OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Buď mojou princeznou... - II. / 9. kapitola

29.09.2012 (13:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 4× • zobrazeno 1363×

Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú

v Zhrnutí od Ivetki.

Damon s Elenou prešli cez zrkadlo na povale penziónu do Mesačného raja k starodávnej čarodejke Darii Salvatore. Mesačný raj, mesačné svetlo, mesačná nálada – tak by sa dala zhrnúť podstata pocitov a vnemov vládnucich Elenou. Elena sedí s Dariou na terase, vôňa trávy, lesa omamuje zmysly a Elena sa vracia v spomienkach do povianočného obdobia penziónu, keď prišla vrátiť na povalu vianočné ozdoby...

* * *

... vtedy sa ešte veľmi bála Damona, ale má od neho v hrsti krabičku, čo jej daroval na Vianoce. Sama, obklopená starým nábytkom, haraburdami a nekonečným množstvom krabíc, blúdi pohľadom po veciach, až ju upúta starobylé zrkadlo. Prediera sa k nemu, sklo je zaprášené a tmavé, drevený rám poslúžil červom ku slávnostným obedom. Dievčinka si kľakne, vidí svoj obraz v zrkadle, cíti sa zasa opustená, je sama, po tragédií rodičov, nával smútku sa nezadržateľne prelieva srdcom. Elena sa zlomená oprie o sklo, slzy veľké ako hrach padajú vôkol; mimovoľne otvorí ruku a uvedomí si, že má v nej krabičku od Damona. Zaváha, otvára vrchnáčik a už sa na ňu smeje brošňa v tvare korunky princeznej, vykladaná bielymi a ružovými diamantmi. Majstrovsky vybrúsené kamienky svietia, láme sa v nich svetlo, vyžarujú čarovnú hru dúhy. Elena je fascinovaná hrou svetla, ktoré sa stáča a mieri na zrkadlo, oči sledujú naznačený smer, kužeľ svetla sa rozšíril na skle. Ruka jej sama vybehne a  nakreslí v prachu pár ťahov, čo spolu tvoria základ tváre, naznačujú neposlušné vlasy, obraz ukončuje mohutná hruď.

Elena vytreští oči a uvedomí si, že nakreslila Damona! 

„Máš talent...“ Uznanlivo zaznelo kdesi v tmavom kúte. 

V dievčine by sa krvi nedorezal, zovrelo jej srdce úzkosťou, strach ju zasa omračuje, krv odmieta kolovať v zúžených žilách. Je to Damonov hlas. 

„Elena, zasa zamieraš strachom. Neublížim ti,“ snaží sa byť ústretový. 

„Čo chceš?“

„Prišiel som ťa pozrieť, potešiť sa pohľadom na teba...“ 

„Tak si ma videl a choď preč! Desíš ma!“ Elena sa strasie strachom, zviera mocne otvorenú krabičku, až ju začína deformovať. 

„Dávaj pozor, krabičku si znehodnotíš. Ozaj a prečo tú brošňu nenosíš? Myslel som, že sa ti páči,“ doberá si ju upír. 

„Mám ju len pre potešenie svojich očí! Tak už povedz čo chceš, šaliem strachom...“ Zúfalo sa bráni. 

„Môžeš prísť sem ku mne, prosím?“ Tichá prosba vložená do slov. 

„Prečo?“ 

„Keď sa začnem blížiť ja k tebe, budeš ešte viac vyplašená. Tak poď ty ku mne.“ Elena neochotne vstáva, vlastne nevidí Damona, len tuší podľa zvuku a tak sa prediera tmou, pomáha si rukami. 

„Ďakujem za láskavosť,“ upír jej pomáha hlasom zorientovať sa, aby ho našla. 

„Čo je to za hru, Damon!“ Elena si uvedomuje, že má ešte väčší strach z tmy ako z Damona. Teraz by privítala aj Damonovu prítomnosť. 

„Tvoje prianie je mi rozkazom. Prosím, som tu len pre teba Elena.“ Upír si čítal v jej hlave. 

„Kde si? Prečo je tu úplná tma? Vôbec nič nevidím!“

„Chcel som znížiť tvoj strach, tak som sa schoval do tmy, ale teba desí aj môj hlas, takže trošku svetla vrátim späť.“ Damon jemne prisvieti okolie, Elena sa orientuje, je od neho vzdialená asi na meter. 

„Ďakujem, je to o kúsok lepšie.“ Telo upíra sa ležérne opiera o dajakú starú komodu, športová postava odetá celá v čiernom, ruky skrížené na prsiach, pôsobí dojmom absolútnej pohody. 

„Mohla by si pre mňa spraviť drobnú výnimku?“

„Akú?“ 

„Len na malú chvíľku by si si mohla dať brošňu na seba, aby som posúdil súlad medzi vami,“ srdce estéta sa nezaprie. 

„Hmm...“ 

„Dovoľ, sám to spravím...“ Damon si dáva záležať na pomalých pohyboch, nechce ju zbytočne strašiť. Vybral brošňu z krabičky, blíži sa k Elene, pripína opatrne korunku na klopu saka. Korunka žiari, vytvára na tvári Damona dúhové efekty, odráža sa v jeho očiach. A nie len dúha. Damon je blízkosťou Eleny nadšený, priťahuje ho, túži ju objať, pobozkať pery. Stojí pred ňou, číta reč jej tela, listuje myšlienky. Dievča stojí vrazené do zeme, neschopné pohybu strachom, ale dúhové odrazky na jeho tvári akoby jej pomáhali zbaviť sa strachu. 

„Si krásna Elena... môžem sa ťa dotknúť?“ 

„Áno... dotkneš sa ma aj keď poviem nie!“

„Au, to bolelo...“ Usmieva sa Damon. 

„Korunka ti právom patrí, vždy som vedel, že si princezná... nádherná princezná...“ Zvádza ju tichým hlasom, oboma rukami jej hladká tvár, opisuje tvar pier, mierne sa nakláňa s úmyslom pobozkať ju. Elena sa zarazí, v obrane priloží ruku na jeho pery, vytvorí prekážku. Damon sa zastaví, ale neprestáva ju hladiť. Dievča je príjemne prekvapené jemnosťou jeho pier. Sama objavuje nový pocit z dotyku Damona a tak rukou prechádza celé pery, pridáva líca, nos až sa dostane k očarujúcim očiam. Prinúti Damona zavrieť oči, skúša hustý závoj mihalníc. Upír si užíva jej dotyk, necháva sa rozmaznávať, hýčkať, vyžaruje koncentrovaný pocit šťastia a podsúva ho Elene, snaží sa rozptýliť jej strach.

Čaro chvíle je dokonalé, Elena sa poddáva pocitom pohody, blízkosť Damona už nie je taká omračujúca a navyše jej vlastná cesta objavovania ju začína baviť. Oslobodí mu oči, prieskum presúva späť na pery, sú dokonalé tvarom, plnosťou a farbou. Sú zvodné, nastáva vnútorný boj – tak rada by ich ochutnala, ale bojí sa, nemôže veď má Stefana, nie... 

Damon čaká, necháva sa hladiť, nenalieha, pomáha si rukami, hladí jej pleť, vchádza do vlasov, krúži a masíruje pokožku, vlieva do nej nové vlny šťastia.

Súhra pocitov zvedavosti a zakázaného ovocia zvíťazila. 

Elena sa blíži k jeho ústam, jemne, bojazlivo sa dotýka jednej strany pier, druhú ešte stále pohládza rukou. Damon schoval oči za viečka, ľahúčko si Elenu pritiahol k sebe, ešte jej neodpovedá na bozky, nechce ju vyplašiť, len drží, poskytuje jej miesto na prieskum. Nebadane, po kúskoch ju objíma, už je takmer celá v jeho náruči. Upírom prelietajú prvé vlny roztúženia, bože, môcť tak ochutnať jej krv, len jeden dúšok... nie! Nesmie nič podniknúť týmto smerom, okamžite by ju zasa vydesil... 

Elena posmelená ustupujúcim strachom báda ďalej, pery sa hýčkajú navzájom, dievča čaká na odpoveď Damona. 

„Môžem?“ Upír tichúčko zašepká do jej pier otázku a sám ľahúčko preberá aktivitu, rozdáva jemné, krátke bozky, trúfne si Elenu silnejšie pritiahnuť k sebe. Dievča sa nebráni, objatie je príjemné, prsty vo vlasoch ju majstrovsky masírujú, Damonove pery chutia ako pohár vody po horúcom dni. Objíme ho okolo krku, odpovedá na bozky a chystá sa zapojiť aj jazyk... 

„Elena? Čo tam tak dlho robíš?“ Stefan kričí zo salónu. Elena sa strhne, uskočí od Damona: „Hmm... hneď som dole, počkaj ma!“ Celá preľaknutá i popletená len rozhodí rukami, oči uprie na Damona, žiada o pomoc. 

„Ďakujem princezná! Venovala si mi najkrajší povianočný darček. Spomienka na tvoje sladké pery a telo ma bude sprevádzať životom. Mám nádej na ďalší darček?“ Damon vzrušene šepká do ucha a snaží sa rýchlo odopnúť brošňu. 

„Áno, máš... ponáhľaj sa Damon!“ Elena ani nevie čo sľúbila v strese...

* * *

Čarodejnica sa chápajúco usmieva, pokyvuje hlavou. 

„Daria, ty si to všetko videla... ja sa hanbím,“ Elena skláňa hlavu. 

„Prečo drahá, si mladá, si zvedavý človek. Dnes už sú tieto spomienky dávna minulosť. Vtedy si Damonovi nerozvážne sľúbila ďalší darček. Ako to dopadlo... priznám sa, toto neviem,“ Daria Salvatore nakláňa hlavu na bok a Elena má pocit, že vidí Damona. 

„Fakt to chceš počuť? Zasa sa budem pýriť... dobre,“ Elena súhlasila, ďalšia spomienka prichádza...

Prijmite moje pozvanie do ďalších častí druhej série, nudu vyženieme oblúkom!

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Buď mojou princeznou... - II. / 9. kapitola: