tam si poležať?“ Elena sa hrabe hore, Damon ju podopiera, až konečne celá leží na vrchu. Zloží hlavu, uvoľní sa, zavrie oči.

„Postráž ma, prosím, si môj anjel strážny...“ Elena zaspáva, pretože Damon ju ovplyvnil a dopriava jej osviežujúci spánok, podsúva pokoj, svetlé sny.

„Damon, lež tíško a neplaš sa, to som ja, Iustus.“ Anjel sa zjavil pri upírovi, šepká mu inštrukcie ako ďalej liečiť Elenu.

„Ahoj, kde sa tu berieš? Sorry, hlúpa otázka. Si takmer všade... ja viem. Čo chceš?“ Upír prekvapene žmurká.

„Skús otvoriť svoje srdce, koncentruj lásku a posielaj Elene. Možno oklieštime silné kúzlo, čo ju ničí. Stefan to nedokáže, preto teba odťažujem.“

„Hlúposť, žiadne obťažovanie. Ok, idem na to.“ Damon objíma spiacu Elenu, myslí na ňu, násobí svoj pocit lásky a zamilovanosti, vpráva ich Elene do snov. Skúša to znova a znova. Vyčerpáva ho to psychicky a tak sa po dlhej dobe pripája k Elene a sám zaspáva. Teraz majú obaja spáči spoločného anjela Iustusa, pútnika a cestovateľa. Bdie, cez Matku Prírodu pôsobí na Elenu a znásobuje Damonove pokusy.

◊ ● ◊

„Čo ti spraví, keď ma počkáš? Kam tak letíš, Bib?“ Reverzný upír Ericc naschvál zdržuje, potrebuje Smrťku udržať čo najdlhšie v penzióne. Dostal predsa nariadené od delfína Filipa, že jej musí robiť povinne spoločnosť, pokiaľ bude Damon s Elenou preč. Lenže... to sa ľahko povie. Náladová Bib, rozhnevaná Bib, nevyspytateľná Bib... chytaj vietor v poli.

„Ericc, chceš ísť so mnou, či nie?“ Rezolútne sa otočí.

„Samozrejme, že hej, ale relax prosím... A kam ideme?“

„Pomalý a ešte má aj hosipu!“ Už zúri.

„Čo? Čo mám?“ nechápe Ericc.

„Hosipa, skratka od... hovno si pamätá,“ netrpezlivá Bib vysvetľuje, kráča hore dolu salónom.

„Ďakujem...“

„Ideme hľadať Damona, už dobre dávno zmizol aj s Elenou. Obávam sa, či sa niekde nezranil, spomínaš?“ Sarkasticky klope prstom na zábudlivú hlavu Ericca. Jasné, že si pamätá...

„Sadni si a poskytni mi najprv kúsok teórie. Ako si predstavuješ našu záchrannú misiu?“

„Jednoducho, pred nedávnom, v lese, keď sme sa s Damonom... to je jedno... skrátka som mu vpravila do mysle špeciálnu myšlienku, či odkaz na mňa. Pre neho to znamená, že keď ma zavolá, a môžem byť kdekoľvek, správu dostanem a idem za ním. Pre mňa je prínos, že som si ho akoby očipovala a viem ho zamerať. Má to len jednu nevýhodu... ja ho neviem zamerať na takú vzdialenosť, ako ma môže on privolať. Už je ti dosť teórie? Môžeme ísť? Ak nechceš, idem sama...“ Bib sa zvrtla na opätku a takmer vrazila do delfína Filipa.

Ericcovi spadol balvan zo srdca, už videl, ako s Bib nájdu Damona a ona vyrobí strašnú žiarlivostnú scénu.

„Dobrý večer, sestrička.“ Delfín sa uklonil, zostal stáť Bib v ceste smerom von.

„Filip, si ako duch, takmer som ťa zvalila! Čo zasa? Dostanem ďalšie ponaučenia?“ Bib širokým oblúkom obchádza delfína a chystá sa vykročiť do tmy.

„Žiadne ponaučenia, si dospelá, máš vlastný rozum a city. Prišiel som si pre teba, potrebujem s tebou súrne prebrať detaily boja s pekelným Démonom. Mám direktívy od Matky Prírody. Ideme?“ Delfín jej nedáva na vybranie, tlačí ju do vnútra penziónu a už teraz vymýšľa, čo naklame Bib, pretože to je iba jeho vojnová lesť. Cestou zasiela telepaticky myšlienku Ericcovi: „Si šikovný, zdržal si ju blbosťami niekoľko hodín. Ďakujem a teraz to skúsim ja.“

Smrťka neochotne kráča pred Filipom, ale má v pláne čím skôr vyhľadať Damona...

« Předchozí díl Následující díl »

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction