OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Buď mojou princeznou... II. / 16. kapitola

08.11.2012 (18:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 2× • zobrazeno 1329×

Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú

v Zhrnutí od Ivetki.

Penziónom zaznel výkrik: „Stefan, kde si?“ 

Elena vbieha do izby, vidí popálenú kôpku na posteli. 

„Čo sa stalo?“  dostáva rýchle vysvetlenie i priebeh doterajšej liečby. 

„Ďakujem vám všetkým, veľmi pekne ďakujem za pomoc a záchranu. Iustus, môžem mu dať aj ja krv.“ Iustus súhlasí. Elena konečne pristúpi k Stefanovi, nevie ani ako sa ho dotknúť, celé telo je jedna obhorená plocha. 

„Miláčik, počuješ ma? Elena je tu,  ľúbim ťa, vydrž, prosím! Dám ti krv, poď napi sa zo mňa, Stefan... musíš sa ešte napiť,“ upír máličko otvorí oči, nevládze ani hovoriť. Zdá sa mu, že sníva... veď Elena s Damonom sa stratili už tak dávno, nevedia ich nájsť a ona je teraz tu?  

 „Stella, prosím ťa otvor mi žilu na krku, Stefan nevládze. Rýchlo.“ Elena sa nakláňa, Stella váha, zdráha sa. 

„Čo je?“ Skríkne Elena. 

„Ja nemôžem, Elena, ty si človek... ja reverzná...“ Stella nie je schopná pomôcť, nesmie krv, len chlorofyl. 

„Bože, tak mi dajte nožík, rýchlo.“ 

„Ja to spravím Elena,“  reverzný Ericc sa premôže, skloní k dievčaťu, otvorí jej žilu, krv sa vyvalí von. Elena strhne Stefana k sebe, pritisne si ho k rane. 

„Prosím, miláčik, pi a neplytvaj... ľúbim ťa Stefan,“ Elena začína plakať. Stefanovi sa plnia ústa, snaží sa prehĺtať, všetko ho bolí, no derie sa k životu. 

„Ďakujem miláčik, pi... Elena ťa prosí... pi, zostaň so mnou.“ Hodnú chvíľu Stefan pije krv, Elene sa už točí svet, no drží. 

„To mu stačí Elena. Už dosť,“ Filip vidí mrákoty dievčaťa a začína sa báť o ňu. Elena sa odklonila, zviezla sa k Stefanovi. Rana jej ešte krváca, Ericc sa postará o zastavenie. Jemne zdvihne Elenu, berie ju do ďalšej izby, nech si oddýchne. 

Stefan je plný krvi, má dostatok energie a teraz je to už len na ňom, ako rýchlo sa dá do poriadku.

Pri Elene sa  schádzajú Iustus, Filip, Damonko, Ericc tam už sedí. Všetci ticho čakajú, otázniky v očiach rastú. To je prvý raz, čo vidia Elenu odkedy sa  im stratila aj s Damonom. 

„Áno, viem, čakáte vysvetlenie... Damon je v poriadku, dobre schovaný pred Smrťkou Bib, schovala nás Matka Príroda. Mne dala vedieť o Stefanovi, preto som tu. Damon tam ostal, ja sa mám vrátiť, keď bude Stefan ok. Viac vám nepoviem,“ Elena jedným dychom oznámila dobrú správu.

„Super, lež, oddychuj, to nám stačí.“

„Damonko, zostaň tu s maródmi, my musíme dokončiť prácu. Ericc, Filip so mnou prosím,“ anjel Iustus rozdal úlohy. Vychádzajú z penziónu. 

„Démon spálil ďalšiu obeť, musíme tam, preveriť to a postarať sa o ňu.“ Iustus ich vedie neomylne k miestu tragédie. Už zďaleka je vidno polámané stromy, obhorenú trávu aj mŕtvolu na zemi. Tri bytosti sa skláňajú nad nešťastníkom: „Kto to je?“ 

„Myslím si, že Alex, lesný duch,“ poznamenal Ericc.

„Je to Alex, páni,“ hlas vychádza spoza nich. Jednorožec UnnaBella prichádza majestátne, smútok má v očiach. Potrasie hlavou, zahrabe kopytom, ukloní sa. 

„Vítam ťa UnnaBella, to je prekvapenie,“ delfín Filip jej vrátil poklonu a je nesmierne rád, že sa zasa stretli po desiatkach rokov. 

„Prosím, rozlúčme sa s Alexom a vzdajme mu úctu. Zahynul v nerovnom boji a pre priateľa.“ Smútok v očiach jednorožca bolí. UnnaBella pristúpi k Alexovi, dotkne sa zázračným rohom zvyšku tela. Vyvolá tak ducha Alexa, ktorý sa díva na priateľov láskavo, usmeje sa na jednorožca. Všetci v lese sa mu uklonia a Alexov duch sa vzďaľuje, mizne v opare dňa. 

„Postarám sa o telo,“ Ericc si už zvykol robiť hrobára v penzióne. 

„UnnaBella, tak rád ťa zasa vidím! Mohla by si mi venovať zopár chvíľ a pobudnúť v kruhu priateľov?“ Filipovi žiaria oči ako už dávno nie.

„Samozrejme, ďakujem za pozvanie. Budem v blízkosti, no teraz mám povinnosť sprevádzať Alexovu dušu. Zdravím vás páni.“ UnnaBella naznačila poklonu a les sa za ňou zavrel.

◊ ● ◊ 

A čo robí náš Damon? Dlho sa vyhýbal deju. Momentálne cieľavedome prehľadáva Mesačný raj, snorí, sonduje Silou. Rozhodol sa nájsť svoju temnú stránku, ktorá sa od neho oddelila, dala si meno Damian. Nevedno prečo, ale Damian prechodom do Mesačného raja, krajiny vytvorenej pradávnymi čarodejnicami za zrkadlom, zosilnel. Akoby sa aktivoval, viac vystúpil do popredia. Damon sa musí stretnúť z Damianom, otázka náklonnosti k Smrťke Bibiane ja na spadnutie a nie je vyjasnená. Upír lieta po lese, obchádza jazerá, vykrikuje Damianove meno, posiela mu telepatické odkazy. 

Damian už hodnú chvíľku vie o Damonovi, skrýva sa úspešne, no postupuje s Damonom krajom. Využíva cenné chvíle na rozhodnutie, či sa chce dať poznať Damonovi. Urazil ho, nazval Damiana sklamaním.

No... asi by sme sa mali stretnúť a zhodiť ťažobu nevyjasneného zo seba. 

„Hulákaš ako Viktorka u splavu!!! Čo je?“ Damian sa rozhodol. Damon zastal, v mihu zvrtol, prekvapene hľadí na Damiana.

„Akoto, že ťa vôbec necítim? Do prdele... vidím ťa, no neviem ťa zamerať... moje zmysly aj inštinkty sú klamané?“ Damon nevychádza z údivu.

„Že by... som bol tvoja súčasť? Hľadal si sa už niekedy sám? Stratil si časť seba? Nespomínam si...“ Damian sa rehoce na plné kolo a je rád, že sa ukázal. Tento gól stál zato!

„Fakt... nehľadal. Si teraz pravý, či sa mi len zdáš,“ Damon skočil po Damianovi, zdrapol ho za krk.

„Pravý, držím ťa... dobre... dáme reč!“ Damon si oddýchol, že preludy sa zatiaľ nekonajú.

„Kriste, Damon, ako som s tebou mohol tak dlho vydržať! Si hulvát! Pusti ma!“ Damian sa snaží vyslobodiť.

„Nemal si na výber... až tu si sa dokázal oddeliť. Takže... ako je to s citmi k Smrťke Bib?“ Damon našiel zlomený konár, posadil na neho Damiana, sám si lapol vedľa.

„Čo? Je to jemná dáma, jej srdce mi patrí, milujem ju,“ Damian sa zasnene  díva do trávy a vraví čistú pravdu.

„Je to autoritatívna matróna, čo sa rozhodla ma vlastniť a keď som odmietol, chcela ma druhý raz poslať do podsvetia na smrť,“ opravil ho Damon.

„Nie. Zlomil si jej srdce, keď si ju odmietol, nevidel si ako trpela? Smútok a bolesť kričali celým penziónom!!! Si hrubokožec! Hulvát a grobian!“ Damian prská ako naježená mačka.

„Kretén, nenadávaj mi, lebo ťa prebodnem kolíkom! Nerozumieš, že nie som schopný ísť na smrť? Nemôžem s ňou ísť do podsvetia, zahyniem tam!“

„Idiot, ponúkala ti miesto vedľa seba v jej kráľovstve!!! Neposielala ťa na smrť!!! Kretén... máš vykradnutý mozog?“ Kričí Damian.

„Áno? Ponúkala mi miesto vedľa seba? Miesto v truhle?“ Damon sa už neovláda.

„Hovno! Ty nevieš, že Bibiana je schopná vziať bytosť k sebe do podsvetia a nechať jej život?? To si hovoríš pamätník, čo je tu stovky rokov?“ Damian sotil do Damona.

„Čoo?“ Damon sa zarazil.

„Akoto, že ty vieš takúto informáciu a ja nie?! Veď sme boli spojení! Čo ty máš iný základ? Hovor!“ Damon vrátil sácanec Damianovi, ten ho neustál a spadol z konára na zem.

„Naozaj to chceš vedieť? Damon, nebude sa ti to páčiť... keď ma už teraz biješ, potom ma budeš chcieť zabiť...“ Damian leží, zvažuje či poskytnúť požadované informácie Damonovi.

„Daj a rýchlo... prechádza ma trpezlivosť.... už teraz si mŕtvy!“ Huláka vytočený Damon na celý les.

„Ok. Tak zabi, nepoviem nič,“ Damian leží, podložil si pohodlne rukami hlavu, prekrížil nohy, kopká do konárika.

Damon zúri, vstal, chodí okolo, musí sa ukľudniť... nie... nemožné!    Vlastne, tu je všetko možné. Áno, veď jedna nemožná vec leží pred ním v tráve. Damian je v spojení s Bib mimo Damona?

No už len toto mi chýbalo... Upír mení taktiku. Vrátil sa k Damianovi, ľahol si vedľa neho do trávy, zhlboka dýcha, snaží sa premôcť hnev a nervozitu.

„Máš pochvalu Damon! Očakával som smrteľný útok a zatiaľ mám vedľa seba mocného reverzného upíra, ktorý na sto percent kontroluje svoje správanie. Ďakujem. Pýtaj sa, otázniky z teba trčia,“ Damian vraví pravdu.

„Otázka je už dávno na svete... ako?“

„Spomeň si na chvíle v lese, keď si bol celý zvedavý a nadržaný, chcel si skúsiť človečieho samčeka so Smrťkou Bibianou. Máš?“ Damian zámerne naťahuje čas, páči sa mu škádliť silného Damona.

„Neser ma Damian... ublížim ti aj bez odpovede!“ Hučí Damon a je mu žinantné preberať svoj súkromný život s Damianom.

„Čo je starký? Celý život som s tebou! Ja viem o všetkých tvojich úletoch, úspechoch i prehrách. Dokonca viem aj o tvojich najtajnejších myšlienkach a želaniach. Čo myslíš, ako by som sa inak dostal k Bib??“ Zasa pravda.

„Mali by sme dakedy zaspomínať na staré časy... pamätáš ako si nadbiehal Lucienne a ona ťa...“ Damian nedokončil myšlienku.

„Pokračuj k veci... trpezlivosť nie je mojou silnou stránkou pri tebe!!!“

„Všimol som si! Ok. Les... začínaš si plniť sny a ochutnávaš Bib, bojíš sa, nevieš do čoho ideš. Lenže priateľ môj... Bib sa do teba zamilovala, opätovala ti lásku z celého a čistého srdca!!! A ty si ju zradil! Hajzel si...“ Damian je smutný.

„Ty si fakt koleduješ o riadny výprask, alebo pomalú bolestivú smrť! Prejdi k veci! Ako?“ Damon stíska ruky v päste, už dlho nevydrží.

„Zbesilé milovanie pokračuje, Bib ti premieta v hlave celý tvoj život, dáva si záležať, aby ti ukázala, čo to znamená milovať sa so Smrťkou!!! Už tu si ju prvýkrát zradil!!!“ Damian kričí fistulou.

„Tu? Veď som tam skoro vypľul dušu, ničila mi hlavu, telo, drvila svaly, vpravila mi odkaz na seba do mysle! Podviedla ma!“ Zreval Damon, udrel rukami o zem.

„Ako?“ Damian nechápe.

„O odkaze v mojej mysli mi zatajila polovicu informácií!“ Damon sa hnevá.

„Nie! Povedala, že keď na ňu pomyslíš, dostane správu a vyhľadá ťa, nech bude kdekoľvek. Bol som tam, viem to!“ Bráni ju Damian.

„A bol si so mnou, aj keď prišiel Ericc a dokončil druhú časť pravdy, že som očipovaný a ona ma ľahko môže sledovať??“ Damon prská jedom.

„Aha... áno, bol. Pardon, to som zabudol.“

„Alebo si to zámerne vypustil z blbej hlávky, lebo sa ti to nehodí do krámu!!!“ Pravda, či lož?

„Zabudol. Môžem pokračovať? Ja nemusím...“ Zasa provokuje Damian.

„Ty budeš a rád!“ Damon sa prudko otočil, schmatol Damiana pod krk, díva sa mu prvý raz zblízka poriadne do očí... číta v nich... vidí v nich... nie!!! Damon vytreštil oči, zmätene pustil Damiana, vyskočil na nohy a uteká preč...

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Buď mojou princeznou... II. / 16. kapitola: